HafenCity ukazuje cestu: Ako spolupráca mení mestá pri vode 

Známa prístavná štvrť HafenCity, ktorej tehlové budovy sa odrážajú na hladine Elby v nemeckom Hamburgu, je ďalšou z inšpirácií pre bratislavský Zimný prístav.  

Nemecko je iné ako Slovensko, ale princípy dobrej štvrte, kroky, ktoré zaručujú úspech, a potreba spolupráce,  platia rovnako u nás, ako v západnej Európe. Nie je preto náhoda, že jeden z lídrov premeny HafenCity, Peter Gero, je členom tímu, ktorý pripravuje koncepciu budúceho rozvoja Zimného prístavu v Metropolitnom inštitúte Bratislavy.  

Prechádzka po HafenCity dneška, aj prechádzka minulosťou tejto štvrte je veľmi zaujímavá. Prístav, ktorý koncom milénia upadal, dnes žiari. Prešlo 35 rokov, odkedy sa mesto Hamburg rozhodlo, že svoju nábrežnú priemyselnú časť zmení na štvrť.

127 ha územia prístavu dnes tvorí 40 % širšieho centra mesta. Postupne v ňom pribúda 8 500 bytov a 16 000 obyvateľov. HafenCity je rozmanitá štvrť pri vode, ktorá láka domácich i návštevníkov z celého sveta.  

Príbeh prístavnej štvrte v druhom najväčšom meste Nemecka nás učí, že základom úspechu je jasný plán, dobre nastavený proces a spolupráca.

Kde stojíme my? 

Bratislava je ešte len na začiatku premeny Zimného prístavu. Štát, ktorý je väčšinovým vlastníkom pozemkov v tejto lokalite, zveril prostredníctvom obchodnej spoločnosti Verejné prístavy a. s. nastavenie koncepcie rozvoja územia Metropolitnému inštitútu Bratislavy (MIB). Výsledkom spolupráce bude základná vízia transformácie časti dnešného nákladného prístavu.  

Ako vysvetľuje slovenský urbanista pôsobiaci v Nemecku a garant premeny Zimného prístavu, Peter Gero, Bratislava sa svojím postupným rastom pozdĺž oboch nábreží stáva mestom na rieke. ,,Tento rozvoj zodpovedá spoločensko-ekonomicko-sociálnym zmenám obyvateľstva Bratislavy, zároveň nadväzuje na kontextuálny rozvoj európskych miest.”  

Podobné transformácie v mestách ako Kodaň, Hamburg, Rotterdam či Londýn sú podľa Gera dobrým príkladom na vytvorenie inteligentného postupu aj v Bratislave.

Daniel Tomko, urbanista v Metropolitnom inštitúte Bratislavy, ktorý má na starosti Zimný prístav, vysvetľuje konkrétnejšie:  „Čo sme od HafenCity prevzali, je stratégia transformácie. Začali sme analýzou potenciálu územia – zisťovali sme možnosti a limity Zimného prístavu. Pokračovali sme určením základného smeru, ktorým pri transformácii pôjdeme a tento rámec sme hneď v úvode rozdiskutovali s kľúčovými hráčmi v území.“ 

Spomínaná koncepcia z dielne MIB by mala byť hotová na konci tohto roka, následne sa stane podkladom pre súťažné podmienky medzinárodnej urbanistickej súťaže.  

„Vytvárame víziu rozvoja – súpis pravidiel, podľa ktorých sa bude navrhovať mestská štvrť,“ hovorí Tomko a dodáva: ,,Bratislava má, na rozdiel od Hamburgu, veľkú výhodu v čase – my sa už vieme učiť od iných, ktorí prešli podobným procesom a môžeme sa vyvarovať ich chybám.” 

Rovnaké pravidlá platia všade 

Hamburg pri svojom rozvoji uplatnil všeobecné urbanistické princípy, ktoré môžeme aplikovať aj v Bratislave. „Samozrejme, tie isté princípy, pretavené v Bratislave budú vo výsledku vyzerať inak, pretože podmienky v našom hlavnom meste sú iné ako v Hamburgu,“ vysvetľuje Tomko.  

Pripravovaná koncepcia Zimného prístavu zatiaľ nehovorí o konkrétnej podobe budúcej štvrte. Ako vysvetľuje architektka Marianna Páleníková, mohli by sme ich zhrnúť pojmami:  

• prístupné verejné priestory,  
• pokračovanie nábrežnej promenády, ktorá umožňuje kontakt s vodou,  
• zmiešané funkcie – bývanie, občianska vybavenosť, služby,  
• mestská bloková štruktúra. 

A nad všetkým stojí ako najdôležitejší princíp spolupráca všetkých stakeholderov, teda partnerov, ktorí sa postupne zapájajú do procesu. „Je veľmi dôležité, že v projekte Zimného prístavu je spolupráca od začiatku na prvom mieste,“ zdôrazňuje Daniel Tomko.  

HafenCity spoluprácu posunulo na celkom inú úroveň – mesto vytvorilo mestskú developerskú spoločnosť HafenCity Hamburg GmbH, prostredníctvom ktorej odkúpilo pozemky v území prístavu, zadefinovalo hlavnú víziu budúcej štvrte a následne predalo parcely záujemcom, ktorí boli posudzovaní na základe kvality konceptu.  Vyberali sa developeri, ktorí mestu predstavili najzaujímavejší projekt – formou aj obsahom.  

Marianna Páleníková vyzdvihuje, že napriek rozdielnym developerom si HafenCity zachovalo jednotný vizuálny jazyk a vysokú kvalitu štvrte. „Mesto si určilo pravidlá aj pre verejné priestory.“ 

Znamená to, že hoci architekti a developeri navrhli rôzne objekty, verejný priestor je materiálovo jednotný. Človek má pocit, že kráča súvislou štvrťou, v ktorej ho nič nevyrušuje. A najmä, štvrť je dobre priechodná,  ľahko sa v nej orientuje a pešo sa dá dostať až k vode.  

