Premena Mlynských nív: Ako má vyzerať štvrť 21. storočia?

Zóna Mlynské nivy chce byť štvrťou 21. storočia, kde sa bude ľuďom nielen dobre bývať či pracovať, ale aj žiť. Čo všetko by sa malo na ploche s rozlohou 138 hektárov v nasledujúcich rokoch zmeniť?

Z rozdrobených Mlynských nív má v priebehu nasledujúcich rokov vzniknúť kompaktná mestská štvrť, ktorá poskytne svojim obyvateľom okrem bývania a práce aj kvalitný verejný priestor, občiansku vybavenosť, rozmanitú kultúru a dostupné možnosti pre pohyb, rekreáciu a zdravý životný štýl.

Podľa odhadov MIB bude len z projektov pochádzajúcich z Výzvy na predkladanie žiadostí o zmenu územného plánu za účelom zvýšenia dostupnosti bývania v lokalite preinvestovaných zhruba 1,6 až 2 miliardy eur a predpoklad je, že do pätnástich až dvadsiatich rokov tak v lokalite vznikne vyše 7 000 nových bytov.

Kde má vyrásť štvrť 21. storočia

Na Mlynských nivách, v dnes málo využívanom území po bývalých priemyselných areáloch s priamym dotykom k centru mesta, má vzniknúť nová štvrť na princípoch 15-minútového mesta s blokovou zástavbou aj mestským bulvárom.

Riešené územie sa rozprestiera na ploche 138 hektárov, čo je ekvivalent sídliskovej časti Devínskej Novej Vsi. Lokalita je vymedzená moderne sa rozvíjajúcou Košickou ulicou, križovatkou na most Apollo, Prievozskou ulicou s množstvom pracovných príležitostí v business centrách, Hraničnou a Prístavnou ulicou v blízkom dotyku so Zimným prístavom ako ďalším rozvojovým územím. Hoci v najzápadnejšej časti prebieha postupne obmena územia s novou výstavbou už dnes, v celom území je stále 80 % plôch vhodných pre novú zástavbu.

Kompaktná štvrť s blokovou zástavbou

Mesto má potrebu utvárať udržateľné, efektívne, bezpečné a energeticky nenáročné mestské prostredie tvorené kompaktnou zástavbou. Najvhodnejším riešením ako túto potrebu naplniť, je bloková štruktúra. Pri obytnej a polyfunkčnej zástavbe je preto potrebné uvažovať so zmenou súčasnej zastavanosti územia, ktorá je v rozsahu 20-30 % a zvýšiť ju na 40 %.

Blokové usporiadanie umožňuje efektívne a jednoznačné využívanie verejných priestranstiev, ako sú parky, námestia a ulice. Bloková štruktúra podporuje peší a cyklistický pohyb a umožňuje obyvateľom ľahko pristupovať k miestam záujmu, ako sú obchody, reštaurácie, služby, verejné budovy či priestory pre šport a relaxáciu. Vytvára intímne priestory vnútroblokov pre bezpečný život komunity.

Štvrť, kde vám stačí 15 minút

Budúca zóna Mlynských nív má vznikať na princípoch kompaktného mesta. To sa často označuje termínom „15-minútové mesto“, kde všetko podstatné, čo môžu obyvatelia potrebovať, je vzdialené do štvrť hodiny cesty pešo alebo na bicykli. Počas štvrťhodinky totiž človek prejde pohodovou chôdzou približne 1,3 kilometra, čo predstavuje akúsi psychologickú hranicu, ktorú sú ľudia ochotní ísť peši. Budúci obyvatelia Mlynských nív by tak mali mať všetky kľúčové služby a inštitúcie vo svojom okolí, vďaka čomu im odpadne potreba cestovať do vzdialenejších lokalít a ušetrený čas môžu venovať blízkym alebo sebe.

Medzi najdôležitejšiu občiansku vybavenosť v území Mlynských nív sa považujú električka, školy, verejné priestory, parky, ihriská, športoviská, zariadenia zdravotníctva, sociálnych služieb a kultúry. Budovaním atraktívnych verených priestorov navyše štvrť získava vlastný charakter a ľuďom sa jednoduchšie orientuje v priestore. Nástrojom na podporu hierarchizácie priestorov je formovanie vyššie spomínanej kompaktnej blokovej štruktúry, ktorá má k pomeru počtu obyvateľov v území najnižšie náklady na prevádzku a údržbu, čo ju robí ideálnou pre vytváranie udržateľného mestského prostredia.

Dochádzkové vzdialenosti často ovplyvňujú výber spôsobu dopravy. Ak je napríklad miesto práce či štúdia v dostatočnej blízkosti, oplatí sa pre ekonomické ako aj zdravotné benefity zvoliť pešiu alebo cyklistickú dopravu. Aj preto by budúca zástavba mala mať až 800 metrov aktívneho parteru.

Princípy umiestňovania verejnej vybavenosti:

• prispôsobenie typov vybavenosti demografickému vývoju,
• flexibilita a viacúčelovosť priestorov,
• typy vybavenosti prioritne lokálneho významu pre obyvateľov a návštevníkov územia,
• základná vybavenosť v dochádzkových vzdialenostiach — 15-minútové mesto
• v nadväznosti na ťažiskové verejné priestory, pozdĺž významných urbanistických osí a zastávok verejnej dopravy.

Štvrť s infraštruktúrou pripravenou na budúcnosť

Čo najlepšie podmienky pre pešiu a verejnú dopravu, bezpečná cyklistická infraštruktúra, nová električková trať s prepravnou kapacitou okolo 12 000 miest za hodinu, mestský bulvár a čo najmenej áut parkujúcich na uliciach. Pre novú zónu sa pripravuje pružná koncepcia dopravy, ktorá sa dokáže prispôsobiť meniacim sa potrebám a požiadavkám obyvateľov a mesta ako celku.

Pri budovaní novej štvrte sa veľký dôraz kladie prioritne na pešiu, cyklistickú a mestskú hromadnú dopravu, ktorá spojí štvrť s ostatnými časťami mesta. Infraštruktúra pre individuálnu dopravu bude zabezpečená, no tento typ mobility nebude uprednostnený pred ostatnými.

Električka v novej štvrti:

• 1,5 km novej električkovej trate
• 3 električkové zastávky
• Prepravná kapacita 10 000- 12 000 miest/hod.

Štvrť, ktorá bude mať mestský bulvár

Súčasťou zadania štúdie je v novej štvrti v rámci verejného priestoru navrhovaný atraktívny mestský bulvár, aký Bratislava doteraz nemá. Má byť primárne určený pre električkovú trasu, cyklotrasu a peší pohyb. Takzvaný multimodálny typ ulíc zvyšuje celkovú prepravnú kapacitu v území, pomocou zapojenia viacerých spôsobov dopravy, a to bez ďalšieho rozširovania dopravného priestoru. Podpora verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze prirodzene znižuje počet áut na cestách, a tým aj množstvo emisií v ovzduší. Bulvár majú dopĺňať komorné námestia s utlmenou dopravou a vzájomne prepojenými ulicami.

Štvrť so zeleňou, ktorá zmierni dopady klimatickej krízy

V riešenej zóne s rozlohou 138 ha by sa malo v budúcnosti nachádzať až 11,4 hektára nových parkových plôch. Pre lepšiu predstavivosť, 11,4 hektára je ekvivalent 16 futbalových ihrísk . Navrhované parky majú mať rôzne veľkosti a okrem menších lokálnych parkov sa v novej štvrti majú nachádzať aj dva väčšie zonálne parky, ktorých rozloha má byť 2,6 a 1,2 ha.  

Zvyšovať počet a kvalitu stromov, alejí, záhrad, parkov či zelených striech, je jeden zo spôsobov, ako môže mesto zlepšiť svoju klimatickú odolnosť. Nie je tajomstvo, že práve zeleň plní funkciu klimatizácie mesta a efektívne ochladzuje ulice. Okrem toho znižuje hladinu hluku a zlepšuje kvalitu ovzdušia. Kompaktné plochy zelene sú obzvlášť významné pre podporu mestskej biodiverzity, a súčasne poskytujú veľkorysý oddychový priestor pre obyvateľov v ich bezprostrednej blízkosti. Nespornou výhodou parkov je možnosť kedykoľvek uniknúť z mestského ruchu, preto by mali byť v blízkosti domova.

