Územnoplánovacími podkladmi sú, podľa nového zákona o územnom plánovaní, územnotechnické podklady a územná štúdia. Pod územnou štúdiou rozumieme návrh riešení problémov a javov v území, ktoré môžu ovplyvniť alebo podmieniť jeho priestorové usporiadanie a funkčné využitie katastrálneho územia sídla alebo samosprávneho kraja. Zaraďujeme medzi ne urbanistické štúdie, územné generely, prognózy a iné.
Urbanistická štúdia je prehlbujúci územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni pre usmerňovanie využitia územia, alebo ako prehlbujúci dokument určitého javu v území (napr. Urbanistická štúdia umiestnenia nájomného bývania na území hl. mesta Bratislavy….), je platný po odsúhlasení uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.
Urbanistické štúdie sú zamerané na riešenie čiastkových problémov v území. Obsah a rozsah urbanistických štúdií sa určuje v zadaní, na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania s cieľom garantovať štátne, regionálne a komunálne záujmy.
Urbanistické štúdie sa spracúvajú: pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadanie a funkčného využívania územia; na prehĺbenie alebo overenie územného plánu; pri zmene a doplnkoch územného plánu. Slúžia aj pre riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov ako podklad pre územné rozhodovanie.
Urbanistickú štúdiu obstaráva orgán územného plánovania alebo prostredníctvom odborne spôsobilej osoby ju môže obstarať alebo na jej obstaranie prispieť každý, kto o jej obstaranie prejaví záujem.
Územné generely stanovujú koncepciu rozvoja socioekonomických systémov. Jedná sa v zásade o koncepčné územné štúdie zamerané najmä na rozvoj komplexov zariadení a plôch celomestskej vybavenosti na území mesta v oblastiach: vzdelávania a výchovy, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, športu, rekreácie, verejnej správy, administratívy, obchodu, cestovného ruchu, nevýrobných služieb a pod. Predmetom riešenia sú aj ďalšie dôležité oblasti územného rozvoja, najmä: bývanie, priemysel, poľnohospodárstvo, doprava, technické siete a služby, urbánna vegetácia a pod.
Tieto štúdie sú podkladom pre územné rozhodovanie, najmä v otázkach umiestňovania areálov celomestského, nadmestského, regionálneho až celoslovenského významu, až po vybavenie centier občianskej vybavenosti a obytného územia.
Územný generel ako územnoplánovací podklad má smerný charakter. Na rozdiel od územného plánu nie je záväzný a nie je schvaľovaný orgánom územného plánovania.
Územná prognóza predstavuje dôležitý odborný podklad pre plánovanie rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy v dlhodobom časovom horizonte. Zameriava sa na rozvoj Bratislavy ako odolného mesta 21. storočia, jadrového mesta metropolitného regiónu a špecifického centra plniaceho funkcie hlavného mesta štátu. Skúma, overuje, načrtáva ďalší vývoj mesta so zreteľom na zvyšovanie kvality prostredia v prospech života obyvateľov mesta.
Zámerom územnej prognózy je optimalizovať ďalší vývoj mesta a identifikovať najpravdepodobnejšie scenáre dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia mesta na základe rozboru a hodnotenia najmä demografických, sociálnych, environmentálnych, ekonomických podmienok.
Územná štúdia s prognóznym zameraním overuje potenciál rozvoja mesta a je dôležitým podkladom pre: spracovanie nového územného plánu mesta, aktualizácie platného Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov ako aj pre tvorbu mestských politík.
