Mestské nájomné bývanie vo Viedni: čo nás môže naučiť?
Viedeň priamo vlastní približne 220 000 bytov, čo tvorí štvrtinu jej celkového bytového fondu. Mesto ďalej kontroluje aj ďalších 200 000 bytov, ktoré sú dotované štátom a zriaďované neziskovými združeniami medzi mestom a developermi.
Takmer každý druhý Viedenčan žije v takomto kontrolovanom podnájme. Viedenská dotácia na bývanie, ktorá tento model z veľkej časti umožňuje, je pritom financovaná jedným percentom dane z príjmu každého Viedenčana, polovicu ktorej platí jednotlivec, a polovicu zamestnávateľ.
Tento model by však nebol možný bez úzkej spolupráce Viedne a súkromných aktérov, ktorá funguje už 40 rokov. Viedeň poskytuje vhodné pozemky pre rozvoj developerom pri zachovaní svojich práv na určenie typu a charakteru obytných budov. Na základe architektonickej kvality návrhov, spoločenského dopadu a environmentálnych a ekonomických dopadov mesto rozhodne o predaji pozemku developerovi, spolu s poskytnutím výhodného financovania projektov.
Základy nájomného bývania v Rakúsku začali vznikať počas industrializácie v 19.storočí. Následný pád monarchie vytvoril priestor pre nové politické hnutia. Vo Viedni vzniklo socialistické hnutie, ktoré začalo implementovať reformu bývania. Stavba nových štvrtí zároveň oživila miestnu ekonomiku po vojne. V meste sa začalo stavať bývanie, ktoré bolo koncipované ako bývanie na úrovni pre všetkých. Vznikali nie ako stiesnené priestory, ale dobré priestory pre život. Tieto budovy mali vlastné zelené dvory, otvorené verejná priestranstvá, spoločné práčovne, alebo aj komunitné kuchyne.
Najväčší a najznámejší mestský bytový komplex vo Viedni je Karl Marx-Hof, ktorý bol postavený v 20. rokoch 20.storočia. Preslávil sa aj tým, že bol využitý ako pevnosť proti militantným fašistom tesne pred začatím druhej svetovej vojny.
Viac o dôležitosti mestského nájomného bývania si môžete prečítať v našom článku: https://mib.sk/preco-potrebujeme-dostupne-najomne-byvanie/
Walter Mussil https://www.waltermussil.com/das-rote-wien
Prečo potrebujeme (dostupné) nájomné bývanie?
Jednou z najdôležitejších povinností samospráv je vypracovávanie a plnenie bytových politík. Tie sa venujú hneď niekoľkým prelínajúcim sa oblastiam. Zabezpečovanie toho, aby ľudia mali strechu nad hlavou, by pritom malo byť ich najzákladnejšou prioritou vyplývajúcou zo skutočnosti, že právo na adekvátne bývanie je ľudským právom.
Víťazný návrh pre Živé námestie opäť po desaťročiach zjednotí Kamenné námestie, Námestie Nežnej revolúcie a Námestie SNP
Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy predstavili víťazný návrh medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorý ukazuje, ako bude vyzerať nové Živé námestie. Ide o najväčší centrálny priestor v hlavnom meste tvorený tromi námestiami: Kamenné námestie, Námestie Nežnej revolúcie a Námestie SNP. Vďaka obnove sa tento verejný priestor po desaťročiach opäť zjednotí, a pritom si každé námestie zachová vlastnú atmosféru. Novú podobu Živého námestia bude tvoriť nemecký tím s medzinárodnými skúsenosťami - Atelier Loidl Landscape Architects Berlin a štúdio BPR Dr. Schäpertons Consult.
Zastávka Žilinská a jej okolie dostane charakter malého parkového námestia
Hlavné mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s partnerom ČSOB nadáciou zrevitalizujú priestor zastávky a obnovia priľahlú zeleň za zastávkou MHD Žilinská. V celom priestore tak pribudne množstvo zelene, vďaka čomu vznikne príjemný priestor nielen pre ľudí čakajúcich na spoj, ale vhodný aj na kratšie posedenie.
Predĺžená električková trať v Petržalke získa kvalitné napojenie na hlavné pešie a cyklistické ťahy
Hlavné mesto Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy a METRO Bratislava vyhlasujú architektonicko-konštrukčné súťaže na lávky cez Chorvátske rameno v Petržalke. Štyri lávky budú urbanisticky, architektonicky, funkčne a dopravne napojené do kontextu miesta. Návrh prinesie aj riešenie predpolia lávok na oboch brehoch a bude v maximálnej možnej miere rešpektovať tvarovanie terénu a zelene Chorvátskeho ramena.