Kodaň nie je zázrak – je výsledkom dobrého plánovania 

Už sa stalo zvykom, že (nielen) v Bratislave vzhliadame ku Kodani ako k príkladnému a inšpiratívnemu mestu s vysokou kvalitou života - metropole, ktorá bicykluje aj v daždi, sedí na terasách kaviarní aj v mraze, rozvíja inšpiratívne a hravé verejné priestory a neustále myslí na udržateľnosť. Ale nebolo to tak vždy. Kodaň sa nestala dnešnou Kodaňou vďaka náhode. Čo je za úspechom dánskeho hlavného mesta?

Na prednáške v TU-BA dánsky architekt Kristian Villadsen hovoril o tom, že v 80-tych rokoch na tom bola Kodaň podobne ako my. Po nábreží išla železnica. Mesto bolo orientované na priemysel a ľudia z neho odchádzali.

Teraz je to naopak, ľudia sa do Kodane sťahujú. Je to vďaka opatreniam a stratégiám, ktoré vláda prijala a začala plniť po roku 2000. „Kodaň nie je taká, aká dnes je, vďaka šťastnej náhode. Sú za tým jasné stratégie, jasné ciele v plánovaní orientovanom na človeka,” zdôraznil v TU-BA.

Ako jednu z najzásadnejších vecí Kristian spomenul vytvorenie oddelenia verejných priestorov. „Lídri v nejakom bode vzali oddelenie dopravy a oddelenie zelene, spojili ich a povedali: odteraz budete plánovať verejné priestory spolu.” 

S podobným cieľom vznikol aj Metropolitný inštitút Bratislavy – aby sa odborníci o tvorbe verejných priestorov mohli rozprávať spolu a aby boli jednotlivé zámery koordinované.  

Architekt ukázal množstvo príkladov verejných priestorov, ktoré sa postupne transformovali na priateľskejšie k ľuďom. Viac peších zón, viac zelene, viac hravých prvkov. „Budete plánovať most pre autá alebo pre peších a cyklistov? Je to o tom, čo v meste prioritizujete a je to vidieť.” 

Hoci v Kodani dnes viac ako 65 % obyvateľov preferuje na dopravu bicykel, takmer 50 % verejného priestoru podľa neho stále patrí autám. „Typické auto v Európe 92 % času trávi na parkovisku. Zamyslime sa, ako využívame verejný priestor,” vyzval poslucháčov. „Mne by dnes ani nenapadlo ísť po meste autom. Môjho 15-ročného syna celý deň ani nevidím – má bicykel, má kartu na MHD, všade sa dokáže dostať sám. Podobne moja 12-ročná dcéra chodí do školy pešo už od svojich 6. rokov,” podelil sa Kristian Villandsen s obrázkami z rodinného života.  

Pri budovaní nových developmentoch v mestách považuje za dôležité dostať do verejného priestoru prvky hravosti a, samozrejme, zeleň. Zamyslel sa aj nad novými projektmi v Bratislave, ktoré mal šancu vidieť počas cyklojazdy mestom. „Keď sa pozerám na nové developmenty vo vašom meste, viem celkom presne odhadnúť, kde sa za rok budú susedia poznať a zdraviť a kde s najväčšou pravdepodobnosťou nie.” Priateľský, atraktívny verejný priestor dokáže podporiť vzťahy, komunitu, dobrý pocit obyvateľov zo života.  

Ocenil, že aj v hlavnom meste Slovenska videl projekty s vlastnou identitou. Poznamenal tiež, že vidí, ako Bratislava napreduje. „Bicykloval som aj kráčal som po Bratislave a cítil som sa bezpečne. Na rozdiel od návštevy pred 7 rokmi, keď som sa až tak bezpečne necítil, bez urážky,” zasmial sa. Odborníkov vyzval k väčšej pozornosti a zodpovednosti.  

„Treba sa uvedomiť, že keď ako architekti alebo urbanisti plánujeme mestá a štvrte, plánujeme ako ľudia budú žiť svoj život. Preto potrebujeme poznať a používať nástroje, aby ten život bol čo najlepší,” zdôraznil dánsky architekt.  

Druhým dôležitým princípom pri rozvoji štvrtí, hlavne pokiaľ ide o transformáciu brownfieldov a pôvodných priemyselných štvrtí je pravidlo Remain or explain, čo by sa dalo preložiť ako zachovaj alebo vysvetľuj. Znamená to, že industriálna história sa zachováva pre prítomnosť, je znova využitá – je to dôležitý princíp pre ekológiu a udržateľnosť, ktorý zároveň nové štvrte zatraktívňuje. Ako príklad uviedol štvrť Carlsberg v Kodani.  

A čo je dnes podstatné pre udržateľnosť miest? „Potrebujeme znižovať plochu na ktorej žijeme a viac sa deliť,” zdôraznil. Kodaň je jedno z mála miest, kde priemerná výmera na obyvateľa na byt klesá. Ak chceme byť udržateľní, potrebujeme prehodnotiť, ako bývame, ako jazdíme, ako sa obliekame a čo jeme. Nepotrebujeme tak veľa priestoru na život v bytoch, skôr veľkorysejšie, kvalitnejšie a funkčnejšie spoločné verejné priestory. To je napokon aj spôsob, ako bojovať proti osamelosti.  

Prednáška s diskusiou, ktorú moderovala Petra Marko, bola súčasťou minisérie Start with Children, ktorá pokračuje v stredu 3. 6. prednáškou známej rakúskej architektky a urbanistky zameranej na rodovo vyvážené plánovanie Evou Kail. 

Minisériu podporili: Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation, Aptos a Holandská ambasáda. Ďakujeme. 

Viac informácií nájdete na: www.tuba.mib.sk 

Záznam z podujatia nájdete tu: