Autor pamätníka obetiam COVID-19: Inšpirovala ma neviditeľnosť hrozby

28. decembra 2022

Rozhovor s víťazom výtvarno-architektonickej súťaže na umelecké dielo, ktoré má pripomínať obete COVID-19.

Najlepší návrh na pamätník obetiam pandémie predstavil český architekt Radek Taláš. Ponúkol nadčasovú ideu v podobe vĺn na vodnej hladine Ružinovského jazera. Na 7 mólach, ktoré vzniknú po obvode jazera v rámci plánovanej revitalizácie, navrhol Taláš inštalovať zariadenia, ktoré rozkmitajú hladinu jazera. Vlny aktivuje človek tým, že sa postaví na vyznačené miesto na móle. Taláš v rozhovore prezradil, na koho pri tvorbe myslel, odkiaľ čerpal inšpiráciu, a prečo sa snažil vytvoriť pamätník, ktorý na prvý pohľad nevidno.

Aká inšpirácia vás doviedla k finálnej podobe pamätníka?

“Inšpirácia má dve roviny. V prvom rade je to pandémia, ktorá okrem vysokého počtu obetí a pozostalých po sebe zanechala aj rozdelenú spoločnosť. Druhou rovinou inšpirácie bolo samotné miesto, kde má pamätník stáť. Vodná hladina Ružinovského jazera a neďaleký nemocničný areál boli pre mňa rozhodujúcimi motívmi tvorby.”

Ľudia vo vašom návrhu vidia metaforu, že vlny, podobne ako ochorenie COVID-19, sú neviditeľným nepriateľom. Ako ste nad tým uvažovali?

“Áno, aj mňa pri pandémii zaujala neviditeľnosť hrozby. V istom momente sa vo svete niečo stalo, v spoločnostiach to vyvolalo najskôr zmätenie a následne aj konflikty. Na prvý pohľad nebolo jasné s čím bojujeme a videli sme až nešťastné dôsledky. Aj táto situácia sa určite zhmotnila v mojich úvahách o podobe pamätníka obetiam pandémie COVID-19. Dielo nie je na prvý pohľad viditeľne, prejaví sa až v podobe vĺn na vodnej hladine ako dôsledok interakcie návštevníka s pamätníkom.”

Porota ocenila, že búrate zaužívané stereotypy a predstavy o pamätníkoch, ktoré sa väčšinou demonštrujú svojou hmotou, stavbou alebo symbolikou, ktorá podlieha času, spoločenským zmenám či zmenám okolia. Sadlo vám súťažné zadanie?

“Musím priznať, že do súťaže som sa prihlásil aj preto, že zadanie bolo napísané kvalitne a obsahovalo dobré podkladové materiály. Najviac ma potešilo, že do riešeného územia bola zahrnutá práve vodná hladina Ružinovského jazera. V okolí neďalekej nemocnice je totiž množstvo umeleckých diel, ktoré majú skôr klasickú podobu sochy alebo muralu. Aj pre tieto súvislosti som svoj návrh poňal nekonvenčne, inou formou.”

“Mojim cieľom bolo vytvoriť taký pamätník, ktorý nezaťaží pozorovateľa a nevyvolá v ňom nepríjemné emócie. Pamätník má byť nenápadný a návštevník si ho musí nájsť, aby ho naplno vnímal.”

Radek Taláš, autor víťazného návrhu

Ak ste váš nápad v priebehu tvorby konzultovali s blízkymi či spolupracovníkmi, ako ho prijali? Predsa len ide o nie úplne bežné stvárnenie pamätníka.

“Ohlasy môjho okolia boli kladné. Samotná téma pandémie vyvoláva vo všeobecnosti v spoločnosti rôzne, často protichodné názory. Väčšina ľudí z môjho okolia to vnímala tak, že nenápadná forma pamätníka upokojí brehy a ponúkne priestor na stíšenie a zamyslenie.”

Návrh ponúka priestor aj pre vlastné interpretácie. Napríklad jednotlivé móla sú od seba vzdialené, ale ľudia sa môžu navzájom pozorovať. Vidím v tom paralelu s obdobím lockdownov, kedy sme sa so svojim blízkym mohli stretnúť len z diaľky alebo cez telefón, aby sme predišli šíreniu koronavírusu. Aké ďalšie metafory či paralely v návrhu ešte nájdeme?

“Paralely sa objavovali po celý čas premýšľania nad pamätníkom. Práve vzájomná izolácia siedmych mól po obvode jazera reflektuje atmosféru, ktorú sme počas pandémie zažívali. Ako keby bol človek sám a pred sebou mal nekonečnú vodnú hladinu a kmitajúce vlny mu ponúkli priestor, v ktorom sa môžu upokojiť a rozjímať.”

Na koho ste mysleli počas tvorby?

“Na pozostalých. Práve oni mali najsilnejšiu skúsenosť zo straty blízkeho a pamätník má byť miesto, kde môžu v tichu spomínať a premýšľať.”

Aké umelecké diela vás inšpirovali?

“Ako prvé mi v tejto súvislosti napadli morové stĺpy, ktoré boli historicky reflexiou bývalých pandémií vo svete. Zo súčasných diel som na nič zásadné nenarazil a prehľad pamätníkov obetiam pandémie z iných krajín vo svete som si nerobil. Avšak preštudoval som si, akým spôsobom súčasné umenie pracuje s vodnou hladinou, či náhodou nepoužijem niečo, čo už bolo vytvorené. Musím povedať, že som nič podobné tomu môjmu návrhu nenašiel.”

Bola pre vás vodná hladina hneď od začiatku jasná voľba, alebo ste zvažovali aj niečo ďalšie?

“Vodná hladina ma priťahovala najviac, bola pre mňa od začiatku jediná voľba a nemal som dôvod vyhýbať sa jej.”

Aktuálne sme na začiatku realizácie pamätníka. Akú spätnú väzbu si želáte od ľudí, keď už dielo bude nainštalované?

“Verím, že si pamätník nájde svojho diváka, pretože ponúka veľa spôsobov, ako ho vnímať. Človek môže doňho aktívne vstúpiť a interagovať s ním, prípadne z pozície okoloidúceho spozorovať, že dielo je akurát činné. Mojim cieľom bolo vytvoriť taký pamätník, ktorý nezaťaží pozorovateľa a nevyvolá v ňom nepríjemné emócie. Pamätník má byť nenápadný a návštevník si ho musí nájsť, aby ho naplno vnímal.”

Rozhovor si môžete aj vypočuť ako podcast na platforme Spotify

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Bezpečnejšie ulice v okolí škôl a prostredie priateľské pre všetkých. Projekt Ulice pre deti napreduje vďaka ďalšiemu partnerstvu s UNICEF

23. 1. 2023

Do celomestského projektu Ulice pre deti, ktorý zvyšuje bezpečnosť okolia škôl, sa zapája ďalších 10 základných škôl v Bratislave. Vďaka partnerstvu s...

Obnova mestského brownfieldu aj nový dom seniorov sú projekty, na ktorých začínajú pracovať architekti spolupracujúci s mestom

13. 1. 2023

Ateliér GUTGUT pripraví architektonické podklady pre obnovu časti areálu na Bazovej ulici v Ružinove a architekti z ateliéru Átrium zas navrhnú nový d...