Rekonštrukcia Novej radnice

Autor elegantne pracuje s géniom loci národnej kultúrnej pamiatky, nadväzuje na ňu, v niektorých častiach cituje a transformuje jej figúry, v iných častiach odvážne reinterpretuje Bellušovu reč do reči vlastnej. Princíp vzdušnosti priestoru je stále prítomná , čo je viditeľné napr. v časti „recepcia“. Tento súťažný návrh najlepšie odzrkadlil predstavy obstarávateľa vo veci variabilného narábania s dispozíciou kancelárií a adekvátne funkčne odčlenil jednotlivé „prevádzky“. Kultivovane narába s priestorom kancelárií a tzv. komunitným priestorom, najlepšie zapojil časť komunikácie medzi jednotlivými kanceláriami do prevádzky. Vyčlenenie priestoru na neformálnejšie stretávanie použitím rastlín, či rotovaním kubusu výtvarného diela sa šikovne vysporiadal s nevyužitým predschodiskovým priestorom.
Porota oceňuje poňatie budovy ako celku, rovnako je sympatické preriešenie častí, ku ktorým sa vyjadril autor dobrovoľne (vstup do budovy, podzemné podlažie, ostatné chodby a pod. ). Výsledkom návrhu môže byť kvalitný, užívateľsky prijateľný priestor. Názor autora je multiplikovateľný a dá sa etapizovať. Autor si poradil s riešením bezbariérovosti budovy na 1NP citlivo, avšak na ostatných podlažiach sa autor nevyjadril k riešeniu bezbariérových prechodov.
Predstavený návrh poskytuje verejnému obstarávateľovi najväčší potenciál. Porota predpokladá, že v nadväzujúcich fázach prejde projekt zmenami a budú sa musieť zohľadniť vplyvy, ktoré v súťaži neboli zahrnuté. Magistrát je sám o sebe živým meniacim sa organizmom, na ktorý bude musieť architekt reagovať. Porota sa zhodla, že koncept projektu je ale dostatočne robustný a flexibilný, aby prípadné úpravy vstrebal.

Na prvý pohľad je architektonické stvárnenie budovy citlivé a reprezentatívne, čo je kritérium, ktoré má prislúchať budove Magistrátu hlavného mesta.
Spojovacia hala na vyšších podlažiach je využitá na konzultačné účely. Ich situovanie v tejto časti ponúka novú zasadaciu zónu, (určenú aj na stretávanie sa s obyvateľmi). Otázna je úmernosť zásahu, použitie materiálov, použitie nových objemov, sterilita a riešenie akustiky. Administratívne krídla na 3.a 4 NP ponechávajú v pôvodnom členení, kancelárie otvárajú do chodby, niektoré sú oddelené presklenou zástenou, doplnenou len striedmym závesom, ktorý v prípade koncentrovanej práce dokáže utlmiť rušivé vplyvy z chodby. Kancelárie sa dajú ale flexibilne prispôsobiť meniacej sa kapacitnej situácii magistrátu , avšak toto riešenie sa zdá technicky a finančne náročnejšie. Architekti síce zaujímavo pracujú s priestormi kancelárií avšak koridor chodby ostáva nevyužitý, čo vníma porota ako negatívum. V návrhu absentujú rôzne druhy zasadacích miestností, priestor na telefonovanie a priestor na samostatnú sústrednú prácu. Porota však oceňuje citlivú a dômyselnú prácu s priestorom strešnej časti, ktorá by mohla slúžiť ako ďalší exteriérový priestor určený zamestnancom. Autori veľmi dobre pracovali s dvorom a dávajú Z návrhu je cítiť snahu o “vyčistenie a upratanie” vstupného priestoru od vizuálnych nánosov, unifikujú informačný systém. Porota oceňuje zakomponovanie pôvodnej materiality v podlahách a vyjadrenie sa k bezbariérovosti objektu na všetkých podlažiach. Otázna je však robustnosť a citlivosť tohto riešenia.
Porota napriek tomu diskutovala o potenciáli poskytnutých riešení. Zásadným sa jej zdal ale sterilný prístup autorov. Otázna je samotná realizovateľnosť riešenia vzhľadom na finančnú náročnosť návrhu.

Návrh pracuje s budovou architekta E. Belluša ponechaním pôvodného členenia objektu a konštrukcií. Návrh zaujal variabilitou riešenia kancelársky priestorov, ktoré ponúkajú rôzne mierky pracovných priestorov pre zamestancov. Autori ponúkli aj škálu doplnkových priestorov pre rôznu formu a obsah práce. Porota vníma ako pozitívum situovanie časti kuchynky v zadnej časti traktu. Riešenie spoločnej chodby doplnením o sedenie, ktoré je zároveň aj úložným priestorom, sa javí ako málo využívateľný priestor a otázne je jeho reálne využitie pri bežnom chode magistrátu. Koridor chodby preto pôsobí skôr ako čakáreň a zdá sa, akoby potenciál tohoto priestoru nebol využitý napr. na konzultácie alebo neformálne stretávanie sa zamestnancov. Riešenie priestoru pri recepcii pôsobí nevhodne v nadväznosti na jednotlivé funkcie priestoru. Autori neadekvátne riešili bezbariérovosť priestorov prostredníctvom robustných rámp. Rovnako je na zváženie farebnosť a výber typových prvkov mobiliáru doplňujúcich spoločné priestory- spojovaciu časť medzi traktami.