Ako vzniká nová štvrť pre 25-tisíc ľudí? Delegácia MIB navštívila Aspern Seestadt

Na ploche bývalého viedenského letiska vyrastá jeden z najambicióznejších urbanistických projektov v Európe – Aspern Seestadt. Táto nová mestská štvrť na severovýchodnom okraji Viedne zaberá 240 hektárov a postupne sa mení na moderné, udržateľné a inkluzívne miesto pre život aj prácu. V júni sa do Aspernu vybrali aj zástupcovia Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Mesto okolo jazera 

Centrom Aspernu nie je klasické námestie s kostolom, ale umelo vytvorené jazero, okolo ktorého sa rozprestiera celá štvrť. Jazero je jasným symbolom, že voda hrá vo Viedni kľúčovú úlohu. Seestadt je známy aj ako „špongiové mesto“. Systém dažďových záhrad, vsakovacích šácht a iných vodozádržných opatrení zadržiava dažďovú vodu priamo v území. 

Rovnako zeleň sa tu nepovažuje za doplnok, ale za základ. Stromy sa začali sadiť už krátko po schválení územného plánu zóny v roku 2008, jazerný park bol dokončený v roku 2015.  

Napriek tomu, štvrť nezačala ako dokonalá zelená oáza, veľkú časť verejných priestorov tvorili na začiatku vyasfaltované plochy.   

„Hlavný dôraz bol na architektúru a cieľom bolo vytvoriť bezbariérový verejný priestor, ktorý na seba neupútava priveľkú pozornosť,“ vysvetľuje Sebastian Zenz z PPP (public-private partnership) spoločnosti Wien 3420 aspern Development AG, ktorá stojí za rozvojom štvrte. 

Dôsledkom však bolo, že v uliciach chýbala zeleň. Ľudia sa na verejné priestranstvá sťažovali, a tak už po roku asfalt rozbili a doplnili ostrovčeky s vegetáciou. Autori projektu sa rýchlo poučili a ďalšie časti štvrte sa už budovali s väčším dôrazom na zeleň, tieň a vodozádržné opatrenia.  

Doprava, ktorá spája – nie rozdeľuje 

Pri plánovaní štvrte bola nesmierne podstatná otázka dopravy – bez dobrého spojenia so zvyškom Viedne by Aspern ostal izolovaný. Už v roku 2014 sem zaviedli metro (U2), ktorého časť vedie po nadzemnej trati. Priestory v podmostí neostali nehostinnými miestami, ale boli využité ako aktívne verejné priestory pre mládež. 

Doprava vo štvrti bola navrhnutá s akcentom na udržateľnosť: 80 % pohybu zabezpečuje verejná, pešia a cyklistická doprava, iba 20 % pripadá na autá. „Cieľom je motivovať ľudí, aby išli pešo a boli súčasťou verejného priestoru,“ vysvetľuje Sebastian Zenz. Podľa základnej koncepcie by všetko potrebné v Asperne malo byť umiestnené vo vzdialenosti do 300 krokov (300 metrov) – školy, parky, obchody, kaviarne. Tento koncept krátkych vzdialeností robí zo Seestadtu kompaktné, 10-minútové mesto.  

Sú tu električkové a autobusové linky, nesmie chýbať cyklistická radiála. Bicykle sú zaparkované úplne všade a ľudia sa na nich pohybujú po celej štvrti. Je to podobná situácia ako v centre Viedne, ale výnimočná pre okrajovú časť mesta.  

Autá majú vymedzený jeden jazdný pruh s maximálnou rýchlosťou 30 km/h, ktorý je napojený na parkovacie domy. Súčasnou politikou štvrte je uprednostňovanie nadzemných parkovacích domov. Ich výhodou oproti podzemným parkoviskám je nielen nižšia cena, ale aj možnosť umiestniť do prízemia občiansku vybavenosť – napríklad obchod, kaviareň či komunitné priestory. Zároveň je jednoduchšie zmeniť ich funkciu v budúcnosti, pokiaľ je to potrebné. 

