Tvoríme spravodlivé mesto -miniséria Start with Children je za nami 

Séria prednášok zahraničných hostí a hostiek v TU-BA priniesla myšlienky hodné zdieľania. Počas uplynulých mesiacov sme sa rozprávali o komunitnom bývaní, zelených mestských stratégiách, participácii a rodovo vyváženom plánovaní.

Hosťami TU-BA a MIB boli architekti a urbanistky Eva Kail (Rakúsko) Mellisa & Chris Bruntlett (Holandsko), Christian Villadsen (Dánsko), Cany Ash (Veľká Británia) a Matt Springett+Fiona MacDonald (Veľká Británia).

Sériu a diskusie kurátorsky viedla Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, a v paneloch sme privítali aj konzultanta miest Simona Battistiho z Tirany (Albánsko), Venus Jahanpour, riaditeľku bratislavskej školy Brilliant Stars International School, či MIB odborníčku na participáciu Zuzanu Žurkinovú.

Prednáškam dominovala myšlienka spravodlivých a inkluzívnych miest. Plánovanie miest je podľa účastníkov minisérie založené na zohľadnení potrieb všetkých ľudí, obzvlášť tých zraniteľných. Len tak vieme zaručiť, že mesto bude dobré nielen pre šoférov áut, ale aj pre rodiča, ktorý tlačí kočík, mladých ľudí, ktorí sa chcú stretávať vo verejnom priestore, či starších ľudí, ktorí potrebujú v dostupnej vzdialenosti park, služby či lekára. O tom je myšlienka Start with Children – mesto, ktoré je dobré pre deti, je kvalitné mesto pre všetkých.

Eva Kail, známa urbanistka z Viedne, nám ukázala, že ešte dvadsať rokov dozadu plánovaniu miest dominovali potreby zdravých, mladých, pracujúcich mužov, ktorí sa po meste presúvali najmä autami.  Plánovanie vôbec nebralo do úvahy komplexný a často peší pohyb žien, ktorých aktivity súviseli so starostlivosťou o druhých.

Dnes podľa nej zase z plánovania vypadávajú starší ľudia a deti, ktorí sa po meste pohybujú pomalšie a sú zraniteľnejší na klimatické zmeny.  

„Preto je nevyhnutné aplikovať v urbanizme prístup rodovo citlivého plánovania, ktorý berie do úvahy aj potreby zraniteľnejších skupín ako sú starší ľudia, deti, ženy. Rodovo vyvážené plánovanie je systematické a férové posudzovanie protichodných záujmov. Ide o vyššiu sociálnu inteligenciu a citlivosť v plánovacích procesoch, bez ktorej sa nedá tvoriť férové a spravodlivé mesto,” povedala Eva Kail na prednáške v TU-BA.

Je to napr. mesto, ktorého tvorcovia si uvedomujú, že dieťa či starší človek sa po meste pohybuje pomalšie, preto plánujú najbližší park do 15 minút chôdze – park vo vzdialenosti polhodinu chôdze je už priďaleko.  

Hoci trend sa v Európe pomaly mení, a v rozhodovacích pozíciách stretávame čoraz častejšie aj ženy, stále je situácia nevyvážená. Podľa Chrisa & Mellisy Bruntlett, autorov knihy Women Changing Cities, ktorí žijú v Holandsku a sú konzultantmi miest po celom svete, malo v čase písania ich knihy z 300 najväčších miest sveta ženské líderky len 25. „Ženy a muži dnes vo všeobecnosti absolvujú školy urbanizmu a inžinierstva v približne rovnakom pomere, ale táto rovnosť sa nepremieta do praxe a vedúcich pozícií. Potrebujeme to zlepšiť, aby stoly, pri ktorých rozhodujeme o budúcnosti, odrážali skutočný pomer ľudí žijúcich v mestách,” povedal Chris Bruntlett, architekt a konzultant. V ich knihe zhrnuli 11 transformačných príbehov miest, o ktorých sa rozprávali s 11-timi líderkami, od radikálnej premeny Paríža na zelenšie mesto s dobrou cyklodopravou až po bloky starostlivosti v Bogote, ktoré pomáhajú ženám v sociálnej mobilite.

Spôsob, akým pristupujeme k plánovaniu miest, podľa nich zmenila aj pandémia. „Zrazu museli prevádzky nanovo premyslieť, ako mať kontakt so zákazníkmi práve cez dostupnosť a kvalitu verejného priestoru. Lídri miest hľadali nový spôsob, ako pomôcť ľuďom využívať verejný priestor a užívať si svoje mestá,” vysvetľovala Mellisa Bruntlett. Zážitky z cestovania po mestách sa stali základom rozprávania, ktoré hovorili aj svojim deťom. A tieto príbehy následne zdieľali verejne s nádejou, že ukážu ľuďom, čo je vo svete možné a inšpirujú ich.  

