Bratislava mení Zimný prístav na nové centrum – inšpiráciou môže byť aj Kodaň 

Zimný prístav v Bratislave čaká v najbližších rokoch výrazná premena – z industriálneho územia sa má stať moderná mestská štvrť s kvalitnými verejnými priestormi, zeleňou a dopravnou infraštruktúrou. Jednou z inšpirácií pre túto transformáciu je kodanský projekt Nordhavn – rozsiahly rozvojový projekt v hlavnom meste Dánska.

Zástupcovia Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a mesta Bratislava, ktorí spolupracujú s Ministerstvom dopravy SR a štátnou spoločnosťou Verejné prístavy, a. s., na vízii rozvoja Zimného prístavu, navštívili v dňoch 10. – 11. júna práve kodanský Severný prístav – Nordhavn. 

Premena bývalého priemyselného územia Nordhavn, ktoré sa rozkladá na súostroví o rozlohe 200 hektárov, patrí medzi najväčšie urbanistické projekty v severnej Európe. Projekt vedie mestská developerská spoločnosť By & Havn.  

Rozvoj tejto časti mesta sa začal v roku 2008 a je rozdelený do troch fáz. Aktuálne je dokončená prvá etapa tzv. masterplánu, teda celkovej rozvojovej vízie. Odhaduje sa, že v priebehu 40 rokov tu vzniknú nové obytné a pracovné kapacity pre približne 80 000 ľudí. Kodaň má aktuálne okolo 640 tisíc obyvateľov. 

Inšpirujme sa! 

Bratislavská delegácia sa v Kodani stretla priamo s aktérmi rozvoja Nordhavn – mestskou developerskou spoločnosťou By & Havn a architektonickým ateliérom COBE, ktorý stojí za masterplánom i viacerými konkrétnymi projektmi v lokalite. 

Spoločnosť By & Havn sa zamerala na vysokú kvalitu verejných priestorov a širokú škálu voľnočasových aktivít. ,,Obyvatelia nemusia opúšťať štvrť kvôli spoločenskému životu – práve naopak – Nordhavn sa stal aj vyhľadávanou destináciou, čo podporila aj špecifická maloobchodná stratégia šitá na mieru, ktorá vytvorila atraktívnu nákupnú ulicu hodnú návštevy aj nákupov,” vysvetľuje Christian Dalsdorf, projektový manažér z kancelárie By & Havn. Podľa Christiana ideová zmes „starého, nového a výnimočného“ predstavovala už od samého začiatku ľahko čitateľný koncept, ktorý vzbudzoval dôveru obyvateľov v nový rozvoj, sľuboval kvalitu a jedinečnú identitu miesta, založenú na dotyku s morom.

„Mali sme možnosť vidieť, aký dôležitý je pre nich v prístave kontakt s vodou a ako vytvárajú aktívne miesta na vode. Je inšpiratívne, akým spôsobom v Kodani pracujú s verejnými priestormi a s existujúcimi industriálnymi budovami, ktoré transformujú a integrujú do novej zástavby tak, aby posilnili charakter miesta,“ uviedla riaditeľka MIB Petra Marko. 

Voda je v Kodani doslova na dosah – hladina mora je len o meter nižšie oproti brehu, čo vytvorilo príležitosť pre vznik prístavných kúpeľov. Továrne v blízkosti pobrežia boli presunuté a mesto investovalo značné prostriedky do čističiek odpadových vôd či rezervoárov na dažďovú vodu. Cieľom bolo vyčistiť a zachovať morskú vodu na pobreží vhodnú na kúpanie. Dnes patria tieto pobrežné kúpele medzi najobľúbenejšie miesta domácich aj turistov, a to počas celého roka. 

