Kultúrne stredisko a knižnica Žarnovická – Rača

Návrh pracuje s rekonštrukciou existujúceho objektu a umiestňuje v ňom knižnicu a komunitné centrum. Spoločenská sála je navrhnutá ako solitér prepojený s existujúcou budovou vstupným priestorom foyeru, ktorý je možné využiť aj ako výstavnú sieň.

Objekty strediska, sály a trafostanice vytvárajú uzatvorený komunitný exteriérový priestor – dvor, ktorého polouzatvretosť sa javí pre exteriérové komunitné akcie ako ideálna. Severná časť pozemku je zachovaná a pod borovicovým hájom je navrhnutá letná čitáreň s terasou kaviarne. Parter budovy je priestupný, s kvalitnou väzbou na vnútorné priestory. Hlavný nástupný priestor je z novej prepájacej komunikácie Žarnovická – Pri Vinohradoch. Posilňuje sa tak prepojenie oboch častí Rače.

Vnútorná dispozícia rekonštruovaného objektu je prehľadná a pracuje s perforáciou stropnej dosky – v daných častiach tak vzniká otvorený priestor cez dve podlažia. Priestor pozdĺž fasády je uvoľnený a zázemie objektu je umiestnené do stredu dispozície. Dochádza tak k plnohodnotnému využitiu fasády a tým k dostatočnému presvetleniu vnútorných priestorov. Spoločenská sála tromi stranami vizuálne komunikuje s okolím. Naviac je možné prepojiť sálu s komunitným dvorom aj s južnou terasou. K príjemnému osvetleniu sály napomáhajú aj strešné svetlíky.

Výraz budovy vychádza z pôvodného členenia domu, avšak je tu zrejmý cieľ dosiahnuť väčšiu vizuálnu otvorenosť a presvetlenosť vnútorných priestorov. Architektonický výraz objektu sály je jasne štruktúrovaný s presklenou nízkou časťou v nadväznosti na parter budovy.

Návrh pracuje variantne s využitím priestoru pod objemom sály, čo sa považuje v tejto fáze za legitímny prístup. V ďalšom postupe je nutné scenár tohto využitia ekonomicky premyslieť a navrhnúť optimálne riešenie. Statická doprava je racionálne navrhnutá kolmým radením pri okolitých komunikáciách v nadväznosti na chodník.

Porota návrh umiestnila na prvé miesto a odporučila k realizácii, pretože ponúka prehľadnú a funkčnú dispozíciu/premenu existujúceho objektu vrátane navrhnutej spoločenskej sály. Vytvára tiež plnohodnotný verejný priestor, ktorý je jasne viazaný na vnútorné miestnosti v objekte. Tento návrh má najväčší potenciál uspokojiť požiadavky investora.

Odporúčania investorovi pri dopracovaní projektu:

– Fasáda. Klásť dôraz na kvalitu skiel a vonkajšieho tienenia – eliminuje sa tak prehrievanie vnútorných priestorov, čo sa týka predovšetkým južnej fasády existujúceho objektu.
– Dopracovať prevádzkové scenáre s nadväznosťou na vstupné foyer (časové využívanie prevádzok kaviarne, knižnice, prístup a pod.).
– Komunitný dvor. Vytvoriť ešte jeden bod prístupu z exteriéru, napríklad malým schodiskom v nadväznosti na prístupy z okolia. Nevybavovať priestor pevným mobiliárom, aby bol čo najviac variabilný.
– Priestor pod sálou. Je potrebné ekonomicky vyhodnotiť umiestnenie funkcií.
– Konštrukcia. Potreba kvalitného statického spracovania vytváraných otvorov v stropnej doske, s prípadnou optimalizáciou ich veľkosti.

Návrh prichádza s citlivým osadením prístavby k južnej hrane existujúceho objektu, a to o úroveň nižšie oproti súčasnému vstupu. Vytvára tak dva „predpriestory“ – vždy priradené k daným funkciám objektu. V existujúcom objekte na prízemí navrhuje pôdorysne veľkorysú spoločenskú sálu, ktorá má však v kontexte výšky podlažia a konštrukcie svoje limity (stĺpy, svetlá výška). Sálu je možné prepojiť so zachovaným parčíkom na severnej strane objektu, na južnej strane zasa s navrhovanou terasou.

Južná prístavba obsahuje knižnicu, opäť s prepojením na exteriér. Členenie fasády kopíruje raster existujúceho objektu. Oba objekty sú prepojené novým schodiskom vloženým v pristavenom betónovom tubuse. Priestorovo návrh necháva vyniknúť existujúci objekt, ktorého výraz zachováva.

Porota udelila cenu tomuto návrhu predovšetkým z dôvodu kompozície prístavby, ktorá bola v rámci predložených návrhov ojedinelá. Diskutabilné je však umiestnenie sály v rámci existujúceho objektu, pričom práve južná prístavba mohla využiť svoj priestorový potenciál na poňatie tejto funkcie.

V širšom kontexte sa návrh nevenuje priestoru prepojenia so starou zástavbou Rače (Ulica pri Vinohradoch). Statická doprava je riešená povrchovým parkovaním v nadväznosti na priľahlé komunikácie.

Zo statického hľadiska sú navrhované zásahy do existujúcich nosných konštrukcií náročné a ich prípadná
realizácia by bola problematická.

Návrh rekonštruuje existujúci objekt, kde umiestňuje knižnicu a komunitné centrum. Spoločenská sála je navrhnutá ako solitér, ktorý je prepojený s pôvodným objektom betónovou pergolou s kruhovým otvorom. Spoločne s objektom trafostanice tak vzniká zaujímavý klaster, ktorý medzi sebou vytvára verejný komunitný
priestor, prístupný z viacerých strán.

Pod novostavbou je sály je umiestnený priestor pre garáže. Ten je však presahuje pôdorysnú stopu sály, čo by sa mohlo javiť ako stavebná komplikácia, podobne v zmysle investičných nákladov. Koncentrácia áut do garáže umožňuje uvoľnenie okolitého parteru.

Dispozície sú navrhnuté funkčne a prehľadne. Vďaka oddelenej sále je možné tento priestor využívať separátne od knižnice a komunitného centra. Knižnica je navrhnutá ako fluidný priestor s možnosťou variabilných premien v rámci danej konštrukcie. Ako problematická sa javí práca s konštrukciou existujúceho objektu, najmä v prízemí, kde južná fasáda ustupuje hlbšie do priestoru objektu a necháva tak nosnú konštrukciu obvodového plášťa odhalenú. Otvory v konštrukcii stropnej dosky by bolo potrebné zo statického hľadiska optimalizovať.

Z pohľadu kontextu sa návrh zaoberá prepojením lokality kultúrneho strediska so starou Račou. V prieluke vytvára lineárny park, ktorý nadväzuje na letnú čitáreň na severnej fasáde strediska.

Vizuálnu podobu objektu porota veľmi diskutovala. Opláštenie budovy pororoštom sa javí ako formálne a nie je úplne jasné, akým spôsobom je opláštený objekt spoločenskej sály, a teda či je navrhnutá fasáda optimálna z pohľadu energetickej náročnosti.

Porota ocenila tento návrh najmä pre priestorové riešenie kompozície a väzieb dispozície na okolitý parter.

Návrh pracuje výlučne s objemom pôvodného objektu, k nemu pridáva iba malé architektonické prvky. Drobná prístavba na južnej fasáde obsahuje zádverie vstupu do objektu a rozšírenie knižnice. Prístavby na streche predstavujú vyústenie výťahu a schodiska, čím sa súčasne sprístupňuje strecha objektu. Rozhodnutie pracovať s daným objemom zo sebou nesie minimalizáciu priestorov požadovaného programu. Ten je splnený, avšak na úkor priestorovo nedostatočnej spoločenskej sály.

Z pohľadu širšieho kontextu sa porote javilo ako nedostatočné riešenie exteriéru pri nástupe do budovy, ktorý v podstate len „ozeleňuje“ existujúcu situáciu, a tak podrobnejšie neartikuluje funkciu a využitie tohto priestoru. Výraz budovy je maximálne zachovaný a v detaile definovaný matný nerezový povrch.

Zo statického hľadiska sú navrhované zásahy do existujúcich nosných konštrukcií stredne náročné a vyhovujúce. Statická doprava je riešená na priľahlých komunikáciách, avšak s nejasnou väzbou na peší pohyb v parteri a okolí budovy. Navrhovaná exteriérová rampa sa výrazovo javí ako nevhodná.

