Sad Janka Kráľa
Najstarší verejný park v strednej Európe čaká revitalizácia. Obnove parku predchádzali participatívny proces a zásahy, ktoré zlepšili jeho stav.

Mestský park Sad Janka Kráľa, situovaný na území mestskej časti Bratislava-Petržalka je najstarším parkom v strednej Európe s rozlohou približne 42 ha. V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako miesto oddychu, športu a stretávania sa.
V Sade Janka Kráľa a na priľahlom Tyršovom nábreží sa už udiali prvé zásahy s cieľom zlepšiť stav tohto verejného priestoru. V parku sa vymenil mobiliár, pribudli nové kvety a otvorili sa nové verejné toalety, ktoré tu dlhodobo chýbali. Zmena bola možná po roku 2019, kedy park prešiel z vlastníctva mestskej časti do vlastníctva hlavného mesta.
Zároveň MIB uskutočnil revitalizáciu okolia Pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží, ktorý pripomína aj vraždu študenta Daniela Tupého a revitalizáciu objektu v Sade Janka Kráľa, ktorý sa preslávil ako nočný klub a posledné roky nebol vôbec využívaný.

Hlavné mesto tiež vytvorilo oficiálne parkovisko mimo oddychovej časti nábrežia so 155 parkovacími miestami pre autá a s 10 parkovacími miestami pre motorky, aby Tyršovo nábrežie a Sad Janka Kráľa boli naďalej prístupné návštevníkom, ktorí potrebujú použiť auto.
Participatívny proces
V roku 2022 prebehol participatívny proces, ktorého cieľom bolo zmapovať užívateľské skupiny a kľúčových aktérov a aktérky, skúmať potreby, názory, preferencie užívateľov a užívateliek Sadu Janka Kráľa. Taktiež umožnil získať vnímané hodnoty, ale aj problematické aspekty riešeného územia.
V rámci participatívneho procesu sa uskutočnili 3 okrúhle stoly s odbornou verejnosťou, mapovanie a pozorovanie územia počas 3 dní v parku, tematická vychádzka s dôrazom na sledovanie inkluzivity priestoru pre ľudí s pohybovým či zrakovým obmedzením a 2 dni osobných rozhovorov s návštevníkmi parku.
Začiatkom roka 2022 sa uskutočnil aj zber názorov, skúseností a odporúčaní od širokej verejnosti – návštevníkov a návštevníčok Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia formou online dotazníka. Do prieskumu sa zapojilo celkovo 1165 respondentiek a respondentov.
Záverečná správa z participatívneho procesu
Dokument prináša ucelený pohľad na to, ako je aktuálne verejnosťou vnímané územie Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia, a na čo sa je potrebné zamerať do budúcnosti pri ich revitalizácii. Zo získaných dát sme definovali kľúčové tézy relevantné pre revitalizáciu riešeného územia, aby bolo inkluzívnym priestorom pre rôzne skupiny Bratislavčanov a Bratislavčaniek, návštevníkov a návštevníčok mesta.
Stiahnuť dokumentĎalšie kroky
Na základe výsledkov participácie a ďalších vstupov vyplynulo, že ľudia neočakávajú väčšie zásahy v tomto parku. Oceňujú park kvôli množstvu zelene blízko centra a chceli by najmä jej lepšiu údržbu.
MIB preto pripravil zadanie pre urbanisticko-krajinársko-ekologickú štúdiu, ktorá prinesie komplexný pohľad na územie a jeho ďalší rozvoj namiesto veľkej architektonickej súťaže. Štúdia navrhla riešenia, ako logicky a postupne rekonštruovať park a jednotlivé prvky – výmena povrchov chodníkov, osvetlenia či mobiliáru, ale aj nová výsadba zelene.
Zhotoviteľ štúdie bol vysúťažený cez verejné obstarávanie. Tiež sa spracovali analýzy územia a jeho možnosti vrátane sadovníckeho a pamiatkového prieskumu.
Lepšie sprístupnenie parku pre verejnosť
Ďalším z problémov, ktorým sa mesto a MIB v Sade Janka Kráľa zaoberajú, sú adekvátne vstupy do historického parku, ktoré v súčasnosti chýbajú. Cieľom je lepšie napojenie historického parku na okolie, lepšia prístupnosť a akcentácia vstupov do tohto významného územia.
Mesto prostredníctvom koncepcie identifikovalo niekoľko vstupov, ktoré sú predmetom riešenia.