Architekti a konzultanti Matthew Springett a Fiona MacDonald zo štúdia MATT+FIONA zapájajú do mestotvorby mladých ľudí a deti. „Angažovať ich do procesov plánovania, navrhovania a dokonca aj realizácie znamená tvoriť lepšie prostredie,” povedala Fiona MacDonald na prednáške v TU-BA a spolu s Mattom ukázali desiatky príkladov projektov, ktorých súčasťou bolo do dnešného dňa viac ako 9 000 detí a mladých ľudí.  

Táto práca ich naučila, že mladí ľudia majú fantastické nápady a sú ochotní a schopní ich s pomocou dospelých realizovať. Keď im dáme túto slobodu, podporu a priestor, získavame podľa Fiony & Matta akčných mladých ľudí, ktorí budú s veľkou pravdepodobnosťou aktívni aj ako dospelí. A to sú presne tí mladí ľudia, ktorí budú o desať či dvadsať rokov dizajnovať naše mestá.  

Tento príbeh a naša práca nikdy nekončí 

Podľa architekta Kristiana Villandsena z Kodane, mesto nikdy nie je hotové a aby sme boli dobrými plánovačmi, musíme neustále sledovať trendy. „Súčasťou toho je sledovanie dopytu spoločnosti, a ten sa najaktuálnejšie týka klimatickej zmeny,” povedal.  

Klimatická zmena sa dotýka úplne každého, ale najmä tých najzraniteľnejších. Spravodlivé mesto myslí práve na nich a vzniká s ohľadom na všetkých užívateľov a užívateľky mesta, vrátane tých najmenej viditeľných.  

Cany Ash, architektka a spoluzakladateľka britského štúdia Ash Sakula Architects išla na prednáške v TU-BA ešte ďalej a hovorila o tom, ako sa mení život, spoločnosť a bývanie v dôsledku technológií. „Prichádza umelá inteligencia a ľudia budú mať problém zarobiť si vo svojich zamestnaniach dostatok peňazí. Musíme teda v otázke bývania nájsť flexibilitu. A zdá sa, že tá flexibilita spočíva v zmene našich predstáv o hustote miest,” povedala.

Prítomným vysvetlila, že od hustoty miest a štvrtí závisí pocit našej izolovanosti, naše vzťahy, celkový pocit zo života a potreba presúvať sa autom, s čím zase súvisí miera emisií.  

„Historický model, v ktorom funguje nukleárna rodina, pričom muž ráno odchádza autom do práce a poobede sa vracia k rodine do svojho útulného domu, už v skutočnosti nezodpovedá realite,” vysvetlila.  

Podľa Cany musíme byť v otázke tvorby miest kreatívni a flexibilní – potreby rodín aj potreby jednotlivcov sa dnes oproti minulosti líšia.  

Výzvou aj do budúcnosti ostáva izolovanosť a samota ľudí – epidémia dneška. Ako proti nej bojovať? „Začína to architektúrou, ale dôležité sú spoločné aktivity  – záhradkárčenie alebo podujatia vedia naštartovať komunitný život.” 

Podľa Cany je nevyhnutné rozprávať sa s ľuďmi o tom, čo v bývaní potrebujú, a potom hľadať riešenia a podporu miestnych lídrov a vlády. Podobné debaty už v TU-BA prebehli.  

„V Metropolitnom inštitúte Bratislavy sledujeme aktuálne trendy a zmeny, ktoré sa vo svetovom urbanizme dejú. Práve preto pozývame odborníkov a odborníčky zo zahraničia, ktorí prednášajú miestnemu publiku – slovenskí architekti, urbanisti, envirošpecialisti či dopravní špecialisti, ako aj študenti môžu prísť na zdarma prednášky, získať vedomosti, diskutovať. Zároveň od našich hostí získavame spätnú väzbu na to, čo sa už v Bratislave podarilo, a ako sa posúvame v súvislosti s týmito trendami. Zmena je komplikovaná a niekedy aj konfliktná – práve preto je fantastické mať pohľad zvonka a uistiť sa, že sme na správnej ceste. Sme preto radi, že séria prednášok Start with Children priniesla do Bratislavy pozitívnu energiu a inšpiráciu, a opäť posunula naše hlavné mesto trochu viac na svetovú mapu. Naším cieľom je, aby Bratislava bola odolným, spravodlivým a starostlivým mestom,” zhodnotila Petra Marko, riaditeľka MIB.

Start with Children bola okrem iného príležitosťou ukázať európskym lídrom a líderkám Bratislavu a rozprávať sa o jednotlivých krokoch vedenia mesta a MIB. Každý z hostí pozitívne zhodnotil aktuálnu zmenu Bratislavy k modernejšiemu a klimaticky pripravenejšiemu mestu.  

Prednášok START WITH CHILDREN sa zúčastnilo asi 367 ľudí a live prenos si zaplo 306 divákov a diváčok.

Partnermi série boli Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation, ATOPS a Holandská ambasáda. Ďakujeme.

Chcete vidieť viac? Pozrite si live záznamy z prednášok: