Energia, ktorá sa šíri ako vírus: Ako Charles Landry vidí budúcnosť Bratislavy

Svetová kapacita s neskutočnou energiou. Ekonóm, ktorý sa venuje kultúre. Autor konceptu Kreatívne mesto. Britský urbanista Charles Landry.

Jeho kniha The Creative City sa stala impulzom pre hnutie, ktoré prinieslo nový spôsob premýšľania o plánovaní, rozvoji a správe miest. Ako hosť formátu CITYMAKERS v TU-BA ukázal príklady, ako sa dá tvoriť odvážne a kreatívne mesto. A ako expert Cities Ahead Akadémie pod taktovkou Goethe inštitútu učil odborníkov a odborníčky z oblasti kultúrno-kreatívnej regenerácie, ako vytvárať synergie a meniť problémy na príležitosti.

Mesto je projekt, ktorý tvorí veľa rôznych podprojektov – sociálne, architektonické, dopravné. Ako to všetko zosúladiť? – opýtal sa na úvod svojej verejnej prednášky v TU-BA. Je to o hodnotách, nastavení mysle, o tom, ako vnímame jeden druhého. O kultúre.

„Už nemôžeme robiť veci po starom. Podmienky sa menia. V mnohých mestách platí, že ak niečo nezmeníme, mladí ľudia odídu,“ uvažuje Charles Landry. „Hľadáme, ako v časoch veľkých zmien vytvoriť podmienky, aby ľudia, organizácie a celé mesto vedeli myslieť, plánovať a konať s predstavivosťou, aby riešili problémy a vytvárali nové príležitosti,“ približuje.

Kreativita je energia mesta. „Kreatívne mesto sa snaží hovoriť: áno, každý môže prispieť. Aj ,obyčajní´ ľudia dokážu mimoriadne veci, ak na to dostanú priestor a šancu,“ zdôrazňuje Charles.

Podľa Charlesa to úzko súvisí s ďalšou jeho tézou – Kreatívnou byrokraciou. „Je to oxymoron, pri ktorom sa každý pristaví. Je to posun od byrokratickej kultúry ,nie, lebo…´ ku kultúre ,áno, ak…´?“ Je to o odvahe skúšať nové veci a nebáť sa ich.

Ako vyzerá kreativita v praxi?

Na svete je asi 600 miliónov ľudí pracujúcich vo verejnej správe a mnohí z nich sú kreatívni. A okrem toho majú spojencov – architektov/ky, aktivistov/ky, odborníkov/čky, obyvateľov/ky.

Príkladov Kreatívnej byrokracie a kreativity v mestách je veľa. Charles ukázal niektoré z nich:

1. Parking day – Vznikol v roku 2005 San Franciscu. Umelecká skupina si zaplatila parkovacie miesto, ale namiesto auta naň postavila malý park(let). Stoličky, zeleň, ľudia si tam sadli. Prišiel kontrolór a spýtal sa: „Čo to robíte?“ Autori odpovedali: „Zaplatili sme si miesto. Keby tu stálo auto, nič by ste nepovedali.“ Z malej akcie vzniklo medzinárodné hnutie, ktoré sa rozšírilo do celého sveta. Podobné „zabratia“ parkovacích miest sa odvtedy konajú v rôznych mestách. Parking day ukazuje, akoby sa nám žilo, keby miesta pre autá využili ľudia.

FOTO: Olga Bińczak, zdroj: https://sparking.pro/news/en/2018/09/20/auto-draft/

2. Restaurant day – vznikol v roku 2011 v Helsinkách. Ľudia jednoducho vyšli na ulicu a začali variť a predávať jedlo. Úradníci povedali: „To sa nesmie.“ Ale potom si prečítali vlastnú víziu mesta: chceme živé, pulzujúce ulice, komunitu, zdieľanie… A zrazu zistili: „Veď toto je presne ono.“ Tak upravili pravidlá, aby sa to dalo robiť legálne. Opäť, myšlienka sa rozšírila do celého sveta a inšpirovala mnohé mestá, ktoré odvtedy raz do roka otvárajú svoje komunitné reštaurácie na ulici.

FOTO: Marinella Ruusunen, zdroj: https://www.bloomberg.com/news/articles/2015-02-12/restaurant-day-has-become-a-big-deal-just-not-in-the-u-s

3. A potom sú tu väčšie urbanistické projekty, ako napríklad King’s Cross v Londýne – rozsiahle územie pri železničnej stanici, kedysi zanedbané, dnes regenerované. Jedným z katalyzátorov revitalizácie bolo rozhodnutie presunúť tam univerzitu umenia Central Saint Martins. Tisíce študentov, ktorí prišli do územia, dali miestu energiu. Za nimi prišli ďalší.

4. Sú miesta a krajiny, kde majú pozíciu kreatívneho úradníka. Vo Wales je to komisárka pre budúce generácie. „Má zakotvené v zákone, že jej úlohou je pri každej novej politike pozerať sa na ňu očami ďalšej generácie. To je všetko. Môžete to v zásade urobiť aj v Bratislave – nestojí to takmer nič. Stačí niekto, kto má mandát klásť túto otázku.“ V Bologni majú úrad občianskej predstavivosti. V Brazílii majú koncept legislatívneho divadla, ktoré využívajú na tvorbu zákonov.

„Niekedy stačí málo – jedna lavička, jeden deň v roku, jedna kancelária pre predstavivosť – a začne sa meniť kultúra byrokracie z „nie, lebo…“ na „áno, ak…“.“

Je podľa Charlesa Bratislava kreatívne mesto? „Som tu deň a aby som túto otázku zodpovedal, potreboval by som stráviť v Bratislave viac času, rozprávať sa s viacerými ľuďmi. Ale z môjho prvého dojmu, vidím, ako sa vy – mesto – veľmi snažíte rozvíjať Plán B. Hľadať riešenia pre známe problémy dopravy a ďalších tém tak, aby sa tu žilo príjemnejšie, aby sa mestom dalo lepšie prechádzať pešo, aby pôsobilo viac „obývateľne“. A keď sa pozriem na ľudí, ktorých som stretol, vidím obrovské množstvo energie. A táto energia sa môže šíriť ďalej ako vírus. O tom to je.“

Podľa Charlesa to nie je to o tom, či je Bratislava kreatívne mesto, ale či sa snaží byť kreatívnym mestom pre svet. Tým, že sa snaží hľadať riešenia, tým napĺňa podstatu kreativity.