Bratislava má potenciál byť jedným z najzelenších miest v Európe vďaka urbanistickej štúdii Bratislavského Dunajského Parku

Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s odborníkmi z iniciatívy Bratislavský Dunajský Park dokončili prvú komplexnú urbanisticko-krajinársku štúdiu, ktorej cieľom bolo zhromaždiť kľúčové dáta a nastaviť jednotné pravidlá pre ďalšie aktivity v rámci Dunaja a jeho brehov. Cieľom novej štúdie je navrhnúť, ako prepojiť rozsiahle územie dunajskej prírody a vytvoriť vhodné lokality, ktoré môžu ľudia využívať na oddych či šport. Všetky zásahy do tohto chráneného územia sa majú vykonať systematicky a s ohľadom na životné prostredie. Štúdia obsahuje aj návrhy na vodohospodársku obnovu Dunaja v kontexte tretieho Vodného plánu Slovenska. MIB vypracovanú štúdiu spolu s odporúčanými opatreniami poskytne ako východiskový materiál všetkým aktérom, ktorí majú právomoc navrhnuté riešenia v tomto území realizovať.

Bratislavský Dunajský Park (BDP) je revitalizačný projekt Dunaja a jeho okolia, ktorého ambíciou je zjednotiť rozsiahle územie do jedného prírodného parku s jednotnou správou, a využiť potenciál rieky na oddych či šport. Ide o rozsiahlu oblasť, ktorá leží od Devína po Čunovo, pozdĺž pravej aj ľavej strany Dunaja mimo urbanizovaných lokalít. Toto územie sa nachádza v najužšom možnom kontakte s hlavným mestom. Vzácna dunajská príroda susedí s najväčším bratislavským sídliskom Petržalka, ktoré obýva vyše 100-tisíc ľudí. V blízkosti nábrežia vyrástli v posledných rokoch obchodné centrá, kancelárske budovy či rezidenčné byty. Pozdĺž toku Dunaja sú tiež rozsiahle plochy prírodných lužných lesov a záplavové územia, ktoré dnes ľudia využívajú na rekreáciu.

„Bratislava ako mesto chce pristupovať zodpovedne k ochrane a obnove Dunaja pre súčasné a budúce generácie. Preto si uvedomujeme, že rýchly rozvoj mesta je treba vyvážiť. Ideálnou protiváhou intenzívnej urbanizácie sú prírodné plochy, ktoré umožnia obyvateľom Bratislavy spomaliť. Avšak doteraz neexistovali žiadne pravidlá, ktoré by obyvateľov usmerňovali, ako sa správať v týchto vzácnych ekosystémoch bez toho, aby ich trvale poškodzovali. Z tohto dôvodu sme vypracovali urbanisticko-krajinársku štúdiu, ktorá vnáša do aktuálneho stavu podložené dáta a navrhuje možnosti usporiadania územia, ktoré prispejú k jeho jednotnému a koncepčnému manažmentu. Vybrané územia v štúdií sa detailne konzultovali s jednotlivými partnermi, ako je napr. Slovenský vodohospodársky podnik či Štátna ochrana prírody SR,  aby sme od začiatku poznali ich názory a záujmy,“ uviedla Dana Hudcová, zástupkyňa riaditeľa Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorá projekt BDP koordinuje. Hudcová súčasne zdôrazňuje fakt, že hlavným mestom preteká druhá najdlhšia rieka Európy a jej pridanú hodnotu nevyužívame v takom rozsahu, ako napríklad susedná Viedeň.

Prvotnú víziu BDP sformulovala ešte v roku 2019 skupina nezávislých odborníkov zložená z prírodovedcov, architektov, urbanistov, vodohospodárov a tiež ochranárov životného prostredia. Spoločne navrhli, ako využiť potenciál Dunaja v Bratislave a zlepšiť jeho ochranu. Táto občianska iniciatíva sa následne spojila s MIB-om, ktorý ako koncepčný inštitút mesta pre mestský rozvoj a územné plánovanie dostal za úlohu odbornú štúdiu zrealizovať a súčasne sa stal jej odborným gestorom.

„Pri tvorbe vízie Bratislavského Dunajského Parku nás inšpirovali opatrenia, ktoré urobili vo Viedni, aby rieku pretekajúcu cez mesto lepšie zapojili do každodenného života ľudí. V blízkosti Dunaja vytvorili rekreačné miesta, kde môžu ