Zastav sa v TU-BA na prehliadku mestom

Prechádzať sa ulicami Bratislavy môžeme pešo alebo virtuálne. Tretím spôsobom, ako spoznávať vlastné mesto, je čítať v jeho dátach. Napr. na výstave Poznáš Bratislavu - Mesto v mapách, grafoch a číslach, ktorá je od polky októbra v TU-BA.

Kde a ako v Bratislave žijeme? Ako sa mení hustota osídlenia a charakter jednotlivých štvrtí? Ako sa transformuje význam verejnej dopravy, pešej chôdze a cyklodopravy v kontexte európskych metropol? Kde mesto dýcha a kde sa prehrieva? Ako vplývajú zeleň, voda, teplo či hluk na náš každodenný komfort a zdravie? Kde vznikajú podmienky pre kvalitný život prostredníctvom škôl, parkov, nemocníc, kultúrnych inštitúcií či športovísk?

Tieto a iné informácie sa dozvedia návštevníci a návštevníčky výstavy Poznáš Bratislavu – Mesto v mapách, grafoch a číslach. Dáta, ktoré spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, sú súčasťou urbanistických štúdií a prognóz a slúžia ako podklad pre budúci Metropolitný územný plán.

Ako konkrétne kurátor výstavy a zakladateľ TU-BA, Metropolitný inštitút Bratislavy, vyberal dáta?

 „Z miliónov informácií sme sa snažili vybrať také, ktoré sa dajú zaujímavo interpretovať a uviesť do kontextu. Napr. ako sa vyvíjal počet áut v Bratislave, aká je ročná strata času v zápchach v jednotlivých veľkomestách, ako sa menil priemerný počet obyvateľov na byt alebo počet detí dochádzajúcich do škôl? Mnohé z týchto dát sme už prezentovali online formou a tu ich návštevníci nájdu v offline priestore na konkrétnych nosičoch,“ hovorí jeden z tvorcov výstavy Richard Hluško z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Prečo je dôležité, aby ľudia poznali tieto dáta? „Dáta sú podstatné najmä pre mestských plánovačov, ale takýmto spôsobom sme sa obyvateľom snažili priblížiť nielen našu prácu, ale aj naše mesto,“ vysvetľuje Patrícia Horváth z MIB.

Výstava zobrazuje Bratislavu ako prepojený systém – sieť vzťahov medzi ľuďmi, infraštruktúrou a krajinou.

Aj na tvorbe výstavy sa podieľal tím ľudí, ktorých prepojila spoločná snaha pozrieť sa na mesto inak. Dáta spracovali odborníci a odborníčky zo sekcie územného plánovania MIB, vizuálne aj ideovo pomohlo Büro Milk. Nie je to prvýkrát, čo sa venovali mestským témam. Ako vysvetľuje Martin Jenča: „Keď Bratislavu dokážeme čítať a porozumieť jej súvislostiam, prestáva byť len mestom, v ktorom žijeme, a stáva sa miestom, ktoré máme naozaj radi – živým organizmom, o ktorý sa spoločne staráme.“ 

Architektúru výstavy a grafický dizajn výstavy pripravili Damián Cehlárik a Adam Morong. Ide o mladých vizuálnych umelcov z Bratislavy, ktorým je vytváranie príbehu pomocou dát a ich spracovanie blízke. ,,Analytické myslenie je do určitej miery prítomné v každej dizajnérskej činnosti. Charakteristickým prvkom tohto projektu bolo najmä umiestnenie dát do veľmi špecifického kontextu, ktorý priestor TU–BA ponúka. Zároveň bolo dôležité zohľadniť široké spektrum cieľovej skupiny – od detí, študentov a laikov až po profesionálov,” vysvetľujú spoločne.

Aké pre nich bolo toto zadanie a ako sa im podarilo naplniť očakávania? Majú nejaké ohlasy na túto výstavu? ,,Zadanie predstavovalo výzvu, najmä vďaka analógovej koncepcii, ktorú sme zadefinovali už v počiatkoch projektu. Našou úlohou bolo dotvoriť komunitný priestor určený na diskusiu, prednášky a workshopy, v ktorom je zároveň miesto na oddych a dobrú kávu. Preto sme sa rozhodli neodpútavať pozornosť diváka prítomnosťou digitálneho obsahu, ale vytvoriť objekty, ktoré prirodzene splývajú s priestorom a tvoria vizuálne aj obsahovo konzistentný celok. V neposlednom rade bol pre nás veľmi pozitívny kolaboratívny priebeh spolupráce, za čo chceme poďakovať kolektívu MIB-u,” upresňujú. Na hodnotenie odozvy je podľa nich ešte priskoro, ale prvotné reakcie sú od návštevníkov výlučne pozitívne.

Pri prechádzke mestom sa teraz môžete zastaviť aj v TU-BA na Štúrovej 4 a prejsť si zaujímavé dáta o Bratislave. Už 5. 11. tvorcovia pozývajú aj na komentovanú prehliadku. Ďalšia sa bude konať v decembri, termín upresníme.

TU-BA nie je názor, je to priestor pre rôzne názory.