Nová štvrť Mlynské nivy bude vďaka kvalitnejšej zeleni klimaticky odolnejšia

6. októbra 2023

Zeleň má v novej štvrti Mlynské nivy zaberať priestor veľký ako 16 futbalových ihrísk. Odborníci a odborníčky navrhujú ako rozmiestniť a vysadiť kvalitné a klimaticky odolné stromy, kvety či kríky, aby vytvorili príjemné prostredie pre ľudí, a tiež pomohli zmierniť dopady klimatickej krízy.

Stromy plnia funkciu klimatizácie mesta a efektívne ochladzujú ulice. Zeleň tiež znižuje hladinu hluku a zlepšuje kvalitu ovzdušia. Zvyšovať počet a kvalitu stromov, záhrad, parkov či zelených striech, je jeden zo spôsobov, ako môže mesto zlepšiť svoju klimatickú odolnosť.

V zóne Mlynské nivy, ktorá je predmetom Mestskej urbanistickej štúdie (MUŠ), s rozlohou 138 hektára by sa malo v budúcnosti nachádzať až 11,4 hektára nových parkových plôch, čo je ekvivalent 16 futbalových ihrísk. Navrhované zelené plochy majú mať rôzne funkcie či veľkosti a okrem menších lokálnych parkov sa v novej štvrti majú nachádzať aj dva väčšie zonálne parky.

“Klimatická kríza, ktorú žijeme, zmenila dobrovoľnú snahu o kvalitnejšiu zeleň na nevyhnutnú stratégiu každej štvrte v našich mestách. Preto, keď hovoríme o klimaticky odolnej Bratislave, hovoríme o meste s funkčnou, klimaticky prispôsobenou sieťou zeleno-modrej infraštruktúry s dostatkom kompaktných plôch zelene, ktoré efektívne vsakujú zrážkovú vodu a poskytujú tieň počas horúcich letných dní,” priblížila Jana Bozáňová, envirošpecialistka z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Veľkorysé plochy zelene sú obzvlášť významné pre podporu mestskej biodiverzity, a súčasne poskytujú dostatočný oddychový priestor pre deti aj dospelých. Nespornou výhodou zelených parkov je možnosť kedykoľvek uniknúť z mestského ruchu, preto by mali byť „na skok od” domu. Navyše platí, že parky v mestách zvyšujú tiež hodnotu nehnuteľností v ich blízkosti. Po príklady netreba chodiť ďaleko – aj v Bratislave sú štvrte okolo Horského parku, Sadu Janka Kráľa či Železnej studničky jedny z najžiadanejších.

Čo MIB navrhuje pre zlepšenie klímy v novej štvrti Mlynské nivy

Cieľom MUŠ pre zónu Mlynské nivy bolo vopred zadefinovať koncepčné smerovanie územia v oblasti zeleno-modrej infraštruktúry. Zeleň a vodozádržné opatrenia je potrebné zosúladiť do funkčne previazaného celku s napojením na širšie vzťahy. V štúdii sú vytipované územia najvhodnejšie pre menšie lokálne parky, a tiež pre rozsiahle zonálne parky. Rovnako sa navrhla ich požadovaná veľkosť a funkcia, aby sa nestalo, že tu bude zelene málo, alebo bude umiestnená nevhodne.

Potreba komplexného návrhu mestskej zelene v území Mlynských nív vyplýva z jeho súčasného stavu, ktorý je dôsledkom priemyselnej výroby z minulosti. Táto bývalá industriálna zóna sa však v priebehu najbližších rokoch zmení na obytnú štvrť, preto prirodzene vzniká potreba premyslenej koncepcie nových zelených plôch. Aby v novej lokalite, kde je viacero investičných zámerov, bolo dostatok zelene pre celú štvrť, MIB ju navrhuje uchopiť čo najkomplexnejšie. Každé mesto totiž dnes potrebuje rôznorodé zelené plochy, ktoré plnia dôležitú mestotvornú funkciu v podobe verejných priestorov.

Návrh zeleno-modrej infraštruktúry podľa MUŠ

Aké typy zelených plôch majú byť v novej štvrti

V riešenom území pribudne 11,4 hektára (ha) nových parkových plôch z toho dva nové zonálne parky o výmere približne 1,3 a 1,7 ha. Navrhované parkové plochy podliehajúce jasne definovanej hierarchizácie sú v súlade s priestorovo-hmotovými riešeniami územia, vlastníckymi vzťahmi a pri menších parkoch je ich plocha preverená aktuálne platným koeficientom zelene.

