Ako vrátiť rieke slobodu a ľuďom rieku – spoznajte Bratislavský dunajský park 

Príroda nám aj toto leto pripomenula svoju silu. Niekde vo forme záplav alebo požiarov, v Bratislave bolo sucho také výrazné, že vysychali aj dodnes zachované ramená Dunaja a voda akoby sa z krajiny strácala. Klimatická zmena priniesla dlhšie obdobie sucha, extrémne teploty aj výkyvy vodných stavov. Reakciou na tieto zmeny je aj Bratislavský dunajský park.

Dunaj je ako zrkadlo, v ktorom sa odráža, ako sa mení náš vzťah k prírode. Spája dávnu minulosť, keď bola rieka divoká, meandrujúca a neskrotená, s obdobím, keď sme ju chceli ovládnuť, spevnili jej brehy, uzavreli ju do jedného koryta a výrazne obmedzili jej prirodzenú dynamiku. Dnes sa postupne vraciame k myšlienke vrátiť jej aspoň časť slobody. Práve o to sa usiluje Bratislavský dunajský park, ktorého prvé konkrétne zásahy už možno vidieť aj priamo v meste. Jedným z nich je nedávno otvorený Nábrežný park Staré Lido. 

Skrotenie “zlej” rieky

Vzťah Bratislavy a Dunaja bol celé desaťročia podriadený najmä protipovodňovej ochrane a dopravnej funkcii.

„Výsledkom masívnych technických úprav z minulosti boli spevnené brehy a zregulované koryto. Súčasná klimatická kríza, spojená s dlhotrvajúcim suchom a poklesom hladiny podzemných vôd, však vyžaduje zmenu prístupu k mestskej krajine,“ vysvetľuje Mária Dubcová, environmentalistka a vedúca oddelenia zeleno-modrej infraštruktúry Metropolitného inštitútu Bratislavy.

„Cieľom je obnoviť prirodzené funkcie rieky v územiach, kde je to možné. Zadržiavanie vody, obnova ramenného systému a tvorba mokradí sú kľúčové opatrenia zeleno-modrej infraštruktúry, ktoré zvyšujú odolnosť mesta voči klimatickým extrémom a sprístupňujú nábrežie verejnosti,“ hovorí Dubcová.

Rieka, ktorá bola postupne spútaná v kamenných okovách, sa dnes môže oslobodiť iba čiastočne. Miesta, ktoré kedysi patrili dynamickému riečnemu systému, dnes obývajú ľudia. Napokon práve preto sa Dunaj na konci 19. storočia vo veľkom reguloval – opakované povodne ohrozovali mesto aj okolité územia.

Po množstve neúspešných pokusov spevňovať brehy a budovať hrádze, ktoré ďalšia veľká voda často poškodila alebo odniesla, sa tejto úlohy v roku1886 ujal Enea Grazioso Lanfranconi.

Miloš Krekovič v článku pre SME píše, že Lanfranconi „prišiel do vtedajšej Bratislavy – Pressburgu s otcom a mladším bratom ako dvadsaťročný z talianskej Lombardie. Už predtým sa zaujímal o riečne toky“. 

Mladý muž pochádzal z veľmi zámožnej a vzdelanej rodiny. „Sám zaplatil nákladné zmapovanie toku Dunaja od územia Bratislavy po dnešné Rumunsko a zostavil jeho hydrologickú mapu. Postupne si uvedomil, čo pre rieku znamená skutočná regulácia.“ 

Historik Dvořák, ktorého Krekovič cituje, uvádza, že „Lanfranconi ako prvý pochopil, že Dunaj nemôže skrotiť po kúskoch, ale že to vyžaduje veľký, dlhý, celistvý a najmä premyslený, prepracovaný zásah“. Dvořák o Dunaji píše v Piatej knihe o Bratislave (2012).

Rozsah prác bol podľa neho obrovský. Desať rokov regulácie, osemdesiat kilometrov upravenej rieky a viac ako tri a pol milióna kubických metrov kameňa použitého na spevnenie brehov a hrádzí ilustrujú veľkosť projektu, ktorý Lanfranconi viedol.

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Jeho dokončenia sa nedožil. Ako 44-ročný spáchal samovraždu. Podľa jeho plánov sa však pokračovalo ešte dlho po jeho smrti a princípy regulácie rieky prežili prakticky až do súčasnosti.

Regulácia povodne nezrušila 

Ani veľká technická premena Dunaja však povodne neodstránila. Prvá veľká voda prišla prakticky hneď po dokončení regulácie, v roku 1897. Nasledovali ďalšie významné povodne v rokoch 1920, 1922 a 1954.

Najkatastrofálnejšia bola dlhotrvajúca povodeň v roku 1965. Trvala od marca do júna, pretrhli sa dve hrádze a nasledovalo rozsiahle zaplavenie Žitného ostrova. Evakuovaných bolo 53 693 ľudí zo 46 obcí a troch osád, poškodených alebo zničených bolo približne 250 kilometrov ciest a 70 kilometrov železníc.

Ďalšie veľké vody prišli v rokoch 1975, 1991, 2002, 2009 a 2010.  

V roku 2013 Dunaj dosiahol mimoriadnu úroveň, no vďaka protipovodňovým opatreniam sa vysoká voda nepremenila na katastrofu rozsahu roku 1965. A napokon prišli záplavy v roku 2024, ktoré máme ešte v čerstvej pamäti.

Nie je prekvapujúce, že ľudia mali z Dunaja strach. Zároveň ho však potrebovali – ako zdroj vody, dopravnú cestu, hospodársky priestor aj prirodzenú súčasť mesta.

Keď sa rieka stala technickou infraštruktúrou 

Druhá polovica 20. storočia technický pohľad na Dunaj ešte zosilnila. Vtedajšie poznatky o ekologických procesoch a ochrane riečnych ekosystémov boli podstatne slabšie a využívanie krajiny bolo podriadené hlavne hospodárskym cieľom. Dunaj bol vnímaný predovšetkým ako plavebná dráha a dopravná tepna.

„Obsyp lomovým kameňom sa preto veľmi zintenzívnil. Od 50. rokov až do konca 90. rokov boli obsypané prakticky všetky brehy v okolí Dunaja na celom toku a samozrejme aj v okolí Bratislavy,“ vysvetľuje Vladimír Mišík, splnomocnenec Bratislavy pre Bratislavský dunajský park, fyzik, vášnivý vodák a bývalý prezident asociácie vodných športov.

To, čo bolo z pohľadu plavby či stability koryta žiaduce, však zásadne zmenilo riečny ekosystém. „Dnešný Dunaj je iba drobným pozostatkom pôvodne obrovskej vnútrozemskej riečnej delty, ktorá bola postupnou urbanizáciou v priestore Bratislavy stlačená do pásu, ktorý je prakticky nevyhnutný pre prevedenie povodňových vôd cez územie mesta,“ píše sa v urbanisticko-krajinárskej štúdii Bratislavský dunajský park, ktorá zhŕňa myšlienky postupnej obnovy rieky.    

Napriek tomu, stále existovali miesta, kde sa ľudia s Dunajom stretávali, napr. na riečnom kúpalisku Lido, ktorého počiatky siahajú na začiatok 20. storočia. Vtedy boli pláže kúpaliska jednoducho plážami rieky. V roku 1934  tu už pribudol prvý veľký bazén.  

Dunaj od počiatku slúžil aj na ochladenie sa obyvateľov – pamätníci dodnes spomínajú, ako si do Dunaja v horúcich letných večeroch chodili chladiť nohy.  

Hľadanie rovnováhy medzi tým, čo chce rieka a čo chceme my 

Dnes, keď sa veľká časť dopravy postupne presunula z rieky na železnice a cesty, keď disponujeme množstvom poznatkov o ekosystémoch a klimatickej kríze, otvára sa nám príležitosť rieku opäť trochu uvoľniť z pút. Zblížiť ju s ľuďmi a regulovať ju tak, aby niekde mohla prekročiť svoje hranice, vyliať sa, obmývať, tvarovať a meniť brehy a inde, aby tiekla ďalej, až do Čierneho mora, tak, ako jej to vytýčili inžinieri už v 19. storočí.  

Tieto ciele dobre definuje urbanisticko-krajinárska štúdia Bratislavský dunajský park, ktorá vznikla na pôde hlavného mesta Bratislava a Metropolitného inštitútu Bratislavy v roku 2021 na podnet a v spolupráci s odborníkmi, aktivistami a umelcami, neskôr združenými v občianskom združení Bratislavský dunajský park. „MIB bol ten článok, ktorý túto štúdiu skoordinoval v rámci participácie všetkých členov, ktorý mali k téme čo povedať,” vysvetľuje Dana Hudcová z Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorá bola od začiatku projektu v jeho centre.

Hlavné ciele štúdie sú jednoduché: 

• ochrana územia,

• obnova prírodnej krajiny,

• scelenie a sprístupnenie územia.

Štúdia rozdelila 28-kilometrový úsek rieky na území Bratislavy a jej bezprostredného okolia na 22 samostatných segmentov. Odborníci pri každom z nich posúdili stav a navrhli možné revitalizačné opatrenia.

Štúdia sa následne stala majetkom Ministerstva životného prostredia. Na jej základe mohli odborníci vo vodnom hospodárstve pripravovať ďalšie stupne projektovej dokumentácie, uchádzať sa o financovanie z Plánu obnovy a začať realizovať prvé vodohospodárske a krajinárske projekty.

Hlavnou myšlienkou Bratislavského dunajského parku pritom nie je vytvoriť jeden klasický park. Ide skôr o súvislý prírodný koridor Dunaja cez mesto, v ktorom budú mať jednotlivé časti rozdielny charakter. Niektoré budú ľahko prístupné a intenzívnejšie využívané na rekreáciu, iné zostanú bližšie divokej prírode.

„Nejde o žiadnu dramatickú premenu oproti súčasnosti, cieľom nie je ani vyšší stupeň ochrany alebo obmedzenie aktivít,“ vysvetľuje Martin Mišík, inžinier vodného hospodárstva, vodák a jeden z autorov myšlienky Bratislavského dunajského parku. Ďalší z členov združenia, výtvarník Martin Derner potvrdzuje: „Bratislavský dunajský park by mal stále vyzerať najmä ako divoká príroda.“  

Projekt BDP nadväzuje na staršie myšlienky obnovy dunajských brehov, ale snaží sa prvýkrát definovať spoločnú víziu pre celé územie rieky v Bratislave.

Dunaj potrebuje obnovu aj kvôli prírode 

Bratislavský dunajský park zároveň pomáha napĺňať európske a národné ciele v oblasti ochrany vôd, prírody a protipovodňovej ochrany.

Slovensko aktuálne realizuje 3. Vodný plán na roky 2022 – 2027, ktorého témami sú okrem iného obnova hlavného toku a jeho ramien, spriechodňovanie bariér, čistenie odpadových vôd, hydromorfologické opatrenia a monitoring.

Obnova Dunaja navyše nemôže byť len bratislavským alebo slovenským projektom. Rieka prepája množstvo krajín a zásahy do jej fungovania musia byť koordinované v celom povodí. Slovensko je súčasťou Dunajskej stratégie.  

A hoci Dunaj preteká vysoko urbanizovaným prostredím, jeho prírodná hodnota je stále mimoriadna. „Napriek tomu, že sme v hlavnom meste krajiny, ktoré má vysoký stupeň urbanizácie, Dunaj tu má stále mimoriadne cennú prírodu. Biodiverzita na Dunaji v Bratislave a okolo Dunaja je pestrejšia ako vo Vysokých Tatrách. Aktuálne tu žije približne 60 druhov rýb, z toho 19 ohrozených druhov rýb európskeho významu, k tomu množstvo druhov vtákov či rastlín viazaných na riečne prostredie,“ uvádza Martin Mišík.  

Práve veľká biologická hodnota Dunaja v kombinácii s enormným tlakom na jeho využívanie je dôvodom, prečo si rieka vyžaduje citlivú a koordinovanú ochranu. Dunaj patrí medzi 10 najohrozenejších riek na svete podľa WWF.  

Našťastie, ako sa uvádza v štúdii Bratislavského dunajského parku, možnosť obnovenia dynamiky riečnej krajiny a schopnosť jej regenerácie vytvára potenciál na dosiahnutie dobrého ekologického stavu. Samočistiaca a retenčná schopnosť, biodiverzita a tvorba biomasy patria medzi obrovské hodnoty tohto územia. Lužné lesy sú v rámci Európy najproduktívnejším ekosystémom z pohľadu tvorby biomasy. Zdravý ekosystém je aj z ekonomického hľadiska pre spoločnosť výhodný. Navyše, Dunaj stále patrí medzi najčistejšie rieky na svete.  

Čo robí s Dunajom kamenný breh 

Jedným z najviditeľnejších cieľov Bratislavského dunajského parku je postupné odstraňovanie lomového kameňa na miestach, kde už nie je nevyhnutný.

Kamenné opevnenie stabilizuje breh, ale zároveň vytvára veľmi monotónne prostredie.

