MIB spúšťa v spolupráci s Najvyšším súdom SR prípravné kroky pred architektonickou súťažou na budovu Najvyššieho súdu  

Najvyšší súd oslovil Metropolitný inštitút Bratislavy, aby pripravil a zastrešil prípravné kroky a následne architektonickú súťaž na budovu Najvyššieho súdu na Župnom námestí. posledné roky je prázdna pre svoj zlý technický stav a náročný energetický prevádzkový režim. Súťaž má priniesť rekonštrukciu budovy podľa aktuálnych potrieb súdu. 

Budova Najvyššieho súdu na rohu ulíc Staromestskej a Kapucínskej od architekta Vladimíra Dedečka je z vrcholného obdobia Dedečkovej tvorby a je jeho poslednou veľkou realizovanou administratívnou budovou. Pôvodne v budove sídlili dve inštitúcie. Najvyšší súd aj Ministerstvo spravodlivosti. Dnes Najvyšší súd v budove na Župnom námestí sídli len formálne, pretože z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu budovy svoju činnosť reálne vykonáva v štyroch iných budovách.

Najvyšší súd oslovil MIB, aby zhodnotil aktuálny stav budovy a potreby inštitúcie, a následne nastavil a zrealizoval architektonickú súťaž.  

„Spolupráca s inštitúciami verejnej alebo štátnej správy na príprave zadaní a nastavení podmienok súťaží je dobrý príklad prepojenia, ako môžu verejné inštitúcie využiť svoje know-how. Je to o to väčšia výzva, že ide o architektonicky a spoločensky významnú budovu,” povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží MIB.  

„Zo spolupráce s Metropolitným inštitútom Bratislavy sa veľmi tešíme, keďže profesionálny prístup pri rekonštrukcii sídla vrcholného orgánu justície pre nás predstavuje hlavnú prioritu,“ doplnila vedúca Kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová.

Cieľom súťaže je zodpovedne pristúpiť k rekonštrukcii budovy tak, aby boli zohľadnené požiadavky Najvyššieho súdu na praktické fungovanie, s požiadavkami kultúrneho dedičstva architektúry spolu s ekonomickými a energetickými požiadavkami. Budova Najvyššieho súdu má špecificky uspôsobený konštrukčný systém, ktorý je vytvorený a uložený v špecifickom tvare pozemku. 

Súťaž má priniesť zlepšenie technického stavu, ktorý bude zodpovedať aktuálnym potrebám, ako je oddelenie verejnej časti budovy od úradných priestorov, a rovnako úpravu predpolia budovy, ktorá by reagovala na obnovu Zóny Zochova.  

Bude tiež potrebné zmodernizovať zabezpečenie priestorov, skvalitniť prístup verejnosti do podateľne úradu, vytvoriť veľkú miestnosť vhodnú na pojednávanie, ktorú bude možné využiť pre rôzne potreby, zlepšiť akustické podmienky v pojednávacích miestnostiach.  

Prvým krokom, ktorý by mal prebehnúť v priebehu najbližších mesiacov je štúdia uskutočniteľnosti, ktorá prinesie informácie potrebné na vyhodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, akou formou nastaviť efektívnu revitalizáciu budovy Najvyššieho súdu. Súťaž bude vyhlásená v roku 2023.  

Dedeček budovu Najvyššieho súdu navrhoval ako súčasť komplexu 3 budov

Práve v týchto dňoch sa pre verejnosť otvára rekonštrukcia inej významnej verejnej budovy od architekta Dedečka, budovy Slovenskej národnej galérie, ktorú rekonštruovali architekti z ateliéru BKPŠ, Ing. arch. Martin Kusý st. a Ing. arch. Pavol Paňák.

Dedeček budovu Najvyššieho súdu navrhoval ako súčasť komplexu troch budov v novoutvorenom kontexte. Budovy ministerstva kultúry s nadzemným parkoviskom a pešou zónou a medzinárodného hotela a doškoľovacieho zariadenia s podzemnými garážami sa už nerealizovali.  

Okrem architektonickej hodnoty sú v budove aj ďalšie umelecké diela. Súčasťou hlavného priečelia je asymetrický kríž s výtvarným dielom Vôľa ľudu od Alexandra Trizuljaka, výtvarným dielom od Ludwika Korkoša je doplnený bočný vstup. Vo verejne prístupnom podlaží sa nachádzajú sály od Jaroslava Nemca navrhnuté tak, aby vyhovovali obom inštitúciám Najvyššiemu súdu ako pojednávacie miestnosti a Ministerstvu ako zasadacie a konferenčné priestory. Dedeček sály obklopil čakacími a spoločenskými priestormi s vitrážami od Vincenta Hložníka.