MIB 2024: krajšie verejné priestory, nový územný plán aj medzinárodná konferencia  

Bratislava sa posúva k lepšiemu aj vďaka Metropolitnému inštitútu Bratislavy. Skejtpark v Sade Janka Kráľa, bezpečnejšie priestory v okolí základných škôl Vazovova a Mudroňova či krajšia Trenčianska ulica - to sú len niektoré príklady projektov, na ktorých sa MIB podieľal.  Nový metropolitný územný plán, na ktorom  inštitút začal pracovať, zmení budúcu mapu mesta. A konferencia Start with Children zase zviditeľnila Bratislavu na medzinárodnej úrovni.  

Rok 2024 priniesol množstvo tém. Jedným z najdôležitejších projektov je Metropolitný územný plán, ktorý zarámcuje vývoj Bratislavy na najbližšie desaťročia. Výzvou pre nasledujúce roky bude dospieť k spoločenskej dohode všetkých aktérov v Bratislave. V spolupráci s útvarom hlavného architekta mesta plánuje MIB rozvíjať Bratislavu podľa princípov kompaktného, polycentrického, dostupného, zeleného mesta s kvalitnými verejnými priestormi.   

V aktuálnej fáze vznikajú v metropolitnom inštitúte jednotlivé štúdie a prognózy, ktoré sú povinným podkladom k územnému plánu. Verejnosti bola v roku 2024 predstavená Demografická prognóza, ktorá pracuje s piatimi scenármi populačného vývoja a odpovedá napr. na otázku, či bude mať Bratislava v roku 2050 milión obyvateľov. Už dnes vieme, že ani pri najoptimistickejšom scenári nedosiahne Bratislava míľnik milión obyvateľov, len necelých 600 tisíc.   

S plánovaním a vývojom mesta súvisia aj otázky životného prostredia, ochrany krajiny, prírody a adaptácie na zmeny klímy. Metropolitný inštitút sa v roku 2024 zapojil do Klimatického plánu Bratislavy vypracovaním štúdie Hodnotenie zraniteľnosti mesta. Pomocou máp, ktoré naši envirošpecialisti vytvorili z dostupných dát, je možné identifikovať oblasti, kde sú obyvatelia, budovy a dopravná infraštruktúra najviac ohrozené v dôsledku horúčav a prívalových zrážok.  

V MIB-e vyvíjame aj konkrétne nástroje na lepšiu adaptáciu na zmeny klímy – jedným z nich je ekoindex – nástroj na komplexnejšie plánovanie zelene v nových stavebných projektoch. Ekoindex by mal časom nahradiť aktuálny koeficient zelene, ktorý v súčasnosti posudzuje najmä kvantitu zelene.   

Ekoindex, naopak, neskúma len objem, ale aj kvalitu zelenej infraštruktúry. Do celkového hodnotenia zaraďuje modro-zelené opatrenia či opatrenia na podporu biodiverzity. Mestá Bratislava a Košice sa ním už môžu podľa novej vyhlášky riadiť pri plánovaní. V strednej Európe sme v tomto príkladom, podobný sofistikovaný nástroj majú v Európe mestá ako Londýn alebo Helsinki.    

S ochranou zelene a rozvojom kompaktného mesta súvisia aj brownfieldy  - opustené a zanedbané plochy po bývalej priemyselnej činnosti. Aj vzhľadom na novú európsku legislatívu, podľa ktorej viac nebude možné stavať na ornej pôde, majú tieto už zastavané plochy veľký potenciál pre rozvoj mesta smerom dovnútra, čo je cieľom rozvoja vyspelých miest nielen z hľadiska environmentálnej udržateľnosti, ale aj z hľadiska kvalitného bývania s dobrou dopravnou dostupnosťou a službami. MIB zmapoval všetkých 113 brownfieldov v meste a aktuálne finišuje koncepciu ich rozvoja, ktorá by mala určiť základný rámec pre ich ďalšiu premenu. Príkladom takejto transformácie brownfieldu môžu byť aj Mlynské nivy, kde MIB pripravoval Mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy, ktorá bola na konci roka 2024 pretavená do návrhu konkrétnych zmien a doplnkov územného plánu.Ak sa tieto zmeny a doplnky podarí na jar schváliť v mestskom zastupiteľstve, pozitívna premena Mlynských nív na plnohodnotnú štvrť krátkych vzdialeností sa bude môcť začať ešte pred schválením samotného metropolitného územného plánu.  

