Metropolitný územný plán

Bratislava sa mení a napreduje. Hľadá svoju novú tvár a je každým dňom modernejšia.  

Chceme pre Bratislavu tú najlepšiu budúcnosť – aby bola fungujúcim, bezpečným, zeleným mestom s kvalitnými verejnými priestormi a dopravou. 

V novom Metropolitnom územnom pláne hlavného mesta SR takéto mesto plánujeme. 

Metropolitný územný plán Bratislavy (MÚP) je strategický dokument, ktorý pretavuje spoločné uvažovanie o budúcnosti mesta do súboru záväzných pravidiel.    

Územný plán hovorí o tom, v ktorej časti má byť centrum mestskej štvrte, kde bude park a kde bude mať hlavné slovo výroba. Stanovuje krehkú hranicu medzi urbanizovaným prostredím mesta a prírodou.

MÚP udáva smer ďalšieho rozvoja mesta, chráni hodnotnú mestskú zeleň, voľnú krajinu, vodné toky, ako aj hmotné kultúrne dedičstvo.   

Je spoločenskou dohodou, dôraz kladie na verejný záujem. 

 Metropolitný územný plán je plánom budúcnosti nášho hlavného mesta. Je to prvý dokument, ktorý berie do rúk developer či architekt pri plánovaní svojho projektu.  

Metropolitný územný plán je nadčasová téma, ktorá ďaleko presahuje jedno volebné obdobie.

Na nový Metropolitný územný plán Bratislavy by sme mali nahliadať nielen ako na dokument, ktorý musíme mať, ale ako na skvelú príležitosť komplexne a hĺbkovo zanalyzovať mesto, jeho funkčné zložky a priestorové väzby. Porozumenie limitom a potenciálom je základný predpoklad návrhu správnej regulácie budúceho rozvoja Bratislavy.   

Cieľom nového územného plánu je rozvíjať Bratislavu ako kompaktné, udržateľné, polycentrické mesto krátkych vzdialeností s fungujúcou dopravou, kvalitnými verejnými priestormi a zeleňou. Ako ekologicky, ekonomicky a sociálne udržateľné mesto, odolné, dostupné a starostlivé. 

Mesto, kde máte poruke všetko, čo potrebujete, v pešej vzdialenosti – veľké krásne parky, dobre vybavené sídliská, dostupné školy, sociálne a zdravotné služby aj zastávku električky.

Cieľom je mesto, v ktorom budete radi žiť.   

Princípy, na ktorých staviame nový Metropolitný územný plán:

Kompaktné mesto  – Staviame v meste, chránime okolitú krajinu  

Hoci sa to na prvý pohľad prieči logike, najbližšie k človeku je kompaktné mesto. Ľuďom sa najlepšie žije tam, kde je primeraná hustota obyvateľstva, vysoká koncentrácia služieb, dobre fungujúca ekonomika, aj dobrá dopravná infraštruktúra. V Bratislave je stále veľa brownfieldov, nevyužívaných území, ktoré skrývajú potenciál. Premenou zanedbaných častí mesta môžu vzniknúť nové obytné štvrte či centrá mestského života, ale aj príjemné ulice so živým parterom s dodržanou stavebnou a uličnou čiarou. Rozvíjaním mesta dovnútra zároveň chránime okolitú krajinu a ornú pôdu. 

Funkčne zmiešané mesto – Všetko mám poruke 

Mestské štvrte by mali svojou ponukou a vybavením naplniť základné potreby človeka. Jednotlivci aj celé rodiny by mali mať v pešej dostupnosti všetko poruke – školu, prácu, lekára, poštu, obchody, športoviská či inú potrebnú občiansku vybavenosť.   

Polycentrické mesto – V mojej štvrti to žije 

V každom meste sa život odohráva hlavne v centre. Aj mestské časti majú mať svoje živé centrá. Ľudia v nich spomalia, pristavia sa,  nájdu to, čo potrebujú pre svoj život. Radi v nich trávia čas so svojimi susedmi a komunitou. 

Kvalitné verejné priestory – Cítim sa dobre vo svojom parku či na námestí   

Dobré mesto by malo ponúkať previazanú a ľahko dostupnú sieť kvalitných, čistých, bezbariérových, bezpečných a príjemných verejných priestorov, ktoré sú kľúčové pre pobyt a stretávanie sa ľudí všetkých vekových skupín. Práve útulné námestia, parky, ale aj ulice, ihriská či posedenia v prírode pomáhajú vytvárať vzťah ľudí k miestu a mestu.  

Dostupné mesto – Pohybujem sa po meste príjemne a plynulo 

Podmienkou kvalitného mesta je fungujúca a kvalitná sieť pre pešiu, cyklistickú, automobilovú a verejnú dopravu. Nielen ľudia dochádzajúci do mesta ocenia verejnú dopravu napojenú na železničnú sieť terminálmi integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Doprava v meste sa musí rozvíjať aj s ohľadom na ochranu životného prostredia. Nosným dopravným systémom Bratislavy je električková doprava.  

Zelené mesto – Žijem v zelenom a zdravom meste   

Bratislava je bohatá na zeleň, je obklopená Karpatami a lužnými lesmi, leží na Dunaji. Chrániť a starať sa o tento vzácny dar je našou zodpovednosťou aj pri plánovaní mesta. Musíme reagovať na dopady klimatickej krízy podporou zeleno-modrých opatrení ako sú parky, zelené strechy a fasády, aleje, mokrade, revitalizované vodné toky, protipovodňové opatrenia. Kvantita, ale najmä kvalita zelene má priamy dopad na ľudí. Potrebujeme kvalitnú zeleň vo svojom bezprostrednom okolí, v parku, ale aj vo voľnej krajine a širšom okolí.  

