Životné prostredie hlavného mesta do roku 2050 mapuje ďalšia prognóza Metropolitného inštitútu Bratislavy 

Metropolitný inštitút Bratislavy predstavil Prognózu životného prostredia do roku 2050, na ktorej pracoval spolu s ďalšími odborníkmi a odborníčkami. Rozsiahly dokument potvrdzuje, že Bratislava má obrovskú výhodu v dostupnosti rieky, Karpát aj lužných lesov a patrí medzi zelené mestá.

Výzvou bude, ako prepojiť zelené plochy v meste do uceleného systému, ako priniesť viac vody do zraniteľných lokalít, zrevitalizovať územia brownfieldov a urobiť poľnohospodársku pôdu odolnejšou. Prognóza je ďalším z podkladov pre pripravovaný Metropolitný územný plán.  

Bratislava má výnimočné prírodné podmienky

Štúdia s prognóznym zameraním s názvom Životné prostredie – Scenáre rozvoja Bratislavy do roku 2050 prináša  prvý komplexný pohľad na to, ako sa môže stav prostredia v hlavnom meste vyvíjať v najbližších desaťročiach.  

Zároveň vôbec prvýkrát ponúka detailnú analýzu dnešného stavu ekosystémových služieb na území Bratislavy. Bratislava je mestom so vzácnou kombináciou Malých Karpát, Dunaja, Moravy, lužných lesov a zásob podzemnej vody, ktorá ju radí medzi metropoly s najkvalitnejšími prírodnými zdrojmi v Európe.  

27 % územia mesta tvorí prírodná krajina, 35 % poľnohospodárska a 34 % sídelná, pričom kľúčové územia biodiverzity pokrývajú zhruba pätinu mesta.  

Na druhej strane autori štúdie upozorňujú, že mesto patrí medzi najteplejšie oblasti v SR a už dnes zažíva očakávaný rýchly rast teplôt vzduchu, častejšie suchá aj intenzívnejšie prívalové dažde. Do roku 2050 môže priemerná teplota v meste vzrásť o ďalšie 2 až 3 °C. S tým rastie aj zraniteľnosť obyvateľstva, najmä u seniorov a detí žijúcich v meste či na periférii mesta.  

Mesto si svoju zraniteľnosť aj zodpovednosť vo vzťahu k zmene klímy uvedomuje, preto v roku 2024 prijalo prvý Klimatický plán, presnejšie Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR (SECAP), ktorý pomenúva 16 strategických priorít a 65 opatrení pre mesto, mestské organizácie, ale aj ďalších partnerov, primárne v oblasti znižovania emisií, ale aj adaptácie na dôsledky zmeny klímy.

Mesto aktívne investuje do zelene, vodozádržných opatrení a verejných priestorov, chráni hodnotnú zeleň a pôdu, podporuje rozvoj kompaktnej zástavby s dostupnou zeleňou a postupne zvyšuje odolnosť voči zmenám klímy.  

Tri možné scenáre pre zelenomodrú budúcnosť hlavného mesta 

Prognóza životného prostredia definuje prírodné zdroje mesta a zároveň prináša tri scenáre možného vývoja mesta v environmentálnej oblasti – optimistický, referenčný a pesimistický.

Pri modelovaní jednotlivých scenárov bol využitý inovatívny nástroj Urban Planner. Ide o multikriteriálny model vyvinutý a testovaný na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorý už bol využitý v českých mestách Plzeň, Znojmo, Jihlava, Zlín, Olomouc či Brno.  

V rámci využitia modelu v Bratislave bolo vybraných niekoľko kategórií územného potenciálu: bývanie, výroba a skladovanie a rušivé formy občianskej vybavenosti, (ostatná) občianska vybavenosť, voľný čas a šport (verejné športoviská a ihriská), mestská zeleň a krajinná zeleň, ktoré boli posudzované v rámci jednotlivých scenárov.  

„Urban Planner je vhodný najmä preto, lebo predstavuje systematický, metodicky konzistentný a opakovateľný nástroj pro hodnotenie území. Model pracuje s rozsiahlym súborom kritérií a limitov, využíva pokročilé priestorové analýzy v GIS, sieťové a dostupnostné analýzy a umožňuje počítať viac typov územného potenciálu podľa potrieb mesta,“ vysvetľuje zástupca projektu Urban Planner, Jaroslav Burian.  

V Bratislave bolo využitie tohto modelu unikátne v tom, že vyhodnocoval päť rôznych typov územného potenciálu. Výsledkom je podľa Buriana komplexný pohľad. ,,Prognózu vnímam ako veľmi hodnotný a metodicky kvalitný výstup, ktorý poskytuje objektívny a transparentný pohľad na územný potenciál Bratislavy.” 

