Urbanistická štúdia viníc

Mesto chce chrániť vinice na svojom území. Urbanistická štúdia je jedným z podkladov, na základe ktorého chce mesto pripraviť koncepciu ochrany a rozvoja územia viníc a vinohradov.

Plochy vinohradov ako špecifický krajinný typ je potrebné chrániť, aby ostal zachovaný krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu. 

MIB v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava pripravil zadanie Urbanistickej štúdie viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bol prerokovaný v marci 2022. Viac informácií nájdete tu.

Ako nám UŠ pomôže ochrániť vinice?

Urbanistická štúdia bude slúžiť ako podklad pre návrh zmien a doplnkov Územného plánu mesta a zároveň ako podklad pre nový územný plán. Vychádzať bude zo záväzných regulatívov týkajúcich sa ochrany vinohradov a krajinného obrazu mesta, ktoré vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie regiónu a územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Bude sa primárne zaoberať identifikáciou stavu v území, možnosťami ochrany a zachovania, prípadne znovuobnovenia ucelených plôch vinohradov.

Zároveň sa budeme v štúdii zaoberať aj možnosťami obnovy a rozšírenia pestovania viniča, prípadne aktivitami spojenými s rekreáciou a podporou cestovného ruchu súvisiacimi s pestovaním hrozna a produkciou vína.

Cieľom riešenia urbanistickej štúdie je predovšetkým:  

• rešpektovať a zachovať riešené územie ako súčasť historického krajinného obrazu mesta,  
• minimalizovať urbanizačné zásahy v riešenom území – ako základné východisko pre udržateľný územný rozvoj mesta,  
• rešpektovať a chrániť súvislé plochy vinohradov a viníc ako prvkov územného systému ekologickej stability,  
• rozvíjať riešené územie ako nezastavané územie mesta s využívaním na rôzne formy poľnohospodárskej produkcie s prevahou produkčných vinohradov a tzv. mäkkých foriem rekreácie a cestovného ruchu (kultúrno-poznávacie aktivity, agroturistika, prírodný turizmus, cykloturistika),  
• rešpektovať, revitalizovať a rozvíjať pás vinohradov, ako aj záhrady, sady, solitérne dreviny, stromoradia, záhrady v poľnohospodárskej krajine, drobné vodné toky, odvodňovacie žľaby a kanály na úpätí lesného masívu Malých Karpát medzi urbanizovaným územím mesta a prírodným prostredím,  
• navrhnúť a definovať spôsob a formu využitia pre stabilizované a rozvojové plochy viníc.  

Riešené územie

Predstavujú prevažne plochy stanovené v územnom pláne pre funkčné využitie vinice (kód funkcie 1202), lokalizované v katastrálnom území mestských častí Devín, Nové Mesto, Rača a Vajnory.

Participatívny proces pri tvorbe zadania

Tvorba zadania prebiehala formou workshopov za účasti odborných oddelení magistrátu hlavného mesta, zástupcov mestských organizácií, lokálnych vinárov a zástupcov odborných oddelení mestských častí. Súčasťou procesu bol aj dotazníkový prieskum pre odbornú a zainteresovanú verejnosť.

Ciele participácie:

• získanie dáta o území a vnímaní riešenej problematiky a územia na úrovni mesta a jeho organizácií  
• získanie dát a informácií od odbornej verejnosti (vinári, vinohradníci, zástupkyne a zástupcovia relevantných mestských častí Bratislavy, zástupcovia Zväzu vinárov a vinohradníkov, zástupca MPSR, zástupca MŽP SR)  
• spresnenie zadania pre externého spracovateľa UŠ viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy.  

Krátko o tradícii vinohradníctva

Vinohradnícka krajina zrkadlí a spoluvytvára kultúrno-historický vývoj územia Bratislavy ako mesta s významnou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Historické pramene spájajú pestovanie viniča s keltským obyvateľstvom, ušľachtilejších odrôd viniča s obdobím prítomnosti Rimanov na našom území v 1. – 4. storočí a historicky doložené informácie o pestovaní viniča v Bratislave siahajú do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Pestovanie viniča zohralo takú významnú úlohu pri rozvoji Bratislavy, že sa stalo jedným z podnetov na udelenie titulu slobodného kráľovského mesta a s tým spojených výsad.  

Cenné dedičstvo kultúrnej poľnohospodárskej krajiny s pôsobivou priestorovou kompozíciou vinohradov a produkcia kvalitného vína na území mesta majú nezanedbateľný environmentálno-ekonomický význam. Podpora vinohradníctva a vinárstva znamená aj rozvoj iných odvetví na území mesta – gastronómie, agroturistiky, rekreácie, cykloturistiky, wellness, vzdelávania a pod. V širších územných vzťahoch vplýva rozvoj viníc  na celý rad ekosystémových služieb s komplexným vplyvom na zdravie a kvalitu života obyvateľov mesta – napríklad vplyvom na mestskú klímu, na zvyšovanie biodiverzity a na rozvoj rekreačných aktivít. 

Od 90. rokov minulého storočia so znepokojením vnímame upadajúci záujem o pokračovanie tradícií vinohradníctva a vinárstva na území mesta. Súčasný stav území využívaných pôvodne pre pestovanie viniča svedčí o zmene záujmov vlastníkov vinohradov a súvisí s celým radom hospodársko-spoločenských a právnych pomerov. Hlavný cieľ urbanistickej štúdie preto spočíva vo vytvorení komplexnejšieho súboru zásad, princípov a regulatívov pre podporu rozvoja bratislavských viníc ako súčasti územia jednej zo šiestich evidovaných vinohradníckych oblastí slovenského vinohradníckeho regiónu – Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.