Pilotným projektom v roku 2026 bol vstup pri skate parku pod Mostom SNP, ktorý sa rozšíril, lepšie napojil na Most SNP a stal sa bezpečnejším. Boli odstránené bariéry a povrchy zjednotené na jednu úroveň.
V roku 2027 by sa mal zlepšiť vstup od Starého mosta a od Auparku.
Zlepšenie navigačného a informačného systému v sade
Zároveň v Sade Janka Kráľa postupne dochádza k zlepšeniu informačného a navigačného systému. Prvým krokom je inštalácia vstupnej stély – informačnej tabule.

Skate park
V roku 2024 sa otvoril prvý mestský skate park v Sade Janka Kráľa pod Mostom SNP. Išlo o jedinečný projekt v spolupráci so skate komunitou a štúdiom U/U, ktoré sa špecializuje na verejné skate parky. Okrem skate parku vybudovalo mesto pod mostom Cvičko. Pribudlo osvetlenie, mobiliár, celý priestor sa stal čistejším a bezpečnejším. Prázdna, nevyužitá zanedbaná plocha pod mostom sa stala doslova živým miestom plným mladíckej energie.
Budova bistra
V roku 2024 bol obnovený dlhodobo nevyužitý architektonický objekt od architekta Končeka, ktorý mesto odkúpilo, zrekonštruovalo a prenajalo. Dnes funguje ako gastro prevádzka a zázemie pre podujatia organizované BKIS. Obnovu zastrešila štvorica vysúťažených slovenských architektov, a to Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Mag. arch. Peter Stec, ArtD., Terra Florida, v.o.s., ktorí majú skúsenosti s obnovou budov z 20. storočia.
Projekt Adaptácia na zmenu klímy v Bratislave – NKP Sad Janka Kráľa, projektová príprava
Reflektujúc zraniteľnosť mestskej aglomerácie Bratislavy voči zmene klímy hlavné mesto v nasledujúcich rokoch plánuje realizovať sériu opatrení s cieľom zlepšiť adaptáciu urbánnych štruktúr na zmenu klímy a zvýšiť biodiverzitu v mestskom prostredí, čo je plne v zmysle s rozvojovými cieľmi mesta definovanými v strategickom dokumente Bratislava 2030, ako aj s prioritami Programu Slovensko.
Cieľom predkladaného projektu je podporiť úroveň pripravenosti investičného projektu obnovy a rozvoja Sadu Janka Kráľa a priľahlého funkčne súvisiaceho územia Tyršovho nábrežia. Budúca realizácia investičného projektu prispeje k zvýšeniu krajinno-ekologickej kvality územia a miery jeho adaptability na zmenu klímy prostredníctvom zlepšenia programovo-prevádzkového riešenia tak, aby zodpovedalo súčasným nárokom na park s celomestským významom. Vytvorením komplexnej koncepcie rozvoja riešeného územia, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou a každá jeho časť podlieha rôznej miere pamiatkovej ochrany, sa zároveň zvýši jeho kultúrno-spoločenská hodnota. Výsledkom projektu bude obstaranie 1 technickej dokumentácie – štúdie realizovateľnosti, vďaka čomu sa zvýši pripravenosť hlavného mesta ako územia udržateľného mestského rozvoja (UMR) čerpať finančné prostriedky z opatrenia 2.7.4 Adaptácia na zmenu klímy v obciach a mestách Programu Slovensko, ako aj z dopytových výziev v rámci opatrenia 2.4.1 Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a krajine a/alebo ochranu pred povodňami.
Objednávateľom a prijímateľom dokumentácie je Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), príspevková organizácia hlavného mesta, ktorý je zároveň žiadateľom o NFP. Realizátorom následných investícií bude hlavné mesto, ktorému budú obstarané dokumentácie zverené do majetku po dokončení všetkých krokov investičnej prípravy.
