Praha má plán, Bratislava na ňom pracuje

Praha je blízko k schváleniu nového Metropolitního plánu Prahy, ktorý má zásadne zmeniť spôsob, akým sa mesto rozvíja. Na jeho príprave pracuje Institut plánování a rozvoje města Praha (IPR) spolu s pražským magistrátom od roku 2012.

Aj Bratislava prostredníctvom Metropolitného inštitútu Bratislavy pracuje na príprave nového územného plánu. Na diskusii v TU-BA začiatkom marca hovorili o pražskom pláne zástupcovia Prahy Jaromír Hainc a Jiří Deyl z IPR. Bratislavu zastupovali hlavný architekt mesta Juraj Šujan a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Petra Marko. Oba inštitúty sa stretli, aby si vymenili skúsenosti.  

Rovnako ako MIB v Bratislave, aj IPR vznikol aj s cieľom pripraviť nový územný plán hlavného mesta. Príprava pražského plánu trvala 13 rokov a jej súčasťou boli tri kolá pripomienkovania. Počas prípravy plánu sa niekoľkokrát vymenilo politické zastúpenie Prahy, plán zažil štyroch primátorov, niektorí chceli proces celkom zastaviť, kancelária metropolitného plánovania IPR sa rozpadla, príprava sa takmer zastavila… Dnes je plán hotový a čaká už len na schválenie pražským zastupiteľstvom v máji tohto roku.

„Komunikácia plánu v rokoch intenzívne prebiehala v jednotlivých mestských častiach, ktorých je v Prahe 57, s jednotlivými starostami, štátnymi a regionálnymi orgánmi, odbornými inštitúciami a samotným obyvateľstvom, ktoré si mohlo plán prísť pozrieť aj do nákupných centier,“ vysvetľoval Jaromír Hainc, riaditeľ Sekcie rozvoja mesta IPR.  

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

K návrhu zadania a samotného Metropolitního plánu prišlo počas troch kôl pripomienkovania viac ako 60 000 pripomienok. „Nie je dôležité číslo, pretože pripomienky neboli rovnocenné, niekto sa napríklad opýtal, či si môže na záhrade vysadiť 12 sliviek. Každou pripomienkou sme sa ale museli zaoberať a odpovedať na ňu,“ vysvetľoval Jiří Deyl z Kancelárie metropolitného plánovania IPR na diskusii v Bratislave. Venovali tomu veľa pozornosti a mali na tento účel online portál. Jiří Deyl ale zdôraznil, že v územnom plánovaní nikdy nebudú spokojní všetci. „To nie je cieľom, ide o to, aby všetci mali možnosť plán pripomienkovať a byť informovaní.”

Dôležitým momentom bolo aj zlaďovanie na úrovni štátu či regiónu. Metropolitní plán Prahy treba vnímať ako súčasť širšieho systému plánovania mesta. „Územný plán je iba jednou z vrstiev regulácie územia, ktorú predpokladá stavebný zákon,“ vysvetlil Jiří Deyl. „Rozhoduje o využití všetkých pozemkov v meste, ale nad ním existujú ďalšie dokumenty, napríklad zásady územného rozvoja,“ dodal. Predovšetkým je však plán spoločenskou dohodou o vízii mesta.

Akú víziu má Praha? 

„Vízia je vyjadrená v tézach Metropolitního plánu Prahy a jedna z kľúčových vecí je intenzívnejšie využitie zastavaného mesta, transformácia brownfieldov a určitý poriadok v hierarchii pre správu mesta – to všetko by mohlo ušetriť financie mesta,“ vyjadril sa Jaromír Hainc.  

Najväčšia časť verejných financií totiž nejde na novú výstavbu, ale na rozvoj, obnovu a prevádzku infraštruktúry a prevádzku mesta. Ekonomika mesta je udržateľná pri určitej hustote, ktorej dolnou hranicou je 100 obyvateľov na hektár. Ako dobrý príklad uviedol hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan niektoré pražské časti: „Najkvalitnejšie pražské mestské blokové štvrte ako Kráľovské vinohrady, Dejvice alebo Letná majú okolo 250 obyvateľov na hektár. To je intenzita, pri ktorej už môžeme stavať mestské bulváre s obchodmi v parteroch, môžu tu jazdiť električky, autobusy, môžeme si dovoliť školu v pešej dostupnosti obyvateľov.” 

Preto je dôležité stavať na brownfieldoch, hoci je to nákladnejšie a v Prahe sa už zhruba polovička brownfieldov pripravuje.

Okrem primeranej hustoty sú ďalšími tézami pražského plánu ochrana pamiatkového centra, hľadanie hraníc mesta, koncentrácia mesta smerom dovnútra, zahusťovanie mesta pri zachovaní jeho kvality, výšková regulácia a mnohovrstevnosť, zmysluplná údržba a rozvoj modernistických sídlisk a v neposlednom rade ochrana a rozvoj prírodného prostredia, ktorého hlavnou kompozičnou osou je Vltava.