Porota udelila tomuto návrhu odmenu z dôvodu riešenia premeny kultúrneho strediska v rámci exitujúceho objektu.

Návrh odstraňuje existujúci objekt a nahrádza ho kompaktnou novostavbou. Umiestnením objektu do severnej časti vytvára súvislý verejný priestor od Ulice pri Vinohradoch, ktorý ústí do veľkorysého prepriestoru budovy (dalo by sa povedať aj námestia) s pravidelným rastrom stromov. Vo vizuálne trojposchodovom objekte umiestňuje v prízemí zdieľané a poloverejné funkcie ako spoločenskú sálu a kaviareň. Na druhom poschodí je knižnica s komunitnými priestormi s väzbou na strešnú terasu, ktorá je súčasťou verejného priestoru prístupného centrálnym schodiskom.

Výraz budovy je minimalistický s použitím výrazného tieniaceho prvku na fasáde – s odkazom na detail Račianskeho vinárskeho domu, vstupu do domu (žudro). Parkovanie rieši na priľahlých komunikáciách.

Návrhu bola udelená odmena predovšetkým za inovatívne riešenie typológie komunitného centra, a to z pohľadu vertikálneho členenia objektu a práce s denným svetlom.

Návrh zachováva a rehabilituje existujúci objekt. K nemu navrhuje výraznú, geometricky členitú prístavbu. Vstup je jednostranne orientovaný na pobytovú terasu, ktorá nadväzuje na hlavný ťah od Starej Rače k Ulici Žarnovická. Táto orientácia však spôsobuje, že juhovýchodná časť fasády sa stáva neaktívnou a v rámci komponovaného objemu prístavby vznikajú „slepé kúty“. V nadväznosti na severnú fasádu návrh zachováva parčík, ktorý využíva ako letnú exteriérovú čitáreň, avšak bez bližšie špecifikovaných parterových úprav. Návrh nepredkladá konkrétnejšie riešenie zeleného pásu/prieluky smerom od kultúrneho strediska k Ulici pri Vinohradoch (prepojenie medzi starou a novou Račou).

Kaviareň je dispozične navrhnutá v nadväznosti na vstupnú halu, čo obmedzuje jej prípadnú samostatnú prevádzku. Spoločenská sála je riešená v pôvodnej pozícií. Návrh zachováva výraz existujúcej budovy a pridaním zvislých drevených príložiek v module fasády sa ju snaží materiálovo prepojiť s prístavbou. Diskusia o návrhu sa zaoberala predovšetkým súladom medzi prístavbou a existujúcou budovou, ktorý sa nakoniec javil ako nepresvedčivý.

Exteriérové predpolie objektu nie je najvhodnejšie komponované pre komunitné akcie. Požiadavky na statickú dopravu návrh rieši umiestnením pozdĺžnych a kolmých parkovacích státí v rámci riešeného územia. Navrhnuté úpravy a zásahy do existujúcej nosnej konštrukcie sú z hľadiska statického a realizačného vyhovujúce.

Návrh pracuje s dvoma prístavbami existujúceho objektu, ktoré medzi sebou vytvárajú stupňovitý nástupný priestor. V rámci tohto priestoru sú navrhnuté rôzne schémy a kontexty fungovania vnútornej dispozície. Rôznorodosť, množstvo rámp a schodiskových (pobytových) stupňov sa nakoniec javia ako limitné pre variabilné využívanie priestoru a navyše neponúkajú intímny priestor pre komunitné akcie.

Na severnej strane objektu ja parčík zachovaný a doplnený exteriérovou čitárňou. Spoločenská sála je navrhovaná v prístavbe s väzbou jednak na exteriér, taktiež aj na vnútornú vstupnú halu spojenú so šatňou, ktorá je v kontexte objektu pomerne veľkorysá. Dispozícia je prehľadná, výraz existujúcej budovy je zachovaný. Prístavby sa členením fasády snažia výrazovo nadviazať na existujúci objekt. Knižnica je navrhnutá na dvoch podlažiach s otvoreným priestorom a s väzbou na severnú fasádu. Strecha prístavieb je navrhnutá ako nepobytová.

