Odborný dialóg o novom územnom pláne v TU-BA – základom má byť kompaktné, zelené a dostupné mesto 

Bratislava pripravuje nový Metropolitný územný plán. V sérii odborných okrúhlych stolov, ktoré sa konali v TU-BA, sa zástupcovia mesta, developerov, architektov, odborných inštitúcií a verejnej správy rozprávali o tom, ako premietnuť šesť princípov rozvoja mesta do praxe.

Výstupy ukazujú zhodu na potrebe jasnejších pravidiel, lepšieho prepojenia výstavby s verejnou dopravou, podpory brownfieldov, kvalitnej zelene a verejných priestorov. 

Séria okrúhlych stolov prebehla od januára do apríla 2026. Zúčastnilo sa jej približne 40 odborníkov a odborníčok z oblasti developmentu, architektúry, územného plánovania, verejných inštitúcií, samosprávy a štátu.

Diskusia sa sústredila na šesť princípov rozvoja Bratislavy:  

• kompaktné mesto,  
• polycentrické mesto,  
• dostupné mesto s funkčnou dopravou,  
• zelené mesto,  
• funkčne zmiešané mesto,
• mesto s kvalitnými verejnými priestormi.

Výstupy zo stretnutí nie sú reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky. Ide o odborný vstup a ďalší z podkladov pre prípravu zadania nového Metropolitného územného plánu. Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto Bratislavy doteraz spracovali rozsiahle odborné podklady: Demografickú prognózu, Prognózu životného prostredia, odvetvovú štúdiu-analytickú časť bývania a školstva. Ďalšie štúdie sa spracúvajú.  

Na čom sa zhodli účastníci okrúhlych stolov: 

1. Bratislava potrebuje jasnejší a predvídateľnejší plán 

Najsilnejším spoločným odkazom okrúhlych stolov je potreba zrozumiteľnej, jednoznačnej a vymožiteľnej regulácie. Účastníci sa zhodli, že nový plán má byť oporou pre rozhodovanie mesta, investorov aj projektantov. Nemá vytvárať priestor na nejasné výklady, ale nastavovať pravidlá, ktorým budú všetci rozumieť.

Dôležitý je model „pevná kostra a flexibilná výplň“. To znamená, že plán by mal záväzne určiť hlavné systémy mesta — dopravu, lokálne centrá, zeleň, verejné priestory a nevyhnutnú vybavenosť — no zároveň umožniť väčšiu flexibilitu pri funkčnom využití území.

2. Mesto sa má rozvíjať dovnútra, nie rozlievať do krajiny 

Princíp kompaktného mesta získal podporu naprieč účastníkmi. Bratislava by mala prednostne využívať už zastavané územia, brownfieldy a nevyužité plochy vnútri mesta. Cieľom je obmedziť rozširovanie zástavby do krajiny a efektívnejšie využívať územie, kde už existuje infraštruktúra, MHD a služby.

Zároveň zaznela požiadavka, aby zahusťovanie nebolo chaotické. Má byť naviazané na kapacitu dopravy, vybavenosti a verejných priestorov. Nový plán má preto jasne rozlíšiť stabilizované, transformačné a rozvojové územia.

3. Rozvoj má byť naviazaný na verejnú dopravu 

Účastníci jednoznačne podporili myšlienku, že chrbticou rozvoja Bratislavy má byť nosný systém verejnej dopravy — električky, železnica a terminály integrovanej osobnej prepravy. Intenzívnejšia výstavba má byť sústredená najmä tam, kde je dobré napojenie na verejnú dopravu.

Dopravné uzly nemajú byť vnímané len ako technická infraštruktúra, ale ako mestotvorné miesta, okolo ktorých môžu vznikať lokálne centrá, služby, bývanie a verejné priestory.

4. Bratislava má byť polycentrická 

Nový plán by mal podporiť vznik a rozvoj viacerých lokálnych centier. Tie majú obyvateľom umožniť vybaviť každodenné potreby v blízkosti bydliska — od škôl, zdravotnej a sociálnej vybavenosti až po kultúru, služby a verejné priestory.

Polycentrické mesto môže znižovať tlak na celomestské centrum aj dopravnú záťaž. Dôležité však bude jasne pomenovať hierarchiu centier a vyhradiť v nich priestor pre nekomerčnú občiansku vybavenosť.

5. Zeleň má byť súčasťou štruktúry mesta, nie iba doplnok 

Zeleň bola v diskusiách vnímaná ako jeden zo základných prvkov kvalitného a odolného mesta. Účastníci hovorili o potrebe zeleno-modrej infraštruktúry, dostupných parkov, tienenia, vodozádržných opatrení a prevencie prehrievania mesta.

Nový plán by podľa výstupov nemal pracovať len s množstvom zelene, ale aj s jej kvalitou. Učastníci vítajú zavedenie ekoindexu, ktorý lepšie zohľadňuje hodnotu stromov, priepustných povrchov, vody a klimatických opatrení.

6. Funkčný mix má byť pružnejší 

Pri funkčne zmiešanom meste sa účastníci prikláňali k väčšej flexibilite. Nový plán by nemal všade pevne určovať presné percentá bývania, služieb či vybavenosti. Skôr má definovať nevyhnutnú kostru vybavenosti a jasné priestorové pravidlá.

Dôležitý je aktívny parter na významných uliciach a námestiach, aby mesto fungovalo v každodennom živote. Zároveň má plán umožniť, aby sa funkcie v čase menili podľa potrieb obyvateľov a vývoja územia.

7. Verejné priestory majú tvoriť prepojenú sieť 

Ulice, námestia, parky, nábrežia a vnútrobloky majú byť vnímané ako nosná kostra mesta. Dôležitá nie je iba kvalita jednotlivých miest, ale ich vzájomná prepojenosť.

Nový plán by mal určiť hierarchiu verejných priestorov, typizovať uličné profily, jasne pomenovať, čo je mestská trieda, bulvár alebo lokálna ulica, a nastaviť pravidlá pre parter, zeleň, bezbariérovosť, bezpečnosť a údržbu.

Nie na všetkých bodoch sa účastníci zhodli úplne. Diskusia pomenovala viacero tém, ktoré bude musieť nový plán rozhodnúť alebo vyvážiť:

• ako nastaviť rovnováhu medzi pevnými pravidlami a flexibilitou,  

• ako vyvažovať zeleň, dopravu a kompaktnosť v území,  

• do akej miery garantovať občiansku vybavenosť a kde ponechať priestor trhu,  

• ako rozlišovať veľké transformačné územia a menšie dopĺňanie zástavby,  

• akú rolu má mať dopravno-kapacitné posudzovanie pri veľkých koncepčných rozhodnutiach.

Diskusie v TU-BA prebiehali v gescii hlavného architekta mesta Juraja Šujana, ktorý vždy v úvode predstavil jednotlivé princípy, zapájal sa do diskusie a po jej skončení ju zhrnul, skomentoval zásadný výstup a odpovedal na otázky.  

„Je to prvýkrát, čo sa takto v jednej miestnosti stretli zástupcovia rôznych aktérov – architektov, urbanistov, developerov, štátnych a mestských úradníkov, či územných plánovačov v Bratislave a diskutovali o budúcnosti nášho hlavného mesta. Bola to spoločná tvorivá diskusia odborníčok a odborníkov, ktorí sa v rôznych fázach zapájajú do tvorby mesta. Takúto širokú diskusiu hodnotím veľmi kladne,” uviedol hlavný architekt mesta Juraj Šujan. Išlo o úvodné odborné fórum k téme prípravy Metropolitného územného plánu. Takéto fóra budú počas nasledujúcich rokoch pokračovať.  

Výstupy z okrúhlych stolov podľa Juraja Šujana nepredstavujú hotové riešenia ani záväzné zadanie pre nový plán. „Ide o odborný podklad, ktorý pomáha pomenovať témy, zhody a otvorené otázky v ranej fáze prípravy MÚP,“ hovorí hlavný architekt mesta Bratislavy Juraj Šujan a dodáva: „Je to len začiatok rozsiahlej participácie nového Metropolitného územného plánu, ktorá bude pokračovať – postupne sa k vízii budúcnosti Bratislavy vyjadrí široká verejnosť – odborná aj laická – pričom budeme zapájať komunity z vnútorného mesta i vonkajších mestských častí.” 

Výsledkom má byť nový Metropolitný územný plán ako zrozumiteľná dohoda o budúcom rozvoji Bratislavy.

Pre zaujímavosť sa môžeme pozrieť, ako prebiehala participácia a prijímanie nového metropolitného plánu v Prahe –  celý proces trval 14 rokov, súčasťou boli tri kolá pripomienkovania a odhaduje sa, že za celý čas pražská samospráva a Institut plánovaní a rozvoje města (IPR) prijal viac ako 60 000 pripomienok. Mnohé diskusie prebiehali práve v pražskom centre architektúry a mestského plánovania CAMP-e, obdoba TU-BA.  

Petra Marko, riaditeľka MIB a zakladateľka TU-BA zopakovala, že presne na toto bezbariérové a dostupné centrum architektúry a mestského plánovania v Bratislave vzniklo – aby sa tu stretávali rôzne skupiny ľudí a diskutovali o budúcej podobe hlavného mesta a novom územnom pláne.  

„Tvorba mesta je vždy o zlaďovaní rôznych záujmov. Som veľmi rada, že TU-BA napĺňa svoju misiu byť otvorenou platformou, kde sa môžu v konštruktívnom dialógu stretnúť všetci aktéri. Budujeme tak kultúru otvorenej diskusie a dôvery, ktorá je veľmi potrebná na hľadanie spoločenskej dohody na vízii nášho mesta, ” potvrdila.