Otázkou kompaktnosti sa v rámci prípravy plánu zaoberá aj Bratislava. Podľa riaditeľky MIB Petry Marko sa často porovnáva hustota Bratislavy s hustotou Viedne, ktorá sa považuje za top miesto na život vo svete, pritom Viedeň má štvornásobne vyššiu hustotu ako hlavné mesto Slovenska. Cieľom nie je stavať menej, ale stavať kvalitnejšie na miestach, ktoré už zastavené boli, a tými sú brownfieldy.  

„Bratislava má veľmi dobré predpoklady, pretože patrí medzi zelené mestá, má rieku Dunaj, Karpaty, ktoré sú devízami pre mesto z klimaticko-adaptačného hľadiska. Zároveň máme 580 hektárov brownfieldov, z ktorých je viac ako polovička v zastavanom území. To sú lokality mesta, ktoré chceme v novom územnom pláne rozvíjať,“ priblížila Petra Marko.

Kde stojí Bratislava 

Podobný proces, aký prešla Praha, čaká aj Bratislavu, ktorá na svojom pláne pracuje. V tejto fáze hlavné mesto komunikuje so štátnymi orgánmi o novej metodike a nadradených plánoch. „Na vyšších úrovniach sa pripravuje koncepcia územného rozvoja Slovenska či koncepcia územného rozvoja regiónu, s ktorými by sa bratislavský plán mal zladiť,“ vysvetľoval hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. Aktuálne je MIB, ktorý je spracovateľom územného plánu podobne ako IPR, vo fáze prípravy podkladov, medzi ktoré patrí zber dát cez odvetvové štúdie, prognózy či debaty o budúcej vízii a princípoch rozvoja mesta s jednotlivými záujmovými skupinami. Dôležitým míľnikom je príprava zadania nového územného plánu. Zadanie bude aj predmetom prvého kola pripomienok. Orientačný harmonogram predstavil na diskusii v TU-BA hlavný architekt mesta Juraj Šujan. Bratislavský plán by mal byť podľa aktuálnej legislatívy prijatý zastupiteľstvom do apríla 2032.

Praha verzus Bratislava 

Naše východiskové pozície sú podobné, výzvy máme rovnaké – ako zvyšovať kvalitu mesta popri hustote, ako chrániť krajinu popri rozvoji mesta, ako rozvíjať možnosti dostupného bývania pri minimalizovaní individuálnej dopravy a ako zachovať cennú históriu popri modernej výstavbe?

Výzvy majú svoje riešenia – Praha aj  Bratislava ich už pozná a učiť sa môžeme od seba navzájom. Pri tom môžeme navrhovať a využívať inovatívne nástroje.  

Inovatívne nástroje pri rozvoji mesta 

Praha prišla v rámci transformácie rozvojových plôch s inovatívnym nástrojom – plánovacími zmluvami, ktoré sa uzatvárajú medzi samosprávou a investormi. Zmluvy uzavreté na 6 rokov určujú pravidlá budúcej transformácie konkrétnej lokality. Takto je garantovaný rozvoj, ktorý je výhodný pre obe strany – mesto aj developera.  

Aj Bratislava má obdobu – kontribučné zmluvy, ktoré okrem iného hovoria o tom, na aký rozvoj verejnej infraštruktúry investor, ktorý chce stavať viac, ako umožňuje aktuálny územný plán, prispeje. Môže ísť o financie na rozvoj infraštruktúry, pozemok určený napr. na školu alebo istý počet nájomných bytov vypočítaných na základe koeficientu.  

Aj takýmto spôsobom sa plánovala nová štvrť na Mlynských nivách, ktorej po schválení zmien a doplnkov územného plánu mestským zastupiteľstvom minulý týždeň, už nič nebráni v rozvoji.  

Poďte k nám žiť a rozprávať sa  

Hlavné mestá sú atraktívne a prirodzene priťahujú ľudí a život. Vďaka územným plánom a koncepciám rozvoja, ktoré držia v rukách koncepčné inštitúty naprieč volebnými obdobiami, sa môžu mestá rozvíjať zmysluplne a udržateľne tak, aby primárne slúžili obyvateľstvu popri zachovaní cennej krajiny a histórie. Predpokladom pre vytvorenie plánu mesta je dialóg o jeho tvorbe, ktorého výsledkom má byť spoločenská dohoda. „Musí existovať politická vôľa presadiť nový dokument s cieľom zmeniť mesto k lepšiemu. Keď neexistuje, odborníci to sami nedokážu,“ povedal Jiří Deyl na diskusii v Bratislave a uzavrel: „Príprava plánu trvá roky a to je príležitosť navzájom sa zladiť.” 

Základom tvorby plánu a dialógu o meste je napokon dôvera – medzi jednotlivými inštitúciami navzájom a medzi obyvateľstvom a orgánmi.

Pozrite si záznam z podujatia