Požadované parkovanie je umiestnené v rámci riešeného územia, absentuje však prepojenie na chodník, čo sa pre kultúrne centrum javí ako problematické, pretože pri príchode autom (napr. s deťmi) je potrebné prejsť k vstupu do objektu po ceste. Rovnako nástupný chodník pozdĺž kolmého parkovania je priestorovo poddimenzovaný.
Navrhnuté úpravy a zásahy do existujúcej nosnej konštrukcie sú z hľadiska statického a realizačného vyhovujúce.

Návrh odstraňuje existujúci objekt a navrhuje nový. Do územia vnáša nové urbanistické vzťahy. Posunutím objektu kultúrneho strediska na južnú hranu riešeného územia a vytvorením kolmej prístavby knižnice sa vytvára predpriestor s pobytovým schodiskom, ktorý nadväzuje na nové detské ihrisko a lineárny park/promenádu až k Ulici pri Vinohradoch. Hlavný vstup ostáva z Ulice Žarnovická.

Toto urbanistické „otočenie“ sa nejaví ako presvedčivé aj z pohľadu posunu verejného priestoru do zatienenej severnej polohy. V parteri objektu prevládajú spevnené plochy. Problematické sa zdajú väzby objektu na terén, ktorý nie je v ideálnej rovine – najmä na severovýchodnej strane.

Napriek tomu, že sa jedná o novostavbu, výraz budovy preberá členenie fasády pôvodného objektu, čo sa javí ako formálny prístup. Statická doprava je riešená v rámci priľahlých ulíc formou exteriérových státí. Nie je úplne jasná väzba peších ťahov na hlavný vstup do objektu.

Návrh vstupuje novým objemom do existujúceho objektu a vytvára tak krížovú objemovú skladbu. Odstraňuje 10 polí existujúcej konštrukcie a vkladá tak na severnú stranu prevýšený priestor sály. Severné nárožie nového objemu však nepríjemne atakuje starú zástavbu Rače. Na južnej strane vytvára na oboch podlažiach vstupnú halu/šatňu. Dispozične sa javí ako nevhodné umiestňovať do centra kríženia hmôt, a teda aj komunikačných smerov toalety.

Zo severu na juh prechádza verejným priestorom a kaviarňou červená línia mestského mobiliáru. Tento výrazný prvok verejný priestor zobytňuje, zároveň však príliš definuje – limituje variabilné využitie priestoru pre exteriérové komunitné akcie. Navrhnuté podzemné garáže mimo dostavaný objekt sú investične náročné. Výraz objektu je zjednotený pridaním vlnitého perforovaného plechu, čo sa v miestach okenných otvorov javí ako formálne. Navrhnuté konštrukčné úpravy sú zo statického hľadiska vyhovujúce.

Návrh pracuje predovšetkým s existujúcou hmotou objektu, ku ktorej pristavuje na severe polkruhový objekt s denným centrom pre seniorov v prízemí a klubovňami na poschodí. V nástupnom priestore budovy na južnej strane zachováva existujúce terasy/amfiteáter, ktorý prekrýva veľkorysou pergolou, pôsobiacou však nereálne z konštrukčného hľadiska.

Spoločenskú sálu zachováva v prízemí existujúceho objektu, kde odstraňuje stĺpy. Strop je v tejto časti zavesený na nových trámoch z roviny strechy. Návrh neprináša do parteru nové kvality a konštrukčné zásahy, na ktorých je založená dispozícia objektu sa javia ako nereálne.

Návrh pracuje s existujúcou hmotou objektu, ku ktorej na východnej strane pristavuje malý predĺžený objem so schodiskom a úzkym priestorom knižnice, ktorý však stredisku neprináša nové vnútorné kvality. Spoločenská sála je v existujúcom objekte otvorená skrz dve podlažia. Konštrukčná zmena v tomto priestore sa javí ako nereálna. Vnútorné usporiadanie komunikácií je priestorovo na hrane funkčnosti. Rekonštruovaný objekt vytvára otvorené nádvorie, ktoré však neprináša nové kvality do parteru budovy.

Statická doprava je nevhodne navrhnutá v objekte podzemných garáži (neekonomické jednostranné radenie, priestorové limity, a pod.). Výraz budovy je nepresvedčivý, formálny a potláča charakter existujúcej stavby. Väčšina konštrukčných zásahov je z hľadiska využitia súčasnej konštrukcie nereálna, pretože je stvárnená viditeľná industriálna nosná  konštrukcia z priehradových stĺpov a nosníkov, ktoré v súčasnosti v objekte neexistujú.