MUŠ Nivy je pilotný projekt, ktorý koordinuje záujmy jednotlivých vlastníkov pozemkov a verejný záujem obyvateľov a mesta. Príspevky od developerov budú zhodnotené priamo v území v podobe občianskej vybavenosti ako sú školy, škôlky, zdravotnícke a sociálne zariadenia, parky či doprava. Veľkou témou je doprava v meste, predovšetkým podpora verejnej a aktívnej dopravy a pešieho pohybu. Električková doprava sa v Bratislave považuje za nosnú a jej postupné zatraktívňovanie a skvalitňovanie patrí medzi priority mesta. Na pôde MIB vznikol dizajn manuál pre novú Ružinovskú električkovú radiálu, inštitút sa podieľal aj na rekonštrukcii Vajnorskej radiály, kde sme participovali pri tvorbe zastávok a nástupíšť.   

Aktuálne sa pripravujú ďalšie princípy a štandardy (PaŠ), ktoré určujú vizuál konkrétnych prvkov mestského mobiliáru a zvyšujú ich estetický, ale aj kvalitatívny štandard. Vzhľadom na pribúdajúci počet rôznorodých balíkomatov v uliciach mesta vzniká PaŠ balíkomatov. Tento dokument chce zjednotiť ich aktuálny dizajn a minimalizovať vizuálny smog, ku ktorému v meste balíkomaty prispievajú.   

Pripravujeme aj dve PaŠ upokojovania dopravy (ide o prvky ako spomaľovacie vankúše, priebežné chodníky, pojazdné ostrovčeky, vysunuté nárožia a pod.). Tieto prvky majú posilňovať bezpečnosť pre chodcov a cyklistov a v neposlednom rade aj pre šoférov áut sprehľadnením a spomalením dopravy na mestských uliciach.  

Zmeny, ktoré môžeme vidieť  

Paralelne s dlhodobým strategickým a koncepčným plánovaním MIB participuje aj na projektoch premeny verejných priestorov, napr. v rámci programu Živých miest. V minulom roku sa dokončilo niekoľko projektov, na ktorých MIB spolupracoval s magistrátom a mestskými časťami – ide najmä o revitalizáciu parkov Dunajská, Kazanská a Legionárska.

Ľudia ocenili nový skejtpark v Sade Janka Kráľa, ktorý vznikal v spolupráci so samotnou komunitou skejterov. Dnes je využívaný deťmi, cyklistami, skejtermi i kolobežkármi.   

Výraznej zmeny sa dočkal aj objekt po bývalom erotickom salóne v Sade Janka Kráľa, ktorý sa premenil na vyhľadávané bistro.   

Verejné miesta nie sú len parky či námestia, ale aj ulice, po ktorých sa Bratislavčania denne pohybujú. Rekonštrukcie, ktoré prebehli v súlade s našimi technickými listami v roku 2024, priniesli novú kvalitu častiam ulíc Trenčianska, Pekná cesta a Vajnorská. Ide o príklady, ktoré ukazujú, ako je možné postupne zvyšovať štandard mestských ulíc.  

Zvyšovanie dopravnej bezpečnosti je ďalšou z priorít. Deje sa to najmä v okolí škôl v rámci projektu Mesto pre deti, ktorý MIB zastrešuje.   

Projekt rieši nebezpečné prechádzanie detí cez cestu, neprehľadné križovatky, chýbajúce chodníky či zanedbané priestranstvá v okolí škôl dočasnými alebo trvalými transformáciami. Konkrétnym zmenám v priestore vždy predchádza participácia s deťmi, komunitou rodičov, učiteľov a učiteliek škôl či rezidentami. Program podporuje aktívnu mobilitu našich najmladších, ich samostatnosť, sebadôveru a vzťahy v komunite.   

V minulých rokoch MIB spolupracoval s dvanástimi základnými školami v siedmich mestských častiach a výsledkom sú desiatky zmien k lepšiemu. V rekordnom čase sa v spolupráci s mestom podarila premena veľkej križovatky pri ZŠ Vazovova  a okolia pri ZŠ Mudroňova, kde pribudli vyvýšené priechody pre chodcov,  drop-off zóny na rýchle zastavenie a nový verejný priestor so zeleňou a lavičkami.  