Podľa Martina Mišíka priťahujú súčasné kamenné brehy invázne druhy rýb, ktoré postupne vytláčajú pôvodné dunajské druhy. Tie potrebujú prirodzený štrkový substrát, kde sa môžu rozmnožovať a kde nachádzajú vhodnejšie podmienky na získavanie potravy.

Zdravšie a štruktúrovanejšie riečne prostredie zároveň zvyšuje odolnosť druhov voči ľudským zásahom aj klimatickým stresorom – suchu, nedostatku vody či povodniam.

Kamene však netvoria bariéru iba pre ryby. Oddeľujú vodu od brehu a komplikujú pohyb ďalších živočíchov medzi riekou a súšou. Vytvárajú bariéru aj pre človeka, ktorý sa cez vysoký a nestabilný kamenný obsyp často nevie bezpečne dostať k vode. A napokon, zamedzujú sýteniu podzemných vôd.

Pôvodné brehové opevnenie lomovým kameňom vs aktuálny stav_Foto: Vladimír Mišík

Kam sa stráca voda 

Obnova prirodzenejšieho charakteru rieky úzko súvisí aj s ďalšou otázkou: ako udržať v krajine viac vody?

Ide o obnovenie prirodzeného kolobehu. Keď dovolíme vode vstupovať do bývalých riečnych ramien, vytvárať mokrade, vsakovať do pôdy a následne sa odparovať, podporujeme fungovanie širšieho riečneho ekosystému. Rieka tak nie je iba potrubím, ktorým sa voda čo najrýchlejšie prevedie cez územie.

Práve táto zmena myslenia je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa dnes obnovujú prirodzené brehy a bočné ramená. A prvé konkrétne príklady už možno vidieť.

V roku 2026 sa podarilo čiastočne obnoviť rameno Malé Foki neďaleko Gabčíkova. Po desaťročiach bez dostatočného prietoku bolo odstránených viac než 8-tisíc kubických metrov nánosov a voda sa mohla opäť dostať do časti ramenného systému. Projekt tak pomohol oživiť desiatky hektárov mokradí. Za realizáciou stojí viacero partnerov.

Práve takéto zásahy ukazujú, že obnova Dunaja nemusí znamenať návrat rieky do historického stavu. Stačí odstrániť niektoré bariéry a umožniť vode, aby znovu vykonávala časť práce sama.

Iný charakter má nedávno otvorený Nábrežný park Staré Lido.

Tu sa v spolupráci mesta a partnerov zrevitalizovali brehy, upravila sa zeleň a sieť vyšliapaných lesných chodníkov, ktoré boli na niektorých miestach vysypané mlatom alebo doplnené drevom. Pribudli miesta na oddych, ohniská, mobiliár a umelecké diela vytvorené z naplaveného dreva.

Ide o kultivovanejšiu časť budúceho Bratislavského dunajského parku. Nadväzuje na mestskú promenádu na petržalskej strane a zároveň bude vstupnou bránou do budúceho rozvoja tejto časti mesta.

Osadené tu boli aj prvé orientačné pätníky odkazujúce na Bratislavský dunajský park – biele betónové stĺpy s logom BDP, ktoré v rôznych variáciách pracuje s motívom vlnky a kruhu. Nenápadne upozorňujú návštevníkov, že vstupujú do územia rozsiahlejšieho prírodného parku.

Ešte lepšie základnú filozofiu Bratislavského dunajského parku ilustruje obnova prírodnejšej časti Starého hája. Výsledkom nemá byť klasicky „upravený“ mestský park. Princíp je opačný: sprístupniť územie ľuďom, podporiť sieť existujúcich chodníkov, odstrániť časť kamenného opevnenia a umožniť vode, aby sa znovu stretla s brehom. A potom ustúpiť.

„Nachádzame sa v území, ktoré bolo vytvorené ako súčasť prvých opatrení Bratislavského dunajského parku. Majú za cieľ obnoviť prírodný charakter brehov a prinavrátiť časť toho prírodného brehu tam, kde patrí – k rieke. Podarilo sa nám z Plánu obnovy v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia a Slovenským vodohospodárskym podnikom urobiť prvé dva príklady toho, ako by mal taký prírodný breh vyzerať,“ vysvetľuje splnomocnenec Bratislavy pre Bratislavský dunajský park Vladimír Mišík.

Hlavným cieľom podľa neho nie je vybudovať pri Dunaji nové pláže. Ak dostane rieka dostatok priestoru, vytvorí ich totiž sama.

