Ako pomáhame zmierňovať horúčavy v Bratislave

6. augusta 2022

Hoci mestá klimatickú krízu nevyriešia, môžu ju aspoň zmierniť. Metropolitný inštitút Bratislavy sa téme adaptácie na zmenu klímy venuje od svojho vzniku. V tomto článku nájdete sumár zrealizovaných či navrhovaných riešení, ktoré dokážu utlmiť prejavy klimatickej krízy v uliciach hlavného mesta.

1. Plán pre životné prostredie do roku 2030 

Bratislave dlhodobo chýbala vízia pre ochranu pred klimatickou krízou. Významný krok sa udial tento rok v júni, kedy mestské poslankyne a poslanci schválili na zastupiteľstve vyše 700-stranový strategický dokument Bratislava 2030, ktorý prináša plán aj pre klímu. Jedným z kľúčových cieľov v oblasti životného prostredia je vytvoriť a začať plniť jednotnú stratégiu pre zmierňovanie a adaptáciu mesta na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie o 55 % vo viacerých sektoroch. 

Plán navrhuje tiež cielenejší zber dát o meste. Napríklad miesta, kde je vyššie znečistenie vzduchu, pomôže odhaliť sieť senzorov, ktorá momentálne chýbajú. V súčasnosti existujú len 4 základné monitorovacie stanice SHMÚ, ktoré nepokrývajú celé územie Bratislavy. Do roku 2030 má preto vzniknúť nová monitorovacia sieť pre klímu a znečistenie ovzdušia so 400 stanicami s rôznymi senzormi, ktoré podľa možností budú merať aj hluk a dopravnú situáciu.  

Vďaka dobrej kvalite dát dokáže Bratislava robiť cielenejšie a rýchlejšie zásahy, ktoré zvýšia ochranu životného prostredia. 

Ohrozenie horúčavami podľa štvorcov 1x1km Zdroj: USGS/NASA Landsat 8 Program, 2018.
Spracoval: Útvar hlavnej architektky, Hlavné mesto SR Bratislava 2020.

2. Viac vody v meste

Pre Bratislavu je prítomnosť Malých Karpát a Dunaja veľkou výhodou z hľadiska klímy. Voda, ktorá tvorí modrú infraštruktúru mesta, má rovnako ako stromy schopnosť ochladzovať mesto. Vlani sa začala obnova najväčšej fontány v Bratislave – fontánu Družba na Námestí slobody vypustili ešte v roku 2007 kvôli zlému technickému stavu. Po dokončení komplexnej opravy sa majú jednotlivé bazény fontány viac sprístupniť ľuďom, aby sa v nich dalo osviežiť počas letných horúčav. Fontána tiež bude menej náročná na spotrebu vody – pôvodne v nej cirkulovalo až 2 000 kubických metrov vody, po rekonštrukcii bude fontánou prúdiť len 36 kubíkov. 

Ďalším dobrým príkladom je vodná plocha s pobytovou funkciou, ktorá má byť súčasťou obnovy Domu Služieb v Dúbravke. Pôjde o vyspádovanú spevnenú plochu, po ktorej bude stekať voda, čo v letných mesiacoch na sídlisku zlepší klímu.  

Nová vodná plocha pribudne aj v parku na Mudrochovej ulici v Rači. Dnes neprístupný bazén fontány bude nahradený plytkou pobytovou vodnou plochou na hranie a osvieženie, ktorá fontánu prepojí s okolím. 

3. Lokálne zadržiavanie vody je kľúčové

Lepšie spádovanie chodníkov a vodopriepustnosť sa stali bežným štandardom vo všetkých verejných priestoroch, ktoré obnovujeme. Zmysel hospodárenia a nakladania s dažďovou vodou sa ukazuje najmä v čase prívalových letných dažďov, striedajúcich sa s dlhšími obdobiami sucha. Ideou je efektívnejšie zadržať vodu do podložia, aby sa mohla postupne vypariť do ovzdušia. Prípadne slúži ako záložný zdroj závlahy pre zeleň. Takýmto spôsobom sa zlepšuje ovzdušie, ochladzuje mikroklíma, a tiež podmienky pre rast zelene a tým aj podpora hmyzích a vtáčích spoločenstiev.

Vhodné riešenia nájdeme v novootvorenom parku v Karlovej Vsi, kde je dažďová záhrada, ktorá dokáže absorbovať veľké množstvo vody z prívalových dažďov. Kým v minulosti voda odtiekla priamo do kanalizácie, dažďová záhrada pomôže vodu v území zachytiť, aby sa postupne vyparila do ovzdušia.

parčíku na rohu Karadžičovej a Krížnej bol pred revitalizáciou trávnik, ktorý sa nahradil trvalkovou a pôdopokryvnou výsadbou, ktorá lepšie zadržiava vodu v pôde, čím sa predchádza extrémnemu vysušovaniu pôdy.

Ďalší pozitívny príklad sa deje pri výstavbe pamätníku obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží, kde sa nepriepustné asfaltové a betónové povrchy menia za priepustný trávnatý park s oveľa väčším benefitom pre okolie.

Foto: Marek Velček

4. Stromy sú klimatizáciou mesta  

Počas letných horúčav sa stromy zvyknú prirovnávať ku klimatizácií mesta. Niektoré štúdie uvádzajú, že koruna košatého stromu dokáže ochladiť priestor pod stromom aj o 5 stupňov. Mnohé mestá vrátane Bratislavy v posledných rokoch posilnili výsadbu nových stromov. Zatienenie ulice pred priamym slnečným žiarením sa považuje za jeden z najefektívnejších prístupov pri predchádzaní prehrievaniu mesta. Okrem tienenia poskytujú stromy príjemnú mikroklímu vďaka odparovaniu vody cez listy (transpirácii), takže efekt ochladzovania je prirodzený a neporovnateľný s tienením z budov či markíz.  

Hlavné mesto v rámci iniciatívy 10 000 stromov od roku 2019 vysadilo vyše 3600 vzrastlých stromov, 17 000 kríkov a 20 000 sadeníc. Mesto plánuje pokračovať vo vysádzaní klimaticky odolnejšej zelene a do roku 2030 pribudne ďalších 25 000 novovysadených drevín. Aj pri obnove dlhodobo zanedbaných verejných priestorov v programe Živé miesta sa vždy myslí na zeleň. Vlani sa na Trnavskom mýte, ktoré sa považuje za jeden z najväčších tepelných ostrovov v meste, podarilo špeciálnou technológiou vysadiť päť platanov. V novootvorenom parku v Karlovej Vsi pribudla na jar sakurová alej a Hodžovo námestie spríjemňuje približne 90 stromov vo veľkorozmerných kvetináčoch.  

Za posledné roky sa zmenil aj výber samotných drevín. Náročné mestské prostredie dobre zvládajú platany, sofory japonské, či domáce druhy stromov, ako napríklad lipy. Taktiež sa dbá aj na samotnú skladbu ostatnej zelene, aby sa v nej nachádzali suchomilnejšie rastliny, ktoré zvládajú aj obdobia sucha. 

Novovysadené stromy v rámci iniciatívy 10.000 stromov. Foto: Marek Velček

5. Bratislava má manuál pre dlhšiu životnosť stromov 

Odborníčky a odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy pripravili dva komplexné manuály, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej.  

Cieľom manuálov je, aby sa k vysádzaniu zelene v rámci verejných priestorov pristupovalo koncepčne, vďaka čomu sa predĺži jej životnosť. V budúcnosti by sa tak nemali opakovať situácie, kedy staršie stromy zasahujú do fasád alebo tvoria bariéry v podobe prerastajúcich koreňov cez chodník.  Nevhodným vysádzaním stromov sa totiž skracuje ich životnosť a aj benefity pre mestskú mikroklímu.  

Výsadbu nových stromov v uliciach mesta často komplikujú technické siete, ktoré sa nachádzajú pod chodníkom. Novým stromom sa preto hľadá také miesto, kde ich rast nebudú obmedzovať rôzne potrubia či internetové káble. Aj tieto situácie sa v Bratislave začali riešiť v posledných rokoch systematickejšie, aby dnes zasadené dreviny neboli o pár rokov v mestách pre ľudí hrozbou. 