  • Zonálne parky majú rozlohu od 1 ha, a sú preto nosnými prvkami zelenej infraštruktúry riešeného územia. Svojou výmerou a kvalitou poskytujú široký rozsah benefitov pre obyvateľov celej zóny. Ľudia sem prichádzajú stráviť čas pri dlhších športových a oddychových aktivitách, ako sú víkendové pikniky, loptové hry a iné.
  • Lokálne parky sú výmerov menšie od 0,3 do 1 ha a slúžia obyvateľom v bezprostrednej blízkosti, napríklad niekoľkým obytným blokom. Ide o pestrú paletu plochy zelene obohatenú najmä o detské ihriská, či plochy určené na cvičenie. Takýto typ parkov môže mať podobu verejných, alebo polosúkromných plôch, ako sú čiastočne otvorené vnútrobloky väčšej výmery. Poskytuje už viac súkromia a je využívaný menším počtom obyvateľov na pravidelnej báze, čím sa z neho stáva aj prvok podporujúci sociálnu kohéziu.
  • Susedské parky sú rozlohou najmenšie plochy do 0,3 ha. Predstavujú doslova kompaktné zelené plochy „na dosah ruky“. Ich schopnosť aktivovať verejný priestor, vytvárať a udržiavať sociálne interakcie výrazne prekračuje predchádzajúce typy parkových plôch. Susedské parky sú preto najmä súkromné a polosúkromné priestory. Avšak, ich prítomnosť je kľúčová aj vo verejnom priestore typu bulváru v podobe malých parčíkov pre obyvateľov smerujúcich do a zo zamestnania, na krátku prestávku počas práce alebo spríjemniť si čakanie na električku.

Navrhované opatrenia zmierňujúce dopady klimatickej krízy

Ďalšou výzvou MUŠ bolo navrhnúť vhodné adaptačno-mitigačné opatrenia na zmenu klímy. Medzi riešeniami, ktoré zabezpečia vhodné mikroklimatické podmienky pre príjemné bývanie a prácu, sú:

  • Zvýšenie priepustnosti povrchov chodníkov
  • Klimaticky odolná zeleň
  • Vegetačné strechy
  • Vodné plochy
  • Aplikácia nástroja Ekoindex

Zvýšenie priepustnosti povrchov, klimaticky odolná zeleň a vegetačné strechy zabezpečia vhodné mikroklimatické podmienky pre príjemné bývanie a prácu. Adaptácia na klimatickú zmenu sa musí nevyhnutne odrážať aj v navrhovaní verejných priestorov, pričom prvky zelenej infraštruktúry, či už plošné alebo líniové, sú ich štandardnou súčasťou.

Z tohto dôvodu je potrebné klásť dôraz nielen na množstvo zelene, ale aj jej kvalitu. Preto v štúdii pre Mlynské nivy MIB testuje nástroj Ekoindex, ktorý je novou alternatívou používaného koeficientu zelene.

Ekoindex súčasne berie do úvahy kvantitu, ako aj kvalitu navrhovanej zelene. Do Ekoindexu sa započítavajú aj vegetačné strechy na budovách, rovnako tak vertikálne vegetačné systémy v podobe fasád, ktoré súčasne platný koeficient zelene (KZ) nezohľadňuje. Ekoindex taktiež kladie dôraz na kompaktné vegetačné plochy, rovnako tak zvýšený podiel klimaticky odolnej zeleni, ktorá prináša okrem mikroklimatických benefitov, aj ekonomicky výhodnejšiu, nenáročnú údržbu.

Prečítajte si viac o novej štvrti na Mlynských nivách

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Start with Children: Bratislava bude v máji medzinárodným centrom diskusie o tvorbe miest budúcnosti pre deti

28. 3. 2024

Koncom mája sa Bratislava na dva dni premení na centrum medzinárodnej diskusie o tvorbe miest, ktoré sú bezpečnejšie, zelenšie a ohľaduplné voči potre...

Start with Children: ak chceme udržateľnú budúcnosť miest, plánujme s ohľadom na potreby detí 

13. 3. 2024

V máji privíta Bratislava viac ako 30 špičkových odborníkov a odborníčok na tvorbu miest ohľaduplných voči potrebám detí. S cieľom odovzdať svoje know...

Územný plán musí vychádzať z demografickej prognózy: budúcnosť mesta sa dá predpovedať 

27. 2. 2024

Ako bude vyzerať Bratislava, ak by sa zastavil príliv obyvateľov do hlavného mesta? Populácia by do roku 2050 nielen významne zostarla, ale klesla by ...