Už v prvom kole návrh presvedčivo artikuloval citlivý a komplexný prístup k pôvodnému urbanisticko-architektonickému riešeniu, ktoré či už v dobe svojho vzniku, ako aj v súčasnosti, predstavuje veľmi progresívny a nadčasový koncept v komplikovanej geomorfologickej situácii originálnou typologickou formou námestia. V druhom kole návrh precízne cizeluje a dopĺňa koncept prvého kola s maximálnou snahou o zapracovanie pripomienok poroty. Návrh sa zameral hlavne na kvalitatívne pozdvihnutie priestoru bez snahy o jeho redefinovanie, čo porota ocenila ako citlivý prístup rešpektujúci genius loci tohto originálneho prostredia. Jasná a čitateľná diferenciácia a hierarchizácia jednotlivých priestorov – úrovní do pochopiteľných funkčných zón s doplnením ich fyzickej a vizuálnej komunikácie logicky organizuje riešený priestor. Materiálna podstata a interface s verejným priestorom generuje vytváranie rozhraní (bordúry okolo verejných priestorov, atraktory v území ako vodná hmla, vertikálne zelené steny, … ). Tým jasne popisuje funkčno-pobytovú kvalitu „miest“, ako aj úžitkových a materiálových zásahov. Citlivá práca s existujúcimi výtvarnými dielami – rekonštrukcia a dostavba stĺpu „Meranie času“ do pôvodnej podoby, ako aj navrhované riešenie pre Fontánu – odstránenie častí obruby / obvodového múriku – vnímame ako súčasť snahy (a trendu) o debarierizáciu a zabezpečenie kontaktnosti fontány s užívateľmi verejného priestoru. Tieto zásahy treba v obidvoch prípadoch komunikovať s majiteľmi autorských práv. Zaujímavé nové výtvarné dielo – „Karloveský koberec“ – výrazný prvok veľkoplošnej mozaiky farebných betónových dlažieb integrovaný do dlažby reaguje na tradíciu obdobia masívnej bytovej výstavby – napojenie a citácia na zateplením skrytú mozaiku na priečelí bytového domu na Jurigovom námestí. Idea „koberca“ má silný potenciál pre ďalšie rozvíjanie napr. expanziu smerom na lávku. Jednotlivé priestory pojednávajú vlastnú tému, a preto je možné realizáciu rozumne etapizovať. Druhová skladba vegetácie celkom nezodpovedá lokalite, je nutné ju podrobiť revízii. Preveriť resp. zvážiť použitie oceľovej priestorovej konštrukcie v kombinácii s terénnou topografiou (kopce, šmykľavky). Profesionálne zvládnutý návrh po stránke obsahovej ako aj formálnej. Komunikuje poctivo a zrozumiteľne – nie marketingovo. Výhodou predloženého konceptu je jeho robustnosť, čo umožňuje jednoduché vstrebanie zmien a úprav, ktorými návrh v nadväzujúcich fázach prejde kvôli zohľadneniu vplyvov, ktoré v súťaži neboli zahrnuté, ako aj podnetov generovanými samotným návrhom (Karloveský koberec, adaptácia existujúcich výtvarných diel).

Návrh prešiel od formálneho „stromorastra“ nerešpektujúceho (homogenizujúceho) rôznorodosť, členitosť a v konečnom dôsledku ani genius loci prostredia v prvom kole, po kultivovaný a citlivý návrh so zapracovanými pripomienkami v kole druhom. Práve táto nekonzistentnosť  obrala návrh o možnosť rozpracovávať jednu jasnú ideu – spracovateľ vlastne odovzdal dva diametrálne odlišné návrhy. Pozitívne hodnotíme opakovanú požiadavku na vrátenie zástavky električky do polohy pod lávkou, čo posilní potenciál vytvorenia kvalitného minicentra. Návrh v druhom kole pracuje s jednotlivými miestami – úrovňami diferencovane a citlivo rozmiestňuje pobytové funkcie s ich jasnou vizuálnou identitou. Zjednocujúcim a organizujúcim princípom má byť kubický raster distribuovaný v území neproporčne  a naivne – v prostredí pôsobí pre pasanta chaoticky. Vizuálne pri navrhovanej hustote priestor preťažuje – menej je niekedy viac. Návrh má nadštandardné urbanistické kvality, a mohol by fungovať aj bez tohto nedopovedaného – skôr schematického princípu. Návrh nepracuje s novým konkrétnym výtvarným dielom, ale s princípom kubickej mriežky, na ktorú je možné umiestniť / prichytiť akékoľvek realizácie (prezentácie), a zaťažuje tak samosprávu dramaturgiou takto definovaného výtvarného diela. Problematickým sa javí aj nahradenie pôvodnej fontány novou – „pochôdznou“  formou s nepresvedčivou interaktivitou na preferovanú demografickú skupinu seniorov. Informácie o stĺpe Meranie času sú, v podobe konštantnej (“ostáva zachovaný”). Vegetačná skladba ako aj množstvo a rozmiestnenie zelene v území je adekvátne a má silný potenciál vytvorenia kvalitnej mikroklímy v priestore. Prepracovaný koncept retencie a distribúcie vody v území porota hodnotí kladne. Návrh je spracovaný vo veľmi vysokom štandarde po obsahovej aj formálnej stránke, s precízne rozpracovanou etapizáciou. 