Nie 15, ale 5-minútová štvrť 

Jednou z najdiskutovanejších tém počas stretnutí v Kodani bola doprava. Nordhavn je príkladom tzv. „5-minútovej štvrte“, kde je všetko dôležité dostupné pešo alebo na bicykli. Nechýba metro, kvalitné cyklotrasy ani pešie prepojenia medzi štvrťami a centrom mesta. 

Autá v území síce fungujú, no infraštruktúra je navrhnutá tak, aby ich používanie nebolo nevyhnutné. Parkovanie na uliciach je minimalizované a štvrť má viaceré parkovacie domy. 

Na samite Start with Children to priblížil Rune Boserup, vedúci urbanistického plánovania v COBE: „Myšlienka organizovania mesta okolo áut je relatívne nová v histórii ľudstva. Ak sa pozriete na mestá pred rokom 1950, ich základom bola hustota bývania a blízkosť, čo umožňovalo plynulú výmenu informácií a tovarov. Väčšina ľudí sa pohybovala pešo. … dnes je potrebné poskytnúť ľuďom kvalitné alternatívy k autu, aby sa z šoférovania stala skôr víkendová záležitosť.“ 

Parkovacie domy ako komunitné centrá

V Kodani nie sú parkovacie domy len infraštruktúrou – stávajú sa komunitnými priestormi. Ako vysvetlil Jacob Steen Christensen z ateliéru JaJa, ktorý sa podieľal na projekte parkovacieho domu Konditaget Lüders v Nordhavn, cieľom je vytvárať architektonicky zaujímavé objekty so zelenými fasádami, strechami prístupnými pre verejnosť, na ktorých vznikajú parky, ihriská či fitnes zóny. Na prízemí sú kaviarne alebo opravovne bicyklov. Keďže v Dánsku chýbajú kopce, architekti z JaJa vytvorili na parkovacom dome vonkajšie schodisko, ktoré ľuďom umožňuje fyzický pohyb aj zážitok z výhľadu.  

V neposlednom rade je kodanský prístav živým múzeom modernej architektúry, ktorá je v mnohých prípadoch ukážkou transformácie industriálnych objektov. Dobrým príkladom sú 3 pôvodné silá v prístave, z ktorých sa stal obytný objekt so strešnou reštauráciou (The Silo) a administratívne budovy Portland Towers – všetky tri objekty s výnimočnou architektúrou. Originálnym riešením prešiel pôvodný prístavný žeriav, ktorý je dnes zážitkovým jedno-izbovým hotelom.  

Nordhavn je modernou štvrťou, ktorá čerpá z kontextu prístavu a ukazuje ho v novom svetle. Základom sú kvalitné verejné priestory, zachovanie a znovu oživenie industriálnych objektov a budovanie dopravnej infraštruktúry, ktorá podporuje aktívny pohyb a slobodu pohybu v priestore. Vďaka časti bytov, ktoré sú určené na nájom (do budúcna 25 % bytov v lokalite má ostať nájomných), tu vzniká diverzná štvrť. Mestská developerská spoločnosť zároveň určuje skladbu prevádzok v prízemných priestoroch jednotlivých budov na základe premyslenej koncepcie, čím zaručuje pestrú ponuku služieb v lokalite, aj jej ekonomickú udržateľnosť.  

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Podľa Runeho Boserupa z COBE je základom pre rozvoj takejto štvrte dlhodobá vízia mesta, ktorá necháva priestor pre adaptáciu v čase: „Pri dlhodobých projektoch vstupuje do hry veľa aspektov. Premyslená vízia je základom pre udržateľné fungovanie novej štvrte – nastavuje mix funkcií, vlastníctva a dopravy. No zároveň musí byť dostatočne flexibilná. Je iluzórne myslieť si, že už na začiatku budeme poznať odpovede na všetky otázky,“ uzatvára architekt.  

Bratislava to vidí podobne a spolu so štátom a ďalšími partnermi pracuje na dlhodobej vízii rozvoja Zimného prístavu. Hľadanie odpovedí na dôležité otázky sa deje práve teraz.