Parky a príjemné verejné priestory. Oživenie nevyužitých území na Mlynských nivách prinesie viac než novú výstavbu

Mlynské nivy a ich východná časť predstavujú dnes územie so siedmimi rozsiahlymi brownfieldmi po bývalých priemyselných areáloch. Územie je málo priepustné, ľudia musia obchádzať nevyužívané objekty, aby sa dostali na najbližšiu zastávku MHD alebo do obchodu. Odborníci a oborníčky Metropolitného inštitútu Bratislavy tu pritom plánujú vytvoriť novú štvrť, ktorá bude kompaktná a základné funkcie dostupné do 15 minút. Nevyužité plochy nahradí zeleň, veľký park aj komorné námestia. Príjemné verejné priestory pre všetkých obyvateľov a obyvateľky budú v novej štvrti tvoriť 40 % územia.

Utlmovanie priemyslu v mestách od 19. storočia znamenalo postupné vyprázdňovanie priemyselných tovární a pribúdanie nevyužívaných území po ich obrovských areáloch. S nárastom počtu obyvateľstva v mestách a ich rozrastaním smerom od centra sa tieto areály stávali súčasťou centrálneho územia a postupne prerastali s pôvodnými centrami.

Územie východnej časti Mlynských nív sa v 20. storočí zmenilo na areály pre technické a priemyselné závody ako opravovne automobilov, výrobňu stavebných materiálov, kovošrot a predaj hliníkových plechov. Cez územie vedie tiež bývalá vlečka z uhoľných skladov a skladov technických plynov do Ústrednej nákladnej stanice.  

Po väčšine zaniknutých podnikov zostali najmä od deväťdesiatych rokov minulého storočia nevyužité halové objekty, parkoviská a betónové plochy, ktoré sú roky prázdne a chátrajú. Dnes po nich vo východnej časti Mlynských nív evidujeme podľa aktuálneho mapovania sedem rozsiahlych brownfieldov.  

Stratégia mesta je využiť územia, ktoré dnes neslúžia nikomu

V Bratislave evidujeme 113 území brownfieldov na rozlohe 580 hektárov. Približne polovica z nich je vo vnútornom meste, čo je najviac zastavané územie hlavného mesta, kde dávajú obrovský potenciál na rozvoj Bratislavy ako kompaktného mesta.   

Podľa stratégie mesta, premena brownfieldov na jeho území má byť citlivá revitalizácia opustených hodnotných budov, znovuvyužitie pozemkov na pôvodnú funkciu alebo nájdenie nových funkcií potrebných pre mesto.

Koordinovanou premenou územia na novú kompaktnú štvrť tak vo vnútornom meste môže vzniknúť priestor pre nové dostupné byty, parky, priestory pre kultúru a komunitné vyžitie aj kvalitný verejný priestor pre všetkých. 

“Hodnotným odkazom na industriálnu minulosť v území sú trasy koľajových dopravných zariadení v koridore Mlynské nivy a na pozemku brownfieldu s označením park Tučkova. Trasa v koridore Mlynské nivy je už v súčasnosti zaniknutá, ťažko identifikovateľná, ale koľaje po železničnej vlečke na niektorých pozemkoch stále existujú a budú využité pri definovaní verejného priestoru a parku v novej štvrti,” povedala Magda Ďurdíková, odborníčka na brownfieldy z Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

“Transformácia brownfieldov namiesto výstavby na zelenej lúke prispieva k realizácii kompaktného mesta. Našim cieľom je zároveň lepšie plánované mesto, ktoré rozvíjame aj tam, kde čas na chvíľu zastal,” dodala Ďurdíková. 

Nová príjemná mestská štvrť namiesto brownfieldov

Transformáciou brownfieldov má vo východnej časti Mlynských nív vzniknúť moderná mestská štvrť. Podľa predpokladov tu má do pätnástich až dvadsiatich rokov vzniknúť približne 7 400 nových bytov. Aby štvrť, ktorá prinesie niekoľko tisíc bytových jednotiek, bola príjemná a enviromentálne prispôsobená na klimatické podmienky, navrhujú odborníci a odborníčky v území vytvoriť dostatok kvalitnej klimaticky prispôsobenej zelene rozmiestnenej rovnomerne v celej štvrti v zonálnych, lokálnych a susedských parkoch.

V transfomovaných Nivách preto pribudne približne 11,4 hektára nových parkových plôch, ktoré budú umiestnené podľa toho, v akej časti zastavaného územia sa nachádzajú. Verejný priestor vrátane parkov bude v novej štvrti tvoriť 40 % územia. 

Keďže dnes je územie Mlynských nív veľmi málo priepustné, pretože mnohé súčasné areály sú uzavreté, strážené a oplotené, návrh novej štvrte vzniká podľa princípov dostupnosti v dochádzkovej vzdialenosti. 

“V koncepte 15-minútového mesta je z dopravného hľadiska charakteristická pešia a cyklistická dostupnosť s dobrým napojením na hromadnú dopravu. Preto kladieme dôraz na vznik ulíc ako živých verejných priestorov s bezpečným pohybom pre chodcov, často v atraktívnom priestore viazanom na živý parter mestských blokov,” povedal Roman Bečka, dopravný špecialista MIB.    

Hlavné pešie trasy k obchodom, službám či zastávkam MHD sú v štúdii navrhované dostatočne široké a priame, bezpečné, s bezpečnými priechodmi na dopravne upokojených komunikáciách, čím sa dosiahne vyššia kvalita pre ľudí presúvajúcich sa peši. 

Aby obyvatelia a obyvateľky novej štvrte nemuseli využívať vlastné autá, riešením je zvýšená ponuka verejnej dopravy. Aj preto je neodmysliteľnou súčasťou novej štvrte navrhovaná nová električková trať vedená od Košickej ulice cez uvažovaný bulvár Mlynské nivy a s ďalším pokračovaním na Podunajské Biskupice a Vrakuňu. V rámci riešeného územia by tak na bulvári vznikli 3 nové električkové zastávky, pričom na začiatku Mlynských nív a v oblasti Bajkalskej ulice by boli súčasťou prestupného uzlu na autobusy a trolejbusy.

Prečítajte si viac o novej štvrti na Mlynských nivách