Bývanie pre každého 

Aspern vznikol ako reakcia na nedostupnosť bývania v 90. rokoch. Aj dnes je cieľom Viedne vytvárať dostupné bývanie pre široké spektrum obyvateľov. Až dve tretiny bytov v Asperne sú mestsky dotované, developeri zahŕňajú mix súkromných investorov, družstiev, PPP projektov a tzv. Baugruppe – skupinového vlastníctva bytových domov. 

„Chceme, aby sa miešali a integrovali rôzne sociálne skupiny ľudí – cieľom je vyhnúť sa akejkoľvek segregácii,“ hovorí Sebastian Zenz. Aj preto nie je dovolené oplocovať si pozemky, vnútrobloky sú verejne prístupné.  

Väčšina domov má dvere, predzáhradky či terasy otvorené do ulice a prechod medzi súkromným a verejným priestorom je plynulý. Vnútrobloky sú rôznorodé – zelené, s ihriskami, sedením, škôlkou, záhradkami, bazénom… Individuálny prístup developerov je viditeľný na prvý pohľad pri prechádzke jednotlivými vnútroblokmi, ale všetci rešpektujú určité pravidlá. Aby noví developeri, ktorí prichádzajú do štvrte, pochopili tieto princípy, mestská developerská spoločnosť pre nich pripravuje workshopy. 

Deti a rodovo citlivé plánovanie 

Otvorenosť štvrte, dôraz na komunitný život, bezpečné verejné priestory a vybavenosť štvrte sú dôvodmi, prečo Aspern oslovuje najmä mladé rodiny s deťmi – veľkú časť obyvateľov štvrte tvoria ľudia mladší ako 18 rokov. Preto mestskí plánovači systematicky rozvíjajú oblasť školstva. V štvrti nesmú chýbať škôlky a  školy – práve sa začína stavať stredná odborná škola a v pláne je aj štátna univerzita (súkromná už tu je). 

Andrea Boroš Leitmann zo sekcie koncepcií verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorá v Asperne žije s rodinou hovorí o tom, že život je tu príjemný aj vďaka podpore komunitného života: ,,Okrem spontánnych aktivít jednotlivých obyvateľov a susedstiev podporuje spoločenský život aj lokálna organizácia, ktorá na komunitné, verejne prístupné aktivity okrem iného ponúka aj finančnú podporu a priestory. Tiež organizuje viaceré pravidelné aktivity, na ktorých sa (nielen) obyvatelia Seestadt majú príležitosť stretnúť a spoznať. Je to riadené aj spontánne – a funguje to.”  

Na komunitnom princípe je založená aj bytovka, v ktorej Andrea býva. Ide o spomínaný projekt Baugruppe, na ktorom sa od počiatočnej iniciatívy, cez návrh bytového domu a jeho spoločných priestorov, až po finalizáciu stavby, podieľajú jeho budúci obyvatelia. Každý z nájomcov je členom spolku, v ktorom rozhodujú o všetkom spoločne, pričom každý má rovnaké práva aj povinnosti. Súčasťou bytovky sú aj početné spoločné priestory, ako obývačka s kuchynkou, zelená strešná terasa, dielňa, sauna či apartmány pre hostí.  

Rovnosť práv a možností je silným motívom v Asperne. S tým súvisí aj dôsledné uplatňovanie princípov gender mainstreamingu – rodovo citlivého plánovania v meste. Je to aj zásluhou Evy Kail, známej rakúskej urbanistky, ktorá už v 90tych rokoch minulého storočia pomáhala plánovať Viedeň z pohľadu žien. Cieľom tejto teórie je budovať inkluzívne mesto, v ktorom sa žije dobre každému (deťom, seniorom, zdravotne znevýhodneným).  