Návrh už v prvom kole prezentoval citlivý a komplexný prístup ku kvalitám riešeného územia a mal tak potenciál dopracovania do vysokokvalitného riešenia. V druhom kole však len recykloval postuláty z prvého kola a neponúkol výraznejší posun. Návrh pracuje so zelenými „lemovacími“ pásmi na konzolách striech existujúcich objektov, pričom porota žiadala po prvom kole deklarovať statické riešenie pri zaťažení konzol touto formou, čo v druhom kole návrh nesplnil. Myšlienka multifunkčnej dvorany je zaujímavá – otázne je jej umiestnenie na objekte, ktorý má už v súčasnosti statické problémy a ich sanácia pre potreby jej zriadenia by bola, s najvyššou pravdepodobnosťou, finančne nerentabilná. Porota pozitívne vníma zjednotenie povrchov s vysokou mierou recyklácie pôvodnej dlažby. Umelecké dielo ako návrh “land-art” riešenia pôsobí unifikovane napriek snahe o zapojenie zelene. Ide o aranžované prvky, ktoré v celkovom kontexte vyznievajú plocho. Zakomponovanie prírodných prvkov ako masívnych drevených lavíc, či kamenných balvanov je presne tým druhom vymedzovania sa voči prirodzenej a priznanej charakteristike miesta, ktorá popiera mestotvorné – v tomto prípade sídliskové kvality. Návrh vegetácie má skôr grafický charakter bez jasnej priestorotvornej koncepcie. Aj druhová skladba môže byť v prehrievaných mestských priestoroch problematická.  Odvolávka na „land-art“ vyznieva ako nepresvedčivé gesto. Návrh v druhom kole nereflektoval na súťažné požiadavky a odporúčania po prvom kole. Obsahovo aj formálne nedotiahnutý návrh s neadekvátnym vyjadrovacím jazykom neguje jeho urbanisticko-architektonický potenciál preukázaný v prvom kole. 

Návrh v prvom kole prezentoval ideu lávky trasovanej v pozdĺžnom profile územia za účelom bezbariérového prepojenia sídliska Dlhé Diely s Karloveskou dopravnou tepnou pre cyklo ako aj peší pohyb, ktorá napriek kontroverznej forme segregácie dopravy ponúkala zaujímavý koncept zorganizovania a doplnenia územia dopravno-tieniacim elementom. V druhom kole napriek verbálnemu redefinovaniu na „pochôdznu pergolu“, ako aj evokatívnemu sprievodnému textu, zostal tento manifest len manifestom, bez akéhokoľvek potenciálu na ďalšiu prácu s touto ideou. 

Nové umelecké dielo ako sebavedomý atraktor v štvrti (a mestskej časti) v podobe písmen KV predstavuje pomerne masívny objekt osadený na mieste lávky, strhávajúci na seba pozornosť (zámer diela). Uniká nám pointa vyhliadkového bodu nad električkovou traťou a v nadväznosti na okolitú krajinu.  Problematické je umiestnenie na lávke, ktorá má už v súčasnosti statické defekty na ktoré boli súťažiaci upozornení po prvom kole. Práca s retenciou a distribúciou vody v území formou dažďovej záhrady sa javí z hľadiska udržateľnosti problematická. Vodný prvok potôčika pôsobí nekoncepčne – skôr rušivo. Formálne návrh spĺňa štandardné kritéria, obsahovo sa však prioritne venuje len konceptu lávky a nereflektuje na ostatné riešené územie.