Tri spomenuté scenáre v prognóze modelujú tri rôzne podoby hlavného mesta pri určitých východiskách a prioritách. ,,Zameriavajú sa najmä na vhodnosť využitia územia na základe dát a kapacitu ekosystémových služieb územia. Samozrejme, ide o modelové varianty, nie očakávaný stav. Scenáre sa nerovnajú reálnemu vývoju,“ vysvetľuje jedna z autoriek prognózy, Eva Čulová, expertka z Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Ako hovorí, je ťažké odhadnúť, ako bude naozaj vyzerať Bratislava v roku 2050, pretože to závisí od kombinácie rôznych scenárov a veľkého množstva ďalších faktorov. „Napríklad ekonomickej situácie, dostupnosti bývania, dopravy, jednotlivých politík a ďalších externých vplyvov,” približuje ďalej  enviromentalistka.  

Aj samotný územný plán vychádza z množstva podkladov, ktoré môžu pre niektoré lokality poukazovať na rozdielnu vhodnosť využitia územia.  

,,Úlohou mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy je hľadať priesečníky medzi jednotlivými oblasťami rozvoja, a reflektovať udržateľným spôsobom na požiadavky rozvoja mesta a jeho obyvateliek a obyvateľov v súčasnosti s výhľadom do budúcnosti,” dopĺňa Karin Lexmann, riaditeľka sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Zeleň, voda a kompaktné mesto 

Bratislava už v posledných rokoch ukázala, že vie zlepšovať svoje verejné priestory – či už skvalitňovaním a dopĺňaním zelene alebo odstraňovaním bariér, nepriepustných povrchov a nevhodných prvkov, ktoré znižujú kvalitu prostredia.  

Aj z prognózy vyplýva, že mesto bude potrebovať rozvíjať zelenomodrú infraštruktúru vo všetkých svojich častiach – od centrálnych ulíc až po okrajové oblasti Malých Karpát a Podunajska. Dôležitá bude obnova a prepojenie existujúcich parkov, lesoparkov, vinohradov, záhradkárskych osád aj poľnohospodárskej krajiny, aby vznikla súvislá sieť, ktorá zabezpečí prírodné funkcie, rekreačné možnosti aj ochladenie v horúcich dňoch. Cieľom je aj obnova ekosystémových služieb – teda schopnosti krajiny dobre manažovať vodu, kvalitu ovzdušia, pestrosť a stabilitu prírodných zdrojov.

Metropolitný inštitút sa postupne venuje jednotlivým témam, ktoré s tým úzko súvisia – brownfieldom, viniciam, záhradkárskych osadám, ktoré skúma prostredníctvom samostatných štúdií. Zároveň prináša nástroj na zvyšovanie kvality zelene v meste – ekoindex, ktorý sa už dnes aplikuje pri plánovaní mesta v menšej mierke, napr. v štúdii Mlynských nív, kde určuje kvalitatívny štandard zelenomodrej infraštruktúry pre nový rozvoj.  

Rovnako zásadné bude naďalej narábanie s vodou. Cieľom je vytvárať podmienky na to, aby dažďová voda zostávala v území, dopĺňala podzemné zdroje a pomáhala chladeniu prostredia. Revitalizácia ramien Dunaja, drobných vodných tokov či mokradí, ako aj budovanie prvkov na zadržiavanie vody v území zlepší prostredie pre ľudí aj pre živočíchy. Aj tieto ciele sleduje napr. štúdia Bratislavský Dunajský park z dielne MIB a ďalších odborníkov.  

Budúcnosť patrí kvalitnému a zdravému mestu 

Prognóza ukazuje, že Bratislava má z hľadiska zelenomodrej infraštruktúry všetky predpoklady stať sa do roku 2050 klimaticky odolnejším mestom, ktoré dokáže zmierňovať dôsledky horúčav, sucha a prívalových dažďov a zároveň ponúkať kvalitné prostredie pre život. Zelenomodrá infraštruktúra je však len jedným z pilierov tejto transformácie. Udržateľný rozvoj je prepojený s ďalšími zásadnými zmenami: najmä s prechodom na udržateľnú mobilitu a s rozvojom dostupného bývania vo vnútornom meste, ktorý podporí kompaktné mesto krátkych vzdialeností.

Ak Bratislava dokáže naďalej znižovať závislosť od automobilovej dopravy, skvalitňovať verejnú dopravu, podporovať aktívnu mobilitu a približovať bývanie k službám a pracovným príležitostiam, bude možné naplno využiť potenciál zelene a vody na zmierňovanie dopadov klimatických zmien. Len koordinovaný prístup naprieč týmito oblasťami môže zabezpečiť, že prírodné hodnoty mesta budú chránené, rozvoj bude rozumný a verejný priestor kvalitný a odolný. Práve nový Metropolitný územný plán bude jedným z kľúčových nástrojov, ktorý integruje všetky udržateľné princípy rozvoja mesta v jednom komplexnom dokumente.