Čo spája Prahu s Bratislavou a čo ich odlišuje

Stretnutie IPR a MIB potvrdilo, že základom dobrého územného plánovania sú kvalitné dáta, dôvera, komunikácia a jednotná vízia.

Praha je dnes len krok od schválenia nového Metropolitního plánu Prahy. Jeho príprava trvala 13 rokov.  

Bratislava je aktuálne v prípravnej fáze – zbiera, pripravuje a spracúva všetky podklady a dáta potrebné pre prípravu zadania Metropolitného územného plánu.  

Súčasťou prípravy je aj výmena skúseností a know-how s pražskými kolegami a tvorcami pražského plánu z Institutu plánování a rozvoje Prahy (IPR), ktorí navštívili Bratislavu v marci. Súčasťou stretnutia boli workshopy na témy regulácia, participácia, GIS a spracovanie dát a regulácia sídlisk. Časť programu bola určená aj verejnosti vo forme diskusie MIB Talk. Aké poznatky si MIB odnáša z tohto stretnutia?

Dve mestá, rovnaké výzvy, podobné riešenia 

Marcové stretnutie zástupcov pražského Institutu plánování a rozvoje (IPR) a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) bolo viac než len prezentáciou. Bola to výmena skúseností dvoch miest, ktoré riešia podobné výzvy a hľadajú optimálne riešenia:  

• ako rozvíjať mesto dovnútra,  
• ako narábať s brownfieldmi,  
• ako zosúladiť verejný a súkromný záujem,  
• ako rozvíjať mesto a zároveň šetriť verejné zdroje,
• ako vo výsledku pripraviť dokument, ktorý obstojí nielen odborne, ale aj politicky a spoločensky.

Kým Praha má výhodu vďaka svojmu postaveniu ako krajského mesta, takže zlaďovanie záujmov prebiehalo primárne na úrovni štátu a mestských častí, Bratislava už dnes úzko kooperuje so štátom v otázke metodiky spracovania územného plánu.

Ako na diskusii MIB Talk povedali zástupcovia IPR Jaromír Hainc a Jiří Deyl, česká metodika územného plánovania je šitá na 95 % menších miest a Praha je medzi 5 percentami veľkých miest, ktoré potrebujú špecifický meter.

Výzvou pre Prahu je aj zlaďovanie sa s požiadavkami 57 mestských častí, ktoré tvoria pražskú metropolu, Bratislava ich má “len” 17.  

Praha Bratislave zároveň „závidí“, že obstarávateľom územného plánu je verejná, a nie štátna správa, ako je to u nich.  

Tu končí zoznam zásadných odlišností pri územnom plánovaní Prahy vs. Bratislavy. Výzvy rozvoja miest v 21. storočí sú spoločné pre obe mestá.  

Ako na zeleň, dopravu a brownfieldy 

Kým Praha už má jasno v tom, ako sa s týmito výzvami popasovať, Bratislava zatiaľ sumarizuje existujúce riešenia a vyberá tie optimálne.  

Obe mestá sa zhodnú na tom, že chcú chrániť hodnotné lokality vrátane pamiatkovej zóny (Praha je v UNESCO), koncepciu existujúcich sídlisk, zeleň vnútri mesta a okolitú krajinu. Rozvíjať chcú brownfieldy, udržateľnú mobilitu, verejné priestory, vybavenosť a zelenomodrú infraštruktúru.  

Sídliská ako stabilná súčasť mesta 

Zástupcovia Prahy si v rámci výmeny skúseností prešli okrem centra Bratislavy najväčšie slovenské sídlisko Petržalka a hovorili spolu so zástupcami MIB o rozvoji sídliskovej štruktúry a dnešnej podobe Petržalky.  

Sídliská v Prahe definovali v pláne ako stabilizované územia, ktoré sa majú zachovať a rozvíjať v zmysle pôvodnej koncepcie. Existujúce panelové domy sa môžu rozvíjať vo forme napr. prístavieb, avšak max. do 20% oproti súčasnej zastavanej ploche. Nová zástavba sa navrhuje v závislosti od kontextu, najmä s cieľom doplniť chýbajúcu občiansku vybavenosť alebo vytvárať bariéry voči vyťaženým komunikáciám a chrániť tak obyvateľov pred hlukom a znečistením.  

