Objekt bistra v Sade Janka Kráľa získal CE ZA AR-a
Tento rok sa až tri projekty, na ktorých pracoval aj Metropolitný inštitút Bratislavy, dostali do úzkeho výberu poroty architektonickej ceny CE ZA AR. Jeden si vo finále odniesol cenu FENOMÉN ARCHITEKTÚRY.

Skejtpark v Sade Janka Kráľa, obnovený objekt bývalého erotického salóna, rovnako v najväčšom stredoeurópskom parku, a do tretice, Lávka na Železnej studničke. To boli tri nominácie na Cenu CE ZA AR za rok 2025, z ktorých jedna bola úspešne premenená na udelenú cenu.
,,Je skvelé, že ďalší mestský projekt uspel vo veľmi kvalitnej konkurencii na celoslovenskej architektonickej scéne. Tešíme sa,” reagovala riaditeľka MIB Petra Marko. Ako uviedla, v prípade bistra ide o skutočný fenomén transformácie. ,,Mesto objekt odkúpilo od súkromného vlastníka a otvorilo tak cestu prinavráteniu verejnej funkcie do srdca historického parku. MIB v spolupráci s mestom a architektmi spracoval zadanie a dotiahol projekt obnovy do úspešnej koncovky,” priblížila.
Príbeh bistra je dlhý
Cieľom projektu rekonštrukcie objektu v Sade Janka Kráľa bolo prinavrátiť budove z 80. rokov dôstojný vzhľad a využitie vhodné pre výnimočnú lokalitu, v ktorej sa nachádza.
Modernistická budova z roku 1982 od architekta Ferdinanda Končeka bola v 90. rokoch neodborne zrekonštruovaná a mnohé prvky sa znehodnotili. Vtedajší súkromný majiteľ urobil viaceré dispozičné zmeny, čím značne zmenil funkciu objektu. Pôvodne budova slúžila ako viacúčelová stavba, ktorá poskytovala zázemie pre ľudí, ktorí sa starali o park (odtiaľ aj názov budovy Zares – Záhradnícke a rekreačné služby), a tiež sa tam nachádzala prevádzka s občerstvením pre verejnosť.
Na obnove objektu pracovali vysúťažení spolupracujúci architekti Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný, Peter Stec Studio, Terra Florida, v.o.s.
Po obnove budovy v objekte vznikla gastro prevádzka, verejné toalety a zázemie pre park. Objekt bol otvorený v júli 2024.
Obnova SJK Pavilónu v bratislavskom Sade Janka Kráľa je ukážkovým príkladom toho, ako sa má spravovať verejné imanie každej historickej hodnoty. Súčasné vedenie mesta dokázalo zvrátiť osud, ktorý objektu nachystala divoká privatizácia mestského majetku v 90. rokoch, následné nevhodné využívanie a devastácia. Odkúpilo pavilón od súkromného vlastníka a odovzdalo ho späť verejnosti. Citlivá rekonštrukcia nielenže rešpektuje pôvodné prednosti návrhu, ale aj dômyselne zdôrazňuje typológiu budovy tým, že do dispozície s rešpektom začleňuje hravý motív kríža. Tým ukazuje ako možno architektúru povojnovej moderny adaptovať na nové využitie. Príbeh Kaviarne Ferdinand má potenciál inšpirovať vlastníkov budov, architektov aj širokú verejnosť a zmeniť ich prístup k dedičstvu nedávnej minulosti.
Porota si všimla aj ďalšie dva naše projekty
Ďalšie dva projekty sa dostali do výberu poroty ako nominácie. Dá sa povedať, že aj Skejtpark pod Mostom SNP je fenoménom. Ide o jeden z najobľúbenejších projektov v rámci Živých miest a patrí medzi najobľúbenejšie zrevitalizované verejné priestory v Bratislave vôbec. Nevyužívaná, neestetická a aj nebezpečná lokalita pod Mostom SNP sa premenila na populárnu zastávku všetkých vekových skupín návštevníkov a návštevníčok. Farby, osvetlenie, život a pohyb – tak by sa dnes dal charakterizovať tento priestor.

V novom skejtparku môžu jazdiť okrem skateboardistov aj BMX, inline-isti a kolobežkári. Denne tu stretávame menšie deti, tínedžerov aj dospelých. Skejt park je doplnený aj o fitness stanicu pre bežcov na rozcvičenie – Cvičko. Nová funkcia a revitalizácia celého priestoru priniesla tiež väčšiu bezpečnosť tohto miesta aj vďaka osvetleniu, ktoré tu predtým úplne absentovalo. Skejtpark sme otvorili v sobotu, 25. mája 2024. Na projekte sa podieľalo architektonické štúdio U/U Studio.
Cesta do parku pre všetkých
Posledným nominovaným bol novovybudovaný objekt železnej lávky, ktorá nedávno pribudla na Železnej studničke. Predtým v tejto atraktívnej a intenzívne využívanej lokalite chýbal bezbariérový vstup na Partizánsku lúku.
Vstupy boli pre kočík či vozíčkara príliš strmé, a v upršané dni aj šmykľavé. Spolu s nerovným podkladom nespĺňali kritériá pre bezpečný prechod. Návštevníci, ktorí nemohli ísť po schodoch, museli ísť na Partizánsku lúku obchádzkou cez Klepáč, alebo zdola cez Kysuckú ulicu.

Cieľom projektu bolo čo najviac spríjemniť a uľahčiť pobyt v lesoparku všetkým skupinám návštevníkov/*čok. Bezbariérová lávka dnes poskytuje bezpečný prechod, a zároveň možnosť pokochať sa prírodou z inej perspektívy. Bola vyrobená z trvácneho materiálu – z pozinkovanej ocele a jej madlá sú z dreveného masívu – bude tak odolná voči poveternostným vplyvom a nenáročná na údržbu. Navyše, pri jej budovaní nebol vyrúbaný jediný strom. Autori považujú lávku za technické dielo, preto kládli dôraz na každý detail.
Projekt bol v apríli 2025 realizovaný v spolupráci s hlavným mestom, Mestskými lesmi v Bratislave a architektonickým ateliérom plusminusarchitects.
,,Zmeniť miesta, ktoré boli dlhodobo prázdne, zanedbané alebo slúžili inému účelu,
na miesta plné života neraz znamená vykročiť proti prúdu. Vyžaduje si to presvedčenie, že iba minulosť nás nedefinuje, a že svoju budúcnosť tvoríme dnes,” uzavrel primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Dnes sa ukazuje, že toto vykročenie, aj presvedčenie majú zmysel. To, že sú tieto obnovené miesta plné ľudí, ktoré ich s radosťou a samozrejmosťou využívajú, je tým najlepším dôkazom.
FOTO: Marek Velček