História a význam Zimného prístavu 

Vybudovanie Zimného prístavu v Bratislave predstavuje významný krok v histórii dunajskej vodnej dopravy a urbanistického vývoja mesta. Jeho vznik súvisí s rozsiahlymi reguláciami toku Dunaja, ktoré prebehli v rokoch 1886 – 1896 a patria k najzásadnejším zmenám v rámci Bratislavy.

Úprava toku do jedného stabilného plavebného koridoru so šírkou 300 metrov mala za úlohu zjednodušiť plavbu po Dunaji a umožniť efektívnejšiu lodnú dopravu. Regulácia sa týkala 80 kilometrov riečneho koryta, pričom brehy boli vybudované pomerne strmé, spevnené lomovým kameňom.

V roku 1897 sa medzi novým tokom Dunaja a Brennerským ramenom začalo s výstavbou Zimného prístavu. Pôvodne sa na tomto mieste uvažovalo o menšom prístave pre osobné lode a zimovanie plavidiel, no nakoniec sa rozhodlo o vybudovaní prístavu pre 200 lodí. To predstavovalo zásadný krok pre Bratislavu, keďže išlo o jeden z najväčších prístavov na toku Dunaja vo vtedajšom Uhorsku.

Výstavba prístavu bola úzko prepojená s rozvojom priemyselnej štvrte a železnice, ktorej budovanie sa začalo zasypaním Čalovského ramena v roku 1892. Na vybudovanie prístavu bolo potrebné presunúť 1 300 000 kubíkov zeminy, pričom práce zahŕňali vytvorenie vyvýšeného plató, úpravu terénu, výstavbu protipovodňových hrádzí a sústavy vlečkových tratí pre obsluhu prístavu. Postupne sa dopĺňali rôzne menšie objekty ako sklady, colnice a od roku 1916 pribudla úprava brehov s osadením DDSG žeriavov, ktoré urýchlili vykládku a znížili prestoje lodí.

Po prvej svetovej vojne sa začala prestavba prístavu na moderný nákladný riečny prístav, čím Bratislava nadobudla významnejšiu úlohu v medzinárodnej obchodnej doprave. S týmto obdobím sa spája aj založenie „Orientálneho trhu“, ktorý sa konal každoročne od roku 1923 do roku 1942. Cieľom tohto podujatia bolo posilniť postavenie Bratislavy na medzinárodnom trhu a nadväzovať medzinárodné aj lokálne obchodné kontakty.

Počas druhej svetovej vojny sa prístav stal terčom spojeneckých bombardovaní, ktoré ho vážne poškodili. Letecké útoky prebiehali 16. júna 1944, 20. septembra 1944, 7. a 21. februára 1945 a zasiahli nielen samotný prístav, ale aj rafinériu Apollo.

Po vojne sa začalo s rozsiahlymi rekonštrukciami a od roku 1948 sa Zimný prístav opäť stal dôležitým prekladiskom materiálu a tovarov. V období socializmu bol začlenený do centralizovaného hospodárskeho systému, pričom slúžil na prepravu priemyselných surovín a materiálov v rámci východného bloku.

Socializmus priniesol ďalší rozvoj činnosti prístavu

Medzi rokmi 1975 – 1983 sa postupne budoval prístav Pálenisko a tzv. Lodenica (opravovňa lodí). Pálenisko bol modernejší prístav a rovnako ako Zimný prístav slúžil na prekládku (napríklad nové prekladisko minerálnych olejov). Lodenica bola určená na opravy lodí.

Po roku 1989 stratila riečna doprava na Dunaji svoj pôvodný význam a časť obchodnej prepravy sa presunula na cestnú a železničnú dopravu. Napriek tomu si Zimný prístav zachoval svoju historickú hodnotu, viaceré stavby v tejto lokalite, ako aj samotný prístav boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku  (Bartošíková, 2018) .

Národnými kultúrnymi pamiatkami sú secesná budova prečerpávacej stanice (1904), Dom lodníkov (1940), lodný výťah (1940), lodná dielňa (1943), prístavný sklad (1928), sklady č. 7 (1921) a 17 (1928), najstaršia zachovaná loď na Slovensku, remorkér Šturec (1937), a dva najstaršie žeriavy zo 70. rokov 20. storočia. Národnou kultúrnou pamiatkou je aj samotný prístav a jeho bazény. V území sa nachádzajú aj ďalšie zbierkové predmety a hnuteľné pamiatky, medzi ktoré patrí napr. vzácny remorkér Zvolen, ktorý je zbierkovým predmetom technického múzea, a tiež veľa technickej infraštruktúry, ktorá dotvára celý historicko-technický ráz prístavu (železnične koľaje, nástupné lodné mostíky či prvky na uväzovanie lodí).

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Zimný prístav je dnes spojením pamäte mesta, aktuálnej a pôvodnej funkcie, ktorou je prekladisko nákladov a zároveň prísľubom budúcnosti.

,,Zimný prístav nie je obyčajným brownfieldom. Jeho industriálna minulosť predstavuje cenný kultúrny a naratívny kapitál, ktorý môže byť jadrom autentickej identity novej štvrte. Kreatívna konzervácia historických prvkov – žeriavy, koľajiská, haly či portály prístavných bazénov – vytvára dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi industriálnou pamäťou a prírodným prostredím, medzi mestom a riekou. História územia sa tak stáva aktívnym nositeľom identity, orientačných bodov a urbanistickej kvality.” – z Vízie rozvoja územia Zimného prístavu

Vývoj toku rieky Dunaj cez Bratislavu – rok 1783, zdroj: StaréMapy.sk