Mesto územným plánom určuje pravidlá pre celé svoje územie. Nielen pre zastavané lokality, ale aj pre lesy, poľnohospodársku a prírodnú krajinu v rámci administratívnych hraníc mesta.   

Ako má územný plán vyzerať a čo rieši? 

Mierka grafickej časti je 1 : 10 000. Územný plán mesta vzhľadom na túto podrobnosť spracovania nerieši jednotlivé pozemky, ani každú budovu samostatne.   

V jednoduchosti povedané, MÚP bude regulovať celú Bratislavu na úrovni blokov a štvrtí, ako základných stavebných jednotiek mesta, spájajúc podobné funkcie a priestorové charakteristiky. 

Charakter zástavby a mieru využitia pozemkov určujú regulatívy, ktoré pre tieto jednotky definujú napr. presnú formu zástavby, minimálny podiel zelene alebo základnú funkciu. Tým pádom tvoria rámec aj pre všetky pozemky a budovy, ktoré sa v nich nachádzajú.    

Prečo ho potrebujeme?

Bratislava sa v súčasnosti riadi územným plánom z roku 2007, ktorý síce prešiel množstvom zmien, avšak nedokáže dostatočne reagovať na neustále sa meniace podmienky rozvoja mesta a mestských častí. Tento problém riešia zmeny a doplnky, ktoré sa prijímajú v jednotlivých balíkoch.   

Od apríla 2024 je účinný nový zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý hovorí, že mestá si musia obstarať nový územný plán do roku 2032.    

Potreba pripraviť a vypracovať nový Metropolitný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva aj z tejto legislatívy.      

Čo prinesie? 

Obyvateľom prinesie novú spoločenskú dohodu a pravidlá budúceho rozvoja Bratislavy. Nový územný plán bude reflektovať požiadavky súčasnosti v kontexte predpokladaných výziev a problémov obyvateľov a obyvateliek v budúcnosti (zmena klímy, udržateľná mobilita, demografické zmeny). 

Samosprávam a mestským častiam vytvorí rámec pre výhľadové investičné aktivity na svojom území a jednotné pravidlá pre dopyty investorov.  

Nadčasový Metropolitný územný plán s primeranou mierou regulácie zase investorom garantuje spravodlivé partnerstvo s mestom, jednotné pravidlá hry postavené na presných dátach a jasne stanovených hraniciach. 

Kto ho tvorí? 

Metropolitný územný plán mesta zabezpečuje orgán územného plánovania, ktorým je hlavné mesto SR Bratislava. Obstarávateľom MÚP je útvar hlavného architekta mesta, garantom hlavný architekt mesta. Spracovateľom je Metropolitný inštitút Bratislavy, v ktorom pracuje tím skúsených odborníčok a odborníkov v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, enviromentalistiky či dopravy, ktorí budú pripravovať prvý návrh územného plánu.   

Samozrejmosťou je široká spolupráca naprieč sektormi. Plánovanie budúcnosti mesta sa bude diať aj pomocou participácie odbornej a širokej verejnosti. Územný plán by tak mal byť  výsledkom dialógu medzi všetkými aktérmi. Pripomienky bude možné podávať v čase prerokovania zadania a neskôr vo fáze samotného návrhu územného plánu.

Kedy bude? 

Podľa nového zákona o územnom plánovaní je potrebné schváliť nový MÚP mesta do roku 2032.   

Prvým dôležitým míľnikom bude príprava zadania. Zadanie je textový dokument, ktorý všeobecne hovorí o tom, čo má územný plán riešiť. Jeho znenie budeme konzultovať s príslušnými orgánmi, odborníkmi aj širokou verejnosťou. Zadanie bude následne upravené do finálneho znenia.  

Finálne znenie zadania a následne aj samotného územného plánu bude schválené mestským zastupiteľstvom.  

Časová os  

Príprava územného plánu je proces, ktorý trvá niekoľko rokov – vychádza z množstva dát o území, odborných podkladov o demografii, stave životného prostredia, dopravnej a technickej vybavenosti a hospodárstve. Reflektuje národné aj regionálne politiky (KURS, BSK). V rámci procesu je komunikovaný s príslušnými úradmi a inštitúciami. 

V roku 2025 pokračujeme v Metropolitnom inštitúte Bratislavy spracovaním a aktualizáciou jednotlivých územnoplánovacích podkladov, medzi ktoré patrí napr. Demografická prognóza, Prognóza životného prostredia, Urbanistická štúdia brownfieldov, Urbanistická štúdia výškového zónovania či ďalšie územné štúdie (školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť). Prostredníctvom nich popisujeme existujúci stav, zároveň prognózujeme a dimenzujeme budúce potreby v jednotlivých oblastiach rozvoja mesta.   

Územný plán spája prítomnosť a budúcnosť – kombinuje aktuálne dáta s čo najpresnejšími odhadmi budúcnosti.   

Budúcnosť Bratislavy tvoríme už dnes. Chceme ju tvoriť spoločne s vami.   

Zaujíma vás, či Bude Bratislava v roku 2050 miliónové mesto? Či bude mať dostatok miest v školách a škôlkach?