Štvrť s optimálnou hustotou obyvateľov

Hustota obyvateľov v mestách je kľúčová pre vytváranie kompaktného mesta s nízkymi prevádzkovými nákladmi na dopravnú a technickú infraštruktúru a celkovú údržbu mestských štvrtí. V centrách miest a nových jadrách mestských štruktúr, kde je priama nadväznosť na kapacitné formy prepravy osôb, je možné uvažovať s hustotou 200-300 obyvateľov na hektár. Z Mlynských nív sa má v budúcnosti stať štvrť s hustotou približne 230 obyvateľov na hektár.

Aká je úloha MIB

Cieľom  mesta je tvoriť kompaktnejšie mesto s viacerými centrami s dôrazom na šetrenie krajiny s podmienkami pre kvalitný, dostupný a udržateľný život. Mestská urbanistická štúdia (MUŠ) zóny Mlynské nivy je príkladom toho, ako vyzerá kompaktne mesto v malom. MUŠ a následný návrh zmien a doplnkov územného plánu pre toto územie tvorí Metropolitný inštitút Bratislavy, vďaka čomu dôjde k zlaďovaniu záujmov všetkých strán a postupne koordinovanej premene nevyužívaného nejednoliateho územia do kompaktnej štvrte. Bez spolupráce by tu totiž mohli vyrásť individuálne projekty, ktoré vzájomne nevytvoria príjemnú štvrť pre život budúcich obyvateľov. Zladenie záujmov a vysoká úroveň spolupráce významne zhodnotí územie, a tiež developerom zefektívni proces vydávania záväzných stanovísk.

Riešenia postavené na dátach a faktoch

Pri navrhovaní úplne novej štvrte v hlavnom meste MIB vychádza z dát a odborných štúdií, ako sú Urbanistická štúdia výškového zónovania, Urbanistická štúdia brownfieldov alebo Demografická prognóza do roku 2050. Aj vďaka týmto informáciám je možné vytvoriť kompaktné mesto s viacerými centrami s dôrazom na šetrenie krajiny s podmienkami pre kvalitný, dostupný a udržateľný život v meste.

Prečo MIB?

Tvorba Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy v gescii MIB vyplynula zo spoločnej koordinácie  so Sekciou nájomného bývania pri Výzve na predkladanie žiadostí o zmenu územného plánu za účelom zvýšenia dostupnosti bývania. Cieľom výzvy je zvýšenie dostupnosti bývania prostredníctvom výstavby nových bytových domov obsahujúcich aj mestské nájomné bývanie. Ide o lokality, kde to aktuálne územný plán povoľuje v menšom rozsahu, no po zmene funkčného využitia, by bolo možné zastavať dané územia vhodnejšie. To, či lokality spĺňajú predpoklady na zmenu územného plánu v prospech verejného záujmu, preverujú urbanistické štúdie.

Úlohou MIB pri tvorbe štúdie bolo zladiť záujmy žiadateľov, verejného záujmu a zároveň koordinácia širších súvislostí v území, čo sa dalo dosiahnuť jedine v spolupráci s dotknutými subjektmi a mestskou časťou Ružinov.

Verejné prerokovanie návrhu Mestskej urbanistickej štúdie Mlynské nivy

Prerokovanie návrhu MUŠ zóny Mlynské nivy potrvá do 31. októbra 2023. Pripomienky môžete zasielať písomnou formou na adresu:

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
Oddelenie obstarávania územnoplánovacích dokumentov
Primaciálne nám. 1 P. O. BOX 192
814 99 Bratislava 1

alebo elektronickou poštou na adresu: uzemnedokumenty@bratislava.sk. V predmete mailu prosíme uviesť označenie „MUŠ Mlynské nivy“.