Zvyšný rozvoj má prebiehať primárne na brownfieldoch, z ktorých polovica sa v Prahe už transformuje. Pomôckou pri transformácii sú v hlavnom meste Česka plánovacie zmluvy medzi samosprávou a developermi, Bratislava má obdobné kontribučné zmluvy.  

Nezabúdame na zelenomodrú infraštruktúru a klimatickú odolnosť 

Nemenej podstatné sú pre obe mestá v čase klimatickej krízy otázky adaptácie na zmenu klímy a zelenomodré riešenia pre budúcnosť miest.  

V Prahe podobne ako v Bratislave je cieľom prepájať veľké plochy zelene do jednej zmysluplnej siete a podporovať rozvoj verejnej zelene (dostupná a hierarchizovaná sústava parkov, podpora a ochrana vzrastlých stromov, zadržiavanie vody v území a ďalšie zeleno-modré riešenia). Podobne to vidí Bratislava vo svojej Prognóze životného prostredia, ktorá je podkladom pre MÚP.

Bratislava navyše vytvorila špeciálny nástroj – ekoindex, ktorý lepšie určuje plánovanú zeleň a motivuje ku kvalitatívnemu rozvoju zelenomodrej infraštruktúry.

Doprava ako kostra rozvoja 

Metropolitní plán Prahy má podľa jeho tvorcov niekoľko vrstiev, jednou z nich je aj Plán udržitelné mobility. Ten napr. navrhuje rozširovanie siete existujúcich koľajových tratí, ktoré sú pre Prahu nosné, podobne ako sú pre Bratislavu nosné električkové radiály.  

Aj Bratislava pripravuje Plán udržateľnej mestskej mobility, ktorý sa bude venovať všetkým druhom dopravy v meste.  

Územný plán je predovšetkým spoločenská dohoda 

Vedúci oddelenia Metropolitného územného plánu MIB Viktor Kasala zhodnotil, že bolo zaujímavé stretnúť tím, ktorý sa v Prahe podieľal na tvorbe plánu a spoznať proces, ktorý bol za tým.  

Inšpiratívny bol hlavne proces participácie a komunikácie plánu, ktorému sa venovala aj verejná debata v TU-BA MIB Talk, ako aj workshop IPR + MIB.  

Praha počas troch kôl pripomienkovania metropolitního plánu spracovala zhruba 60 000 pripomienok, no ako zdôraznili zástupcovia pražského inštitútu, nie je podstatné číslo, ale obsah. Mnohé pripomienky boli vo vzťahu k územnému plánu irelevantné alebo si navzájom protirečili, čo je prirodzené. Cieľom bolo nájsť spôsob, ako ich vyhodnotiť a ako na ne odpovedať.  

Zložitosť procesu uľahčili online aj AI nástroje na triedenie pripomienok, ktorými sa inšpiruje aj Bratislava. „V istej fáze celý tím IPR pracoval na komunikácii a spracúvaní pripomienok k plánu. Je nám jasné, že advokácia plánu je dôležitá súčasť jeho tvorby a je potrebné sa na to pripraviť,“ povedal Viktor Kasala.  

Pre Prahu bolo zase cenné vidieť detailnejšie situáciu v Bratislave a môcť načerpať z energie Bratislavy, ktorá je ešte len na začiatku tvorby svojho plánu. „Hoci sa navonok môže zdať, že Slovensko, a s ním aj Bratislava, čelia veľkým výzvam, na práci a entuziazme kolegov z MIB-u a Útvaru hlavného architekta to vôbec nebolo cítiť. Mám pocit, že som videl oveľa viac pozitívnej energie a nadšenia, než dnes vnímam v Prahe,” zhodnotil riaditeľ sekcie rozvoja mesta IPR Jaromír Hainc po dvojdňovom stretnutí.  

Nálada v Prahe podľa neho môže byť výsledkom dlhej a zložitej prípravy Metropolitního plánu, nabubrelou byrokraciou v kombinácii s formálnym napĺňaním všetkých možných požiadaviek, alebo len pesimistickejším nastavením v Česku. „Prajem všetkým obyvateľkám a obyvateľom Bratislavy, aby mali svoj nový plán čo najskôr. Som presvedčený, že pri súčasnom nastavení ho budú mať čoskoro a bude dobre pripravený,“ uzavrel.