Dobrý mestský priestor mení správanie, podnikanie aj vzťahy – ako na to?

Vzhľad miest nie je povrchnou témou. To, ako naše prostredie vyzerá, na nás zásadne vplýva – naše okolie do veľkej miery formuje náš život, naše zdravie, naše vzťahy.

Kultivácia mesta nie je len o krajších uliciach. Je to aj o tom, ako sa v nich správame, či sa v nich cítime bezpečne, či v nich vieme zostať dlhšie, či v nich dokážeme podnikať a stretávať sa. Kultivované prostredie naše správanie kultivuje a naopak. Výskumy potvrdzujú, že odpad skôr pribúda tam, kde už neporiadok je. Reklamným smogom to len začína. O tom hovorili hostia ďalšej debaty v TU-BA – Veronika Rút, zakladateľka organizácie Naše kultivovaná města, Oto Nováček, gestor koncepcií verejných priestorov MIB a Dušan Ševela, head of design development z ALTO Real Estate.

Význam estetiky a kvality prostredia podľa konzultantky miest Veroniky Rút dávno potvrdzujú dáta: „Zo všetkých dostupných výskumov je jasné, že priestor okolo nás, nás výrazne ovplyvňuje a pokiaľ chceme úspešne čeliť všetkým výzvam, ktoré sa na nás dnes valia, musíme sa o prostredie v meste starať –  to nás urobí silnejšími,“ zdôraznila česká medziodborová dizajnérka, autorka niekoľkých manuálov verejných priestorov a konzultantka miest v procese eliminovania vizuálneho smogu. Veronika Rút spolu so svojím tímom spolupracuje s desiatkami českých aj slovenských miest, ktorým pomáha odstraňovať reklamu a kultivovať priestor.

Vo svojej práci postupne prišla na to, že vonkajšou reklamou to len začína – keď chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, potrebujeme sa zamerať aj na dopravné značenie, infraštruktúru, mobiliár, informačné systémy v meste či zeleň. „Reklamný smog sa dá vyriešiť relatívne rýchlo, ale tie ostatné témy sú zložitejšie – to už sú vzťahy, vyjednávanie, legislatíva.“

Konzultantka uviedla príklady z viacerých miest, kde absolvovala náročné rokovania. „Niekedy to vyzeralo, že sa na mieste zožerieme, ale napriek tomu sa nám podarilo nájsť konsenzus. To ma len presvedčilo v tom, že akýkoľvek problém je možné vyriešiť,“ potvrdila. Reklamný vizuálny smog nie je dobrý pre nikoho – napokon ani pre samotného podnikateľa. Estetický, funkčný a živý priestor pritiahne zákazníkov oveľa viac ako priestor zahltený reklamou. Veronika Rút uviedla príklad 5 obchodníkov v jednom z českých miest, ktorí spoločne dobrovoľne vyčistili priestor a zainvestovali do sedenia, zelene, mobiliáru, všetkého. „Tržby sa im takmer okamžite zdvihli o desiatky percent,“ potvrdila.

Oto Nováček za MIB prezradil, že Metropolitný inštitút Bratislavy sa v téme odstraňovania reklamného smogu od začiatku angažuje spolu s mestom a mestskými časťami – najprv pri príprave Princípov a štandardov vonkajšej reklamy, v rámci ktorých sa mapovali v mestských častiach hlavne veľké reklamné plochy, potom pri zmene územného plánu a zonácii reklamy.

Reklamu administratívne a prakticky odstraňuje magistrát ako exekutívny orgán. Podľa posledných dát sa od roku 2019 podarilo mestu odstrániť okolo 1290 reklamných stavieb.

Keď sa zmeny dejú na základe odbornosti

Oto Nováček, architekt a gestor koncepcií MIB na diskusii v TU-BA spomenul viac ako dvadsať hotových manuálov od roku 2019 (tzv. PaŠ – princípy a štandardy) na skvalitňovanie mesta a prítomným v publiku priblížil najmä konkrétne príklady, ako sa návody v meste pretavujú do praxe. „Jedno z prvých zadaní pre MIB bolo navrhnúť spôsob, ako správne a funkčne umiestňovať mobiliár v meste,“ zaspomínal si.

To viedlo k vzniku bratislavského setu Sadni si! aj zavedeniu bratislavskej/ pražskej lavičky.

Neskôr sa manuály venovali povrchom, s čím súvisel aj vznik originálnej bratislavskej mestskej dlažby. „Povrchy patria k úplne základným a integrálnym mestotvorným prvkom, ktoré zásadne ovplyvňujú to, akým spôsobom si vytvárame obraz o meste,“ vysvetlil Oto Nováček a publiku predviedol viacero rôznych typov povrchov.

MIB sa v nasledujúcich rokoch postupne detailne venoval jednotlivým prvkom – MHD zastávkam, košom, cyklostojanom, balíkomatom, zeleni a množstvu ďalších tém, ktoré rozpracúval do jednotlivých manuálov. Tieto manuály sú dnes úplne zdarma a k dispozícii na stiahnutie aj pre iných odborníkov, samosprávy či investorov.

Potrebujeme návody?

Ďalší hosť a zástupca súkromného sektora Dušan Ševela z ALTO Real Estate potvrdil, že bratislavské manuály vo svojich projektoch používajú: „Všetky princípy a štandardy mesta by som rád podčiarkol a povedal, že toto je ten správny smer.“  

Ako vedúci na oddelení dizajnu ALTO Real Estate vysvetlil, že ich projekty nie sú len investíciou do objektov, ale súvisia aj s okolím jednotlivých budov. „Nepozeráme sa len po hranicu nášho pozemku, ale zaujíma nás aj, čo sa bude diať za ňou – snažíme sa urobiť čo najširší presah, aby bol projekt verejnosťou prijatý. Snažíme sa komunikovať a radi sa necháme ovplyvňovať architektmi, porotcami súťaží či inými partnermi,“ dodal.

Princípy a štandardy mesta podľa neho poskytujú prehľadné návody a odporúčania, ktorými sa môžu investori vo svojich projektoch riadiť. „Keď je to pravidlo jasné a zrejmé od začiatku, tak viete, do čoho vstupujete, viete sa na to pripraviť. Dôležité je ako investor nemať prekvapenia po ceste,“ uzavrel na diskusii v TU-BA.

Diskusia TU-BA priniesla jasný záver. Aj keď sa niekedy môže zdať, že o všetkom dnes rozhodujú financie, dobrý priestor stojí a padá na aktívnych ľuďoch, či už v samospráve, komunitách, podnikaní či politike.

Aj v druhom najchudobnejšom hlavnom meste – Bratislave – je preto možné realizovať väčšie či menšie zmeny. „Je to otázka politickej vôle,“ zdôraznila Veronika Rút.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Prítomní hostia aj publikum na aprílovej debate v TU-BA potvrdili, že dobrá politická vôľa je výsledkom komunikácie, spolupráce, kreativity, odvahy a energie, ktorú sú skupiny či jednotlivci ochotní do pozitívnej zmeny spoločne investovať.

Život v meste nezávisí len od činnosti samosprávy, alebo investorov, mesto často výrazne transformujú aj miestne komunity. Práve tie majú silu a energiu realizovať zmeny, ktoré nestoja veľa peňazí, ale vyžadujú čas. Práve preto má podpora komunít v mestách taký význam.