Sú aj mnohé ďalšie detaily, ktorými sa môže Bratislava inšpirovať, napr. v otázke protipovodňovej ochrany. „Tú v Hamburgu netvorí ochranný val, ako sme zvyknutí u nás, ale samotné budovy na nábreží s obrovskými dverami, ktoré, keď sa zavrú, slúžia ako bariéra pred povodňou,“ vysvetľuje architektka.  

Ide podľa nej o dobré riešenie pre centrálne časti mesta, pretože vďaka tomu môže byť výstavba bližšie k vode, nevzniká zbytočná bariéra, ale namiesto toho ostáva priestor pre promenádu s kaviarňami a výkladmi.  

Nemenej podstatnou otázkou je kultúra. Jedna z hlavných kvalít v HafenCity stojí práve na kultúre – skúsenosť aj z iných miest ukazuje, že spoločenský život, podujatia a živý ruch mesta je to, čo priťahuje ľudí. Nie náhodou je symbolom hamburgského prístavu Labská filharmónia (Elbphilharmonie), ktorú postavilo mesto. Ako hovorí riaditeľka MIB Petra Marko, ,,Ukazuje sa, že integrácia industriálnych pamiatok a kultúrna funkcia, či už vo veľkolepej  forme ako Elbphilharmonie v Hamburgu, alebo cez sériu kultúrno-spoločenských centier, ako sme videli napr. v Kodani, je jednoznačným atraktorom a aktivátorom transformujúcich sa prístavných štvrtí.”  

Kultúra sa v Hamburgu prejavuje aj v konkrétnych krokoch na ochranu pôvodnej architektúry – samotné objekty tehlových skladov sú dnes súčasťou UNESCO a tvoria jedinečnú tvár nemeckého prístavu, rozpoznateľnú všade inde na svete.  

Aj bratislavský prístav nesie industriálne dedičstvo. V lokalite sa nachádza niekoľko pamiatok, ktorých zachovanie a integrovanie bude kľúčové pre udržanie charakteru tohto miesta: Dom lodníkov, lodná dielňa, lodný výťah aj remorkér Šturec. Lodné žeriavy sú typickým symbolom miesta, spoločným pre všetky nákladné prístavy.

Prechádzka Hamburgom je plná inšpirácie 

Hamburg navštívili zástupcovia MIB a Verejných prístavov spoločne. Štvrťou ich sprevádzal Peter Gero, urbanista, ktorý dlhé roky pôsobil ako vedúci odboru rozvoja Hamburgu a bol jedným z hlavných autorov masterplánu HafenCity, teda koncepcie, ktorá premenila bývalý prístavný areál na nové mestské centrum.  

Podľa generálneho riaditeľa Verejných prístavov a. s. Mateja Danóciho bolo inšpirujúce vypočuť si priamo od Petra Gera o jednotlivých procesoch a spôsoboch vysporiadania sa s rôznymi výzvami počas transformácie HafenCity. „Ako kľúčový odkaz vnímame schopnosť rýchlej reakcie mesta Hamburg na vyvíjajúci sa trh a ekonomické nároky pri stanovovaní regulatívov. Túto flexibilitu považujeme za veľmi pozitívnu, pretože je základným predpokladom ekonomickej udržateľnosti celej transformácie. Ako výzvu v  Zimnom prístave vnímame nastavenie efektívneho mechanizmu, ktorý zabezpečí budovanie kvalitnej verejnej infraštruktúry,“ vysvetlil zástupca štátnej akciovej spoločnosti.  

Ekonomické overenie masterplánu HafenCity bolo veľmi dôležitým krokom. „V zahraničí to funguje tak, že ak sa niektorá verejná funkcia ukáže ako neekonomická, štát alebo mesto do danej časti projektu zainvestujú vlastné zdroje. Toto je v Bratislave, vzhľadom na jej nedostatočné financovanie, nereálne. Preto musí byť projekt aj ekonomicky realizovateľný, čo overuje štúdia uskutočniteľnosti,“ uzatvára Daniel Tomko.  

Po posúdení realizovateľnosti vízie bude ďalším krokom medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž, ktorej podmienky budú zhmotnenými princípmi budúceho rozvoja. Na základe víťazného návrhu sa urobí územná štúdia ako podklad pre zmenu územného plánu. A to je bod, v ktorom sa budeme rozprávať o tom, ako bude vyzerať budúci Zimný prístav. Teraz je najdôležitejšie spolupracovať a na tejto predstave sa zladiť.  

„Je nemožné, aby jeden hráč alebo jedna inštitúcia vytvorili takýto úspešný projekt. Tak veľkolepý projekt potrebuje viacúrovňovú koordináciu rôznych autorít, stakeholderov a  ľudí, ktorí tu v budúcnosti budú žiť, pracovať a investovať. Našou úlohou, ako mestskej developerskej spoločnosti, ktorá spravuje pozemky v území, je garantovať rozvoj, spolupracovať pri tom s významnými hráčmi v území a tým posúvať tento rozvoj neustále dopredu,“ zdôrazňuje vo videu Andreas Kleinau, predseda predstavenstva mestskej developerskej spoločnosti HafenCity Hamburg GmBh, ktorá stojí za transformáciou Hamburgu.

Zimný prístav je dnes ešte len na začiatku dlhej cesty k premene na plnohodnotnú štvrť. Ale to najdôležitejšie vieme už dnes.  

 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

FOTO: MIB