Rodovo citlivé plánovanie v praxi podľa Evy Kail, ktorá nás tiež sprevádzala štvrťou, znamená napr. bezbariérové chodníky, ktoré sú ľahko prístupné pre všetkých; bezpečné parky, ktoré sú dobre osvetlené s preriedenou zeleňou (aby nevznikali húštiny, ktoré predovšetkým ženy odrádzajú od večernej prechádzky), lavičky a fontánky na pitie rozmiestnené po celom meste, aby sa zraniteľní obyvatelia cítili bezpečne aj v teple či pri dlhej prechádzke či ihriská v blízkosti bytov.  

„Zistili sme tiež, že ak sú športoviská oplotené vysokými plotmi, isté skupiny ako dievčatá sa zdráhajú vstúpiť dnu, preto dnes tvoríme športoviská, ktoré sú vždy oplotené len z troch strán a ideálne nižšími plotmi,“ dodáva Sebastian Zenz.  

Aby sa dievčatá cítili vítané vo verejnom priestore, v Asperne budujú „chill out zóny“, kde si môžu príjemne posedieť a rozprávať sa, pretože to je to, čo tínedžerky preferujú.  

Ešte jedna zaujímavosť – ulice, námestia alebo parky v štvrti sú pomenované po ženských osobnostiach – zatiaľ 64 lokalít nesie ženské meno (medzi nimi Zara Hadid aj Pippi dlhá Pančucha). Je snahou samosprávy vyvážiť viedenský nepomer – kým viac ako 4000 ulíc vo Viedni nesie pomenovanie po slávnych mužoch, ženských ulíc je len 620. Je to maličký, ale dôležitý príspevok Viedne do problematiky rodovej rovnoprávnosti. 

Práca a služby na dosah 

Štvrť nemá byť len nocľahárňou – v Asperne postupne pribúdajú pobočky firiem, výskumné centrá a administratíva. Viedeň chce, aby ľudia nemuseli za prácou dochádzať, preto je spojenie bývania a pracovných príležitostí dôležité. 

Plánovači počítajú s tým, že v roku 2030 bude v štvrti bývať 25 000 ľudí a ďalších 20 000 nájde prácu v 500 firmách. Už dnes tu žije približne 12 000 obyvateľov a funguje okolo 6 000 pracovných miest. 

Flexibilný plán a rozvoj pre budúcnosť 

Neustále sa meniaca štvrť musí byť prístupná zmene. Aj preto je jej územný plán do istej miery flexibilný. „Keď prídeme na to, že nám tu niečo chýba, vytvoríme to – napr. logistickú alebo dekontaminačnú spoločnosť, výskumné centrum energetiky alebo mobility,“ vysvetľuje Sebastian.  

Vývoj sa neustále prispôsobuje novým potrebám – vznikajú nové firmy, služby, verejné priestory. Ďalší princíp rozvoja, ktorý nesmieme zabudnúť pomenovať, je mix funkcií – rôznorodosť služieb. Parkovacie domy spájajú s kaviarňou, školy s knižnicou a pod. Čoskoro má pribudnúť promenáda pri jazere a rozvíja sa aj obchodná ulica s drobnými prevádzkami.  

Podstatné je, že potreba ľudskosti a blízkosti je naplnená na každom kroku – aj vďaka komunitnému bývaniu, otvoreným vnútroblokom a pešej preprave. Aj preto je Aspern Seestadt veľkým lákadlom pre ľudí hľadajúcich bývanie – je bezpečný a príjemný a poskytuje všetko, čo človek pre život potrebuje.  

Čo sa môžeme naučiť? 

Aspern Seestadt je živým laboratóriom súčasného urbanizmu a mestského plánovania. Učí nás o dôležitosti ukľudnenej a udržateľnej dopravy, dostupného bývania, zelených riešení, rovnosti a otvorenosti. Ukazuje, že aj veľké mestské štvrte môžu byť ľudské, inkluzívne a udržateľné. 

Ak Bratislava hľadá inšpiráciu pre rozvoj nových štvrtí, Aspern je jedným z miest, kde môžeme začať – poučiť sa nielen z úspechov štvrte, ale aj chýb.