Zimný prístav

Zimný prístav je od konca 19. storočia významnou časťou Bratislavy. V súčasnosti sa ocitol v širšom centre mesta a jeho funkcia sa preto postupne mení. Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s magistrátom pripravujú koncepciu budúceho rozvoja tejto časti mesta.

Zimný prístav by mal byť dostupnou a pevnou súčasťou centra a mal by sa postupne transformovať na novú štvrť s bývaním, službami a pobrežnou promenádou. Konečne by sa tak prepojila časť centra mesta po rieke aj na súši.  

Výnimočnosť lokality Zimného prístavu je daná jeho industriálnym charakterom, kontaktom s riekou a radou pamiatok – nájdeme tu Dom lodníkov, historickú lodnú dielňu, lodný výťah aj najstaršiu zachovanú loď na Slovensku – rekonštruovaný remorkér Šturec. Samozrejmosťou sú zaujímavé technické objekty – lodné žeriavy.   

Nová štvrť sa bude rozvíjať na historických základoch a cieľom koncepcie, ktorú pripravuje MIB, je zladiť súčasné a budúce funkcie Zimného prístavu. 

Ako prebieha príprava koncepcie?  

Celý proces, ktorý zastrešuje MIB v spolupráci s útvarom hlavného architekta mesta, potrvá asi 13 mesiacov. Jeho súčasťou budú prieskumy a rozbory v území, príprava základných podkladov a dátových analýz, konzultácie s kľúčovými aktérmi v území, ako aj odborníkmi v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, protipovodňových opatrení a ďalších relevantných disciplín.  

Odborným garantom projektu je známy urbanista a architekt, rodený Bratislavčan Peter Gero, spolutvorca hamburskej prístavnej štvrte HafenCity.  

Transformácia na novú štvrť podľa neho so sebou nesie viacero výziev, s ktorými sa stretli aj iné prístavné mestá, ako sú Hamburg, Kodaň alebo Amsterdam. Ide o protipovodňovú problematiku, otázky premeny verejných priestranstiev, zelene a mobility. Veľkou výzvou je preklenutie bariér, ako sú železnica, radiály a rieka. Dunaj má zároveň potenciál, z ktorého budeme pri tvorbe koncepcie a prípravy novej štvrte čerpať. 

Metropolitný inštitút spolu s garantom budú viesť rozhovory s relevantnými  stakeholdermi v území, ktorých je potrebné zapojiť do diskusie a spolupráce na budúcej premene tejto lokality.  

Čo je cieľom tvorby koncepcie?  

Metropolitný inštitút má za úlohu vytvoriť víziu lokality, ktorá bude nielen kvalitne vypracovaná, ale aj prijatá kľúčovými aktérmi, odborníkmi a príslušnými inštitúciami. Počas tvorby vízie presne stanovíme princípy, ktoré budú určovať smer budúceho rozvoja tejto štvrte. Medzi ne patria kompaktnosť, dostupnosť, kvalitné verejných priestory a zeleň, dôraz na peší pohyb a výnimočný charakter lokality. 

Veľkým prínosom projektu bude prepojenie jednotlivých častí mesta na brehu aj na rieke, čo otvára príležitosť obnoviť napríklad funkciu propelera – osobnú riečnu dopravu integrovanú do systému MHD mesta.  

Celý prístav má približne kilometrovú dĺžku a pobrežná promenáda má tak potenciál stať sa jednou z hlavných atrakcií pre návštevníkov, ale aj obyvateľov Bratislavy. 

Výsledná koncepcia rozvoja Zimného prístavu z dielne MIB bude vypracovaná v dvoch variantoch, z ktorých jeden bude základom pre štúdiu uskutočniteľnosti a následnú medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž. 

Celý proces potrvá niekoľko rokov. Výsledkom má byť kvalitná štvrť pre obyvateľstvo aj návštevníkov Bratislavy, ktorá prinesie nový kontakt s Dunajom, nové pešie trasy a pohľady na mesto.  

Nepríde Bratislava o funkciu prístavu? 

Tradícia prístavu má v Bratislave dlhú históriu. Tranzit po Dunaji zachytávajú písomné pramene už v roku 903 – 905. Zimný prístav, ako najstaršia časť nákladného prístavu a s ním aj nová priemyselná štvrť začali vznikať v roku 1897. Zimný prístav od začiatku tvorili dva bazény, v ktorých voda nezamŕzala, preto slúžili ako zimovisko lodí. 

Využitie prístavu postupne začalo upadať, dnes je na úrovni 20 až 25 % celkovej kapacity, čo predstavuje 2 milióny ton nákladu ročne. Vzhľadom na technické obmedzenia už Zimný prístav nie je postačujúci, preto je zámerom presunúť prekladisko materiálu a nákladu do novšej časti prístavu zvanej Pálenisko, ktorú čaká modernizácia. Po revitalizácii sa predpokladá zvýšenie dopravnej kapacity nákladného prístavu na 35 až 45 %.   

Zimný prístav by sa mal postupne zmeniť na osobný lodný prístav, pretože dnešný osobný prístav v Starom Meste už kapacitne nestačí. V Zimnom prístave sa preto ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra vodných športov a športovej plavby. V lokalite by malo vzniknúť aj Múzeum lodnej dopravy, o ktorom sa už v Bratislave hovorí dlhšie.  

Dunaj má obrovský potenciál a transformácia prístavu pomôže využiť tento potenciál naplno.  
 
Bratislava bude naďalej dôležitou lodnou zastávkou na mape a zároveň vytvorí pre svojich obyvateľov a turistov nové atraktívne verejné priestory po vzore iných európskych miest. Hlavné mesto Slovenska sa tak zaradí medzi mestá ako Hamburg, Kodaň, Amsterdam či Londýn.