Projekt Mesto pre deti pokračuje aj v roku 2025 – MIB spustil v minulom roku prihláškový program pre všetky bratislavské školy. Prihlásilo sa doň 34 škôl, vybraných bolo 20 z 12-tich mestských častí. Ide o základné, materské, stredné, verejné, súkromné, aj jednu cirkevnú školu.  Tému plánovania mesta v súlade s potrebami detí sme preniesli aj na medzinárodnú pôdu. Na prvom dvojdňovom samite Start with Children v Starej tržnici, ktorý spoluorganizoval MIB, sa lídri z celého sveta podelili o svoje know-how a príklady z praxe, ako vytvárať lepšie mesto pre všetkých cez potreby detí. Publikum tvorilo skoro 600 odborníkov a zastupiteľov miest a obcí z celého Slovenska aj zahraničia. Konferencia bola hradená z externých zdrojov, podobne ako množstvo ďalších projektov.   

Ako mestská príspevková organizácia MIB cez externé zdroje buduje kapacity na výskum, inovácie a impakt v samotnej fyzickej transformácii Bratislavy, ale aj v spoluprácach s ďalšími partnermi. V minulom roku sa takto podarilo zabezpečiť zhruba tretinu rozpočtu MIB z iných zdrojov.   

Mestotvorba nie je len o fyzickej premene priestorov, ale aj o spolupráci, komunikácii a budovaní vzťahu obyvateľov k mestu. Rozsiahlou participáciou zapájame jednotlivé skupiny obyvateľov mesta do jeho plánovania, pomáhame vzdelávať či informovať obyvateľov vrátane detí a podporujeme rozvoj komunitného života. 100 000 obyvateľov je číslo, ktoré hovorí odoterajšom počte účastníkov participácie. V tomto čísle sú zahrnutí ľudia, ktorí sa do jednotlivých projektov MIB-u zapojili priamo aj nepriamo. Priama participácia zahŕňa účasť na formátoch ako sú susedské stretnutia, rozhovory, dotazníkové prieskumy a podobne. V nepriamej participácii ide o ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili Ulíc na hranie, Pešibusu či aktivít v rámci Pavilónu na hranie.  

Toto číslo bude naďalej rásť a my veríme, že aj vďaka tejto spolupráci sa budujú dobré vzťahy – nielen medzi ľuďmi navzájom, ale aj medzi ľuďmi a ich mestom.  

“Rok 2024 bol pre nás procesom zlaďovania fyzických zmien v priestore s komunikáciou prečo a ako tieto zmeny robíme, a zapájaním dotknutých komunít. Asi najdiskutovanejším príkladom boli transformácie v rámci programu Mesto pre deti, kde sme pretavili dočasné zásahy na križovatkách Vazovova a Mudroňova, tzv. taktický urbanizmus, do trvalých riešení, do ktorých sme zapracovali a reflektovali požiadavky, ktoré vyvstali z testovania dočasných riešení a participácie s komunitami detí, pedagógov a rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že tvorba mesta je vo svojej podstate konfliktná téma – pretože je o zlaďovaní záujmov mnohých strán a aktérov, ktorí sa na tomto procese podieľajú – od mesta a mestských častí, cez súkromný a tretí sektor až po obyvateľov a obyvateľky. Hľadanie win-win riešení a spoločenskej dohody je preto pre nás dôležitou témou aj vzhľadom na to, že MIB začal pracovať na novom metropolitnom územnom pláne pre Bratislavu. Preto ma veľmi teší, že sa nám v priebehu minulého roka podarilo pripraviť pôdu pre vznik TU-BA, centra architektúry a mestského plánovania v Bratislave, ktoré pre verejnosť otvoríme na jeseň tohto roku. TU-BA bude prístupná platforma po vzore podobných centier vo svete, kde budeme kultivovať kritický a zároveň rešpektujúci dialóg v témach rozvoja mesta a facilitovať spoločenskú dohodu na územnom plánovaní a vízii Bratislavy. Bude nám pomáhať odborne aj verejne, spoločne a otvorene odpovedať na otázku, aké mesto chceme.” 

Viac informácií o projektoch MIB-u v roku 2024 nájdete vo výročnej správe.