Obete pandémie budú pripomínať vlny na Ružinovskom jazere. Vznikne pamätník, ktorý po dlhých rokoch vzišiel zo súťaže na umelecké dielo

Víťazom výtvarno-architektonickej súťaže na umelecké dielo, ktoré má pripomínať obete COVID-19, sa stal návrh symbolizujúci náhlu hrozbu aj liečenie rán od českého architekta Radeka Taláša.

Na siedmych mólach po obvode Ružinovského jazera budú nainštalované zariadenia na vytváranie umelých vĺn, ktoré aktivuje návštevník tým, že sa postaví na vyznačené miesto na móle. Pamätník sa prejaví v podobe vĺn na vodnej hladine ako pominuteľný obraz. Odborná porota u víťaza ocenila, že prináša nadčasovú ideu citlivého zásahu do existujúceho prírodného prostredia, namiesto zaužívaného spôsobu vyobrazenia pamätníka. Víťazný návrh nadväzuje na projekt revitalizácie areálu Ružinovského jazera z programu Živé miesta, čo bola jedna z kľúčových podmienok v súťažnom zadaní. Do súťaže prišlo 40 návrhov, čo napovedá, že o súťaže takéhoto typu je záujem.

Pandémia je jednou z najtragickejších udalostí tohto storočia. Naruby obrátila životy mnohých rodín po celom svete. Len na Slovensku podľahlo respiračnému ochoreniu COVID-19 viac ako 20 000 ľudí. Medzi ďalšími obeťami sú aj ľudia, ktorí kvôli ochromenému zdravotníctvu nedostali včasnú liečbu na inú diagnózu. Aj preto vznikla prirodzená potreba, aby malo Slovensko pietne miesto, kde si môžu pozostalí symbolicky pripomínať svojich blízkych či priateľov, a tiež, aby sme ako spoločnosť nezabudli na toto náročné obdobie. Návrh pamätníka vzišiel z výtvarno-architektonickej súťaže, ktorú vyhlásil 11. augusta 2022 Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spolu s hlavným mestom a občianskym združením Skutočné obete.

Aj vlna môže byť pamätník

Najlepší návrh pre centrálny pamätník obetiam pandémie predstavil český architekt Radek Taláš. Ponúkol nadčasovú ideu v podobe vĺn na vodnej hladine Ružinovského jazera. Na siedmych mólach, ktoré vzniknú v okolí jazera v rámci plánovanej revitalizácie, navrhol Taláš inštalovať zariadenia, ktoré rozkmitajú hladinu jazera, pričom vlny aktivuje človek tým, že sa postaví na vyznačené miesto na móle. Vlny môžu podľa autorových slov symbolizovať náhlu hrozbu, ale aj liečenie rán.

„Po desaťročiach bez výraznej súťaže na umelecké dielo máme možnosť Slovensku ukázať, že pamätník môže mať podobu vlny a je to v poriadku. Veľké pozitívum víťazného diela je, že prináša priestor pre vlastné interpretácie, vďaka čomu pamätník komunikuje s pozostalými. Napríklad jednotlivé móla sú od seba vzdialené, ale ľudia sa môžu navzájom pozorovať. Vidím v tom paralelu s obdobím, kedy sme sa so svojim blízkym mohli stretnúť len z diaľky, aby sme predišli šíreniu koronavírusu,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ sekcie súťaží na MIB.

Odborná porota v záverečnom komentári na víťaznom návrhu vyzdvihla, že búra zaužívané predstavy o pamätníkoch, ktoré sa vo väčšine prístupov demonštrujú svojou hmotou, stavbou alebo symbolikou, ktorá podlieha času, spoločenským zmenám či zmenám okolia. “Pamätník ako nenápadná a citlivá intervencia do existujúceho prostredia, oprostená od znázorňovacích priamočiarych symbolík, bola porotou preferovaná v takmer všetkých finálových návrhoch aj vzhľadom na špecifickosť danej témy. Návrh je katalyzátorom uvažovania nad pamäťou, pietou a spomínaním, a zároveň potenciuje vznik možných spoločenských podujatí. Taktiež je veľmi citlivý k zložitému ekosystému vzťahov daného miesta, ktoré spoločne využívajú obyvatelia, pacienti, rybári, vodné vtáctvo, psičkári aj náhodní okoloidúci,“ zhrnuli porotcovia v záverečnom komentári. Umelecké dielo vyberala odborná porota zložená z riaditeľky Východoslovenskej galérie Doroty Kenderovej, riaditeľky Galérie mesta Bratislava Kataríny Trnovskej, výtvarníka Juraja Gábora, architekta Jakuba Kopeca a predsedníčky správnej rady OZ Skutočné obete Lenky Strakovej.

Pamätník iniciovalo OZ Skutočné obete

Myšlienka vytvoriť pamätník obetiam COVID-19 pochádza od občianskeho združenia Skutočné obete, ktoré zastupuje pozostalých, pomáha priamym pozostalým a vykonáva v oblasti zmierňovania následkov pandémie mnohé aktivity.

“Pandémia nás rozdelila, poznačila priateľstvá, rodiny, vzťahy, rozhádala spoločnosť. Našou veľkou snahou je to, čo pandémia rozdelila, opäť spájať. Teší nás preto vysoká účasť, do súťaže sa zapojilo veľké množstvo návrhov, a pre nás je to signál, že na COVID-19 a jeho obete spoločnosť nechce len tak zabudnúť. Toto tragické obdobie si budeme dôstojne pripomínať,“ uviedla Lenka Straková, predsedníčka správnej rady OZ Skutočné obete.

Maximálne náklady na pamätník majú byť 160 000 eur bez DPH a jeho realizácia bude financovaná formou darov a príspevkov. Súťaž mala formát “design & build”, teda víťaz zabezpečí dokumentáciu, povolenie a realizáciu.

Samotná realizácia pamätníka je úzko prepojená s revitalizáciou okolia Ružinovského jazera. V budúcom roku sa má dopracovať projektová dokumentácia, ktorá bližšie určí finančný aj časový plán.

Návrh nadväzuje na plánovanú revitalizáciu okolia jazera

Ešte pred vyhlásením súťaže na umelecké dielo, bola zvolená lokalita pre umiestnenie pamätníka. Okolie Ružinovského jazera bolo vybraté kvôli blízkosti Nemocnice Ružinov, ktorá patrí medzi najväčšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku a počas pandémie zohrávala kľúčovú rolu v záchrane ľudských životov. Ďalším dôvodom bola plánovaná revitalizácia areálu Ružinovského jazera v rámci programu obnovy verejných priestorov Živé miesta. Súťažné zadanie však striktne neurčovalo presné miesto, kde má byť dielo umiestnené. Súťažiaci ho mohli umiestniť v rámci celého riešeného územia.

Jednou z kľúčových podmienok súťažného zadania pre umelcov bolo, aby rešpektovali architektonickú štúdiu k revitalizácii okolia Ružinovského jazera, ktorú pripravili ateliéri Atrium architekti, ARZ a LIVINARK. Architekti v rámci revitalizácie okolia jazera Rohlík navrhujú vytvoriť sieť 7 mól a chodníkov okolo celého jazera, pretože ľudia sa momentálne nevedia pohodlne prejsť okolo celej vodnej plochy. Po novom sa má areál rozdeliť do funkčných celkov, vďaka čomu vzniknú atraktívne verejné priestory pre rodičov s deťmi, športovcov, psičkárov či seniorov. Práve absencia týchto miest spôsobuje časté konflikty medzi návštevníkmi. Architekti kládli veľký dôraz na autentický prírodný charakter celého areálu. Okrem novej výsadby stromov pribudne aj mokraď a špeciálna oddychová záhrada v tesnej blízkosti nemocnice, ktorá bude určená práve pacientom a ich rodinným príslušníkom na relax či terapiu. Pôjde o citlivé zásahy, ktoré podporia biodiverzitu a rozvoj fauny i flóry. Zároveň breh jazera bude mať aj naďalej svoju intimitu a zostane ochránený pred aktivitou človeka.

Všetky budúce zmeny v území boli navrhované s ohľadom na participatívny prieskum, do ktorého sa zapojilo vyše 2000 ľudí a jeho výsledky sú zverejnené tu. Ľudia chceli najmä zachovať autentickú prírodnú atmosféru a zlepšiť fungovanie verejných priestorov tak, aby tu ľudia s odlišnými záujmami mohli spoločne tráviť svoj voľný čas. Detailnejšie informácie o dokončenej architektonickej štúdií nájdete v samostatnej tlačovej správe.

O súťaž bol veľký záujem

Výtvarno-architektonickú súťaž pre umelecké dielo, ktoré má pripomínať obete pandémie koronavírusu, vyhlásil MIB spolu s hlavným mestom a občianskym združením Skutočné obete v auguste tohto roka. Dokopy prišlo 40 návrhov od 37 účastníkov, pričom dvaja účastníci prihlásili viac návrhov a jeden bol nehodnotený.

Na druhom mieste skončil kolektív autorov v zložení Ing. arch. Daniely Sabovej, Ing. arch. Juraja Červeného a Ing. arch. Pavla Bakajsa. Ich návrh symbolizoval jazvu uprostred jazera, ktorú chceli vytvoriť terénnou modeláciou navŕšením sedimentov do podoby podvodného zemného valu. Nános sedimentov by rozrezával hladinu jazera – podobne ako sa pandémia vryla do kože našej súčasnosti. Autori chceli týmto poetickým stvárnením vyjadriť, že trvanie diela nemusí byť naveky, ale môže sa postupne transformovať či rozložiť. Pomáhajú si pritom paralelou k pamäti našej spoločnosti, ktorá mnohokrát veľmi rýchlo zabúda a rozpadá sa. Porotu nepresvedčila odhadovaná cena ani spôsob realizácie.

Tretie miesto získal kolektív autorov v zložení  Ing. arch. Lenky Hejlovej, Ing. arch Martina Hejla, MgA. Dávida Sivého, BcA. Jána Nálepa a Ing. Jakuba Antoša. Ústredným motívom návrhu bola pominuteľnosť, ktorú mala symbolizovať hmla nad jazerom. Autori navrhli koncept, kedy by sa počas jedného dňa v roku (6. marec – pamätný Deň obetí pandémie COVID-19) uskutočnilo kolektívne spomínanie na obete pandémie pri jazere, nad ktorým by bola umelo vytvorená hmla. Aj toto dielo potláčalo zaužívané princípy monumentálnej tvorby pamätníkov. Porota mu však vytkla náročnú technickú realizovateľnosť.