Areál pre Ústav pamäti národa

Ústav pamäti národa vyhlásil architektonickú súťaž návrhov na svoje sídlo, ktoré má vzniknúť revitalizáciou nevyužívaných budov na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova. Súťažné podmienky a zadanie pre súťaž spracovali Metropolitný inštitút Bratislavy a spoločnosť QCM. V súťaži zvíťazil návrh ateliéru zerozero.

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku – vznikol v roku 2002. Odborná inštitúcia, ktorá slúži ľuďom, v súčasnosti sídli v prenajatých priestoroch na rôznych adresách. Nemá tak vhodné sídlo s príjemnými reprezentatívnymi priestormi pre verejnosť.

V areáli nachádzajúcom sa na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova má preto vzniknúť nové sídlo organizácie, v ktorom nájdu priestor kancelárie pre zamestnancov, archív, knižnica s bádateľnou ale aj múzeum.

Keďže budovy a aj samotný priestor okolo nich je v nevyhovujúcom stave, ÚPN v máji 2023 vyhlásil súťaž na revitalizáciu areálu. Cieľom jednokolovej architektonickej súťaže návrhov bolo priniesť riešenie, ktoré z doteraz nevyužívaných budov na štátnych pozemkoch urobí vhodné sídlo Ústavu aj s verejnými priestormi pre návštevníkov.

Úlohou MIB v spolupráci so spoločnosťou QCM bolo kompletné zastrešenie súťažných podmienok a zadania súťaže. Po prípravných krokoch pred súťažou na Najvyšší súd SR v roku 2022 išlo o druhú verejnú zákazku pre MIB.

Víťazom architektonickej súťaže sa stalo architektonické štúdio zerozero. Podľa odbornej poroty návrh ateliéru najlepšie spĺňa preferované riešenie zadávateľa. Do átria hlavnej budovy architekti navrhli doplniť vstavbu, v ktorej nájdu miesto archív a knižnica. Takto navrhnutá kompaktná hmota podľa poroty “signifikantne prezentuje status inštitúcie, zároveň vhodne reaguje a dopĺňa existujúci funkcionalistický objekt”.

Ďalšie požiadavky, ktoré mala súťaž vyriešiť:

• Vhodnou mierou kultivovať areál a vytvoriť priestory pre verejnosť a oddychovú zónu pre zamestnancov a obyvateľov okolia
• Zohľadniť opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Súťažiaci by mali navrhnúť riešenia s nízkou uhlíkovou stopou, zamerané na šetrenie vodou či na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody v území za pomoci prvkov zelenej infraštruktúry, prvkov technického charakteru a znižovanie podielu nepriepustných povrchov na teréne
• Zachovať zeleň v čo najväčšej možnej miere
• Prihliadať na záujem vystavovať v areáli exponáty múzea ako napríklad busty
• Uvažovať nad vjazdom pre motorové vozidlá z Metodovej ulice a vyriešiť statickú dopravu
• Uvažovať o otvorení areálu do okolia a jeho integrácii do verejného priestoru
• Rozšíriť priestory administratívnej budovy formou vstavby, dostavbou alebo kombináciou oboch, avšak nie prístavbou alebo novým samostatným objektom
• V pavilóne Ludwigovho paláca vytvoriť priestory, ktoré bude možné využiť na výstavné účely, ako kaviareň a služobný byt

Nevyužívané budovy a verejný priestor

Súčasťou areálu s rozlohou 7 684 metrov štvorcových, ktorý bol predmetom súťaže, je administratívna budova a hospodárska budova, niekdajší pavilón Ludwigovho paláca. Administratívna budova z 30. rokov 20. storočia bola postavená ako vojenská väznica, v 90. rokoch sa zmenil účel využitia budovy na administratívu. Okolo roku 2000 sa uskutočnila čiastočná rekonštrukcia interiérov, približne v roku 2009 došlo k ukončeniu používania. Odvtedy je budova prázdna a chátra.

Hospodárska budova, pavilón Ludwigovho paláca, bol pôvodne súčasťou rozľahlého jednopodlažného mestského paláca v nerenesančnom štýle, ktorý dal postaviť Johan Ludwig. S palácom ho spájala kamenná terasa s dvojitou kamennou kolonádou a drevenou pergolou. Rok výstavby je podľa historických prameňov rok 1880, autor projektu paláca nie je známy.

Koncom 2. svetovej vojny bol palác aj so susedným mlynom zbombardovaný. Z areálu sa zachovalo len silo postavené v rokoch 1936-1937 na dnešnej Metodovej ulici. Z paláca ostal stáť len pavilón a časť terasy. V roku 1958 bol pavilón stavebne upravený a po havárii strechy, v roku 2000, bola v časti objektu pôvodná plochá strecha prestavaná na šikmú. Pravdepodobne okolo roku 2010 bol objekt v interiéri renovovaný do súčasného stavu. Hospodárska budova je v súčasnosti taktiež nevyužívaná, zo stavebno-technického hľadiska je v primeranom stave.

Využitie chýba aj verejnému priestoru v okolí budov. Spevnené plochy v areáli sú v zlom vstave. V areáli sa nachádza množstvo listnatých stromov, ktorých stav je perspektívny. Zadanie súťaže požadovalo zachovať zeleň v čo najväčšej miere.