„Ako odišli bagre a všetci pracovníci SVP, tak nastúpil hlavný pracovník – Dunaj. Ešte to nie je hotové, pôsobí to nedokončene, surovo. Prechodom veľkých vôd a prirodzenou eróznou činnosťou sa dotvoria brehy do takého tvaru, že na záver budú aj pláže, aké máme aj na iných miestach pri Dunaji,“ vysvetľuje Vladimír Mišík.  

To je možno najpresnejšia definícia filozofie celého projektu: nenapodobňovať prírodu, ale vytvoriť podmienky, aby ju rieka mohla znovu vytvárať sama. A prvé zmeny sú viditeľné veľmi rýchlo. „Teraz, keď sa pozriete pod hladinu, už vidíte zárodky štrkovej lavice, ktorá tu časom vznikne,“ hovorí Vladimír Mišík.

To však neznamená, že všetky miesta budú úplne ponechané bez zásahu. Obnova prírody sa má realizovať na správnych miestach a v správnom rozsahu.

Celý projekt revitalizácie Dunaja v Bratislave má vyprojektovaných 26 stavebných objektov. Niektoré lokality zostanú viac chránené a menej dostupné, iné budú slúžiť rekreácii a vzdelávaniu. Rozhodujúca má byť hodnota konkrétneho územia a jeho úloha v riečnom ekosystéme.

Tri kilometre brehov a tri ramená 

Ďalšie plány sú už pomerne konkrétne.

Lomový kameň by mal podľa Vladimíra Mišíka postupne zmiznúť približne z troch kilometrov dlhého slovenského úseku Dunaja. Zároveň by sa mali sprietočňovať ramená: Starohájske, Ovsištské a Jarovské. „Bočné ramená majú veľmi dôležitú úlohu pri ochrane pred povodňami a takisto v rekreačnej a vzdelávacej funkcii,“ potvrdzuje Martin Mišík.

Takéto zásahy zároveň podporujú zadržiavanie vody v území, vytváranie mokradí, obnovu biotopov a prirodzenejšiu dynamiku rieky.

28 kilometrov rieky sa nemusí zdať veľa. Preložené do reči projektov, pozemkov, vodohospodárskych opatrení a peňazí však ide o investície v miliónoch eur. Realizácia preto nebude rýchla a bude potrebné hľadať ďalšie zdroje financovania.

Na druhej strane, dobre fungujúca príroda a funkčné ekosystémy poskytujú ekosystémové služby, ktoré sa dajú tiež preložiť do reči preňazí. Sú to produkčné služby, napr. produkcia rýb, regulačné – regulácia povodní, karbónu alebo teploty v okolí rieky a kultúrne – to, že rieka nám prináša upokojenie, relax, zdravie.

Mesto Bratislava rieku nevlastní, ani ju nespravuje. Správcom toku je Slovenský vodohospodársky podnik. Projekty obnovy sa preto realizujú v spolupráci Ministerstva životného prostredia, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Bratislavského samosprávneho kraja, magistrátu, oz BDP a ďalších partnerov.

Úlohou mesta je však formulovať vlastnú víziu a vstupovať do procesov. Po desaťročiach jednotlivých zásahov Bratislavský dunajský park preto predstavuje spoločný rámec, ktorý umožňuje postupovať v obnove rieky systematicky. Cieľ je jednoduchý – čiastočne oslobodiť rieku, aby mohla znovu robiť časť svojej práce sama – pre prírodu, aj pre nás – obyvateľov.

Zdroje:

• Piata kniha o Bratislave, Pavel Dvořák, 2012, Rak
• https://www.sme.sk/bratislava/c/lanfranconi-ten-co-prvy-sputal-dunaj
• https://www.shmu.sk/en/?id=1065&page=2049
• https://mib.sk/studia/bratislavsky-dunajsky-park-bdp
• https://www.bratislavskenoviny.sk/nasa-tema/60892-historia-legendarne-petrzalske-kupalisko-lido-ktoru-jeho-podobu-si-este-pamatate-vy
• https://www.bdp.sk/index.php/o-zdruzeni/
• https://www.enviroportal.sk/dokument/vodny-plan-slovenska-na-roky-2022-2027
• https://wwf.panda.org/es/?97320/Danube-one-of-top-ten-worlds-most-threatened-rivers
• https://wwfsk.org/pressreport/dunajske-ramena-sa-nadychuju-spoznajte-male-foki/?
• https://bratislava.sk/spravy/mesto-otvorilo-nabrezny-park-stare-lido