6. Plató môže byť najväčšia vegetačná strecha v Bratislave

Staromestská ulica patrí z environmentálneho hľadiska k najviditeľnejším záťažiam v centre mesta. Je zdrojom permanentného hluku, znečisťujúcich emisií a prehriaty asfalt v letných mesiacoch vytvára lokálny tepelný ostrov, ktorý nepriaznivo vplýva na mikroklímu širšieho okolia. V kontexte klimatických zmien sú práve takéto miesta najproblematickejšie. Návrh na Plató preto počíta s viacerými riešeniami, ktoré značne zlepšia nielen lokálnu mikroklímu, ale aj zdravie obyvateľov a návštevníkov. 

Plató môže byť najrozsiahlejšou vegetačnou strechou v Bratislave, ktorá zvýši rastlinnú biodiverzitu, ako aj poskytne vhodný priestor priamo v centre pre život rôznych druhov spevavcov či opeľovačov, ktorých populácie prudko klesajú. Významným benefitom pre celé územie bude aj premyslený systém vodozádržných opatrení, ktoré zlepšia hospodárenie s vodou. Zrážky budú prirodzene infiltrované do pôdneho substrátu a v prípade prívalových dažďov odvádzané do zádržného systému vegetačnej strechy. 

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je plato_3-850x1024.png

7. Živé námestie je príležitosť pre lepšiu klímu

Z Námestia SNP, Kamenného námestia a Námestia nežnej revolúcie v budúcnosti vznikne zjednotený verejný priestor s názvom Živé námestie. Víťazi medzinárodnej architektonickej súťaže prinášajú hneď niekoľko adaptačných riešení na zmenu klímy. Pôjde napríklad o zber zrážkovej vody, navrhovaná skladba zelene výrazne ochladí priestor a podporí lokálnu biodiverzitu, pretože okrem toho, že rozkvitnuté kvety pôsobia esteticky, najväčší úžitok z nich majú opeľovače. 

Víťazný návrh súťažného dialógu pre budúcu podobu Námestia SNP, Kamenného námestia a Námestia Nežnej revolúcie

8. Podpora alternatívnej dopravy 

Medzi menej očividné zmeny, ktoré taktiež majú vplyv na zníženie prehrievania a emisií v meste, patrí zvyšovanie kvality mestskej dopravy, zavádzanie nových bus-pruhov, či cyklociest.  

Práve cyklistická doprava má byť podľa plánu Bratislava 2030 plnohodnotnou alternatívou voči ostatným spôsobom dopravy. K súčasným 81 kilometrom mestských cyklotrás, ktoré majú  predovšetkým športový charakter, pribudnú do roku 2030 desiatky kilometrov nových cyklochodníkov, naviazané najmä na centrum mesta, aby vznikla cyklistická sieť dlhá 145 kilometrov. Vďaka tomu sa sfunkční cyklomobilita za prácou či službami na bezpečných cyklocestách pre široké skupiny obyvateľov.  

Foto: Marek Velček

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Vyhlasujeme architektonickú súťaž na pamätník pre 30 000 obetí pandémie Covidu-19

11. 8. 2022

Pri najväčšej nemocnici na Slovensku vznikne unikátne umelecké dielo, ktoré má dôstojne pripomínať desaťtisíce obetí pandémie koronavírusu. Podoba pam...

Do obnovy verejných priestorov sa zapoja ďalšie popredné architektonické ateliéry, ktoré uspeli v súťaži

2. 8. 2022

Z verejnej súťaže vzišlo šesť architektonických tímov, ktoré budú pre mesto navrhovať a tvoriť kvalitné verejné priestory. ...

Plánujeme Bratislavu: Pozývame vás na diskusie o rozvoji mesta

22. 7. 2022

Príďte sa dozvedieť viac o rozvoji mesta a budúcnosti, akú pre Bratislavu plánujeme. Diskusie sa uskutočnia 8.8., 17.8. a 23.8. na Tyršáku....