Zelené mesto: Správne využité fasády, ostrovčeky či strechy môžu pomôcť ochladiť rozpálené mestá
Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zmierniť dopady klimatických zmien dokáže mesto vďaka zeleni, pričom najväčší prínos majú najmä stromy. Na miestach, kde ich nie je možné vysadiť, môžu vznikať alternatívne zelené plochy – napríklad zelené fasády, strechy či ostrovčeky zelene uprostred premávky. Aby výsadba novej zelene a jej následná starostlivosť bola čo najúčinnejšia, Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil dokopy už 5 koncepčných dokumentov k zeleni v meste.
Počas najväčších horúčav vznikali v Bratislave tepelné ostrovy, kde teplota prekračovala 40 stupňov Celzia. Práve počas tropických dní majú zelené plochy v meste kľúčovú úlohu – pomáhajú ochladzovať ulice, parky či námestia. Zo všetkých druhov zelene dokážu najúčinnejšie ochladiť vzduch predovšetkým stromy. Viaceré štúdie uvádzajú, že koruna stromu vie lokálne znížiť teplotu aj o 3 stupne Celzia. Avšak nie všade je možné ich vysadiť, keďže v rozhorúčených mestách nie je dostatok voľných plôch s vhodnými podmienkami pre výsadbu. Problémom bývajú podzemné inžinierske siete či nedostatočná vzdialenosť od fasád okolitých budov.
Alternatívou sú zelené fasády, strechy či vegetačné ostrovčeky uprostred premávky. Spolu tieto plochy tvoria v meste rozsiahle územie, ktoré môže byť využité pre výsadbu zelene. Práve pre tieto plochy s obrovským potenciálom pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy tri nové usmernenia, ktoré majú docieliť správnu výsadbu zelene na fasádach budov, na strechách budov, a tiež v ostrovčekoch uprostred premávky.
„Je dôležité, aby sa už pri samotnom vysádzaní zelene dodržali určite pravidlá. Často dnes vidíme, že zeleň sa musí odstraňovať, keďže vytvára fyzickú bariéru v priestore alebo negatívne ovplyvňuje dopravnú bezpečnosť. Týmto chybám sa musí mesto do budúcna vyhýbať,“ uviedol Roman Žitňanský, riaditeľ sekcie verejných priestorov na Metropolitnom inštitúte v Bratislave.
Okrem ekologického benefitu dokážu zelené fasády, strechy či ostrovčeky skrášliť ulice mesta. Popínavá zeleň je významnou súčasťou bratislavských mestských hradieb, kde sa pavinič v týchto dňoch sfarbuje do červena. Popínavky sa môžu nachádzať na fasádach, plotoch, pergolách, ale aj oporných konštrukciách v blízkosti rušných ciest, alebo na miestach, kde by sa zeleň s väčšími koreňmi neujala. Zelenú stenu vlani mesto vysadilo napríklad na plot vedľa električkovej zastávke na Americkom námestí. Rovnako zelená stena rastie vedľa zastávok pod Mostom SNP. Hlavné mesto tiež plánuje v najbližšom čase vysadiť popínavé rastliny na múre pri Rusovskej ceste v rámci úseku Kopčianska – Záporožská.
Pozitívne reakcie prichádzajú od ľudí aj na kvety, ktoré začalo hlavné mesto sadiť do dopravných ostrovčekov. Mestu sa od minulého roka podarilo premeniť vyše 20 asfaltových ostrovčekov na vegetačné plochy. Stalo sa tak napríklad na Karadžičovej ulici, Eisnerovej ulici, Brnianskej ulici, vedľa Hodžovho námestia a najnovší zelený ostrovček pribudol na Trnavskom mýte smerom na Krížnu. Do konca roka plánuje mesto vytvoriť zelené ostrovčeky aj na križovatkách Nám. 1. mája a Kolárovho námestia, Nám. 1. mája a Vysokej ulice, a väčší zelený ostrovček vznikne aj na križovatke Košickej a Miletičovej ulice.
V budúcnosti by mohlo centrum mesta ochladiť Plató Staromestská, ktoré môže byť najväčšou vegetačnou strechou v Bratislave. Významným benefitom pre celé územie má byť premyslený systém vodozádržných opatrení, ktoré zlepšia hospodárenie s vodou – zrážky prirodzene vsiaknu do pôdneho substrátu a v prípade prívalových dažďov budú odvádzané do zádržného systému vegetačnej strechy.
Odborníčky a odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy pripravili dokopy už päť komplexných manuálov, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej. Cieľom týchto dokumentov je, aby sa k vysádzaniu zelene v rámci verejných priestorov pristupovalo koncepčne, vďaka čomu sa predĺži jej životnosť.
“Kľúčových je prvých päť rokov po výsadbe stromu, následne je relatívne vysoká šanca, že strom bude prosperovať. Nesmie však dôjsť k poškodeniu výkopovými prácami. Práve rozkopávky majú na svedomí degradáciu stromov v meste, dejú sa neustále, opakovane na rovnakých miestach a neriadia sa našimi manuálmi ani dendrologickými štandardami. Ak sa zlepšia podmienky pri výsadbe, údržbe aj ochrane, tak možno povedať, že životnosť stromu sa predĺži aj o 40 rokov,” priblížil Michal Marcinov, krajinný architekt z Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Metropolitný inštitút Bratislavy od svojho vzniku dokončili 17 princípov a štandardov na rôzne prvky vo verejnom priestore, ako sú smetné koše, lavičky, reklama, pouličné osvetlenie či pitné fontánky. Všetky tieto dokumenty sú súčasťou Manuálu verejných priestorov a dokopy tvoria koncepčné pravidlá, ako by sa mali verejné priestory v meste tvoriť a obnovovať. Docieli sa tým jednotný vzhľad ulíc bez vizuálneho smogu a bariér. Všetky dokumenty sú záväzné pre mesto a mestské organizácie. Pre mestské časti či súkromných vlastníkov majú odporúčací charakter.
Zoznam dokumentov k zeleni, ktoré pre mesto pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy:
Aký počet neobývaných bytov je v Bratislave?
Keďže v Bratislave badať pokles dostupnosti bývania, je nevyhnutnou otázkou, do akej miery je tento problém podporený investičnými bytmi, ktoré sú dlh...
Premena Mlynských nív: Ako má vyzerať štvrť 21. storočia?
Zóna Mlynské nivy chce byť štvrťou 21. storočia, kde sa bude ľuďom nielen dobre bývať či pracovať, ale aj žiť. Čo všetko by sa malo na ploche s rozloh...
Nová metodika pre budovanie občianskej vybavenosti: rozvoj mesta založený na transparentných pravidlách
Metropolitný inštitút Bratislavy predstavuje návrh transparentných pravidiel, podľa ktorých sa developeri budú podieľať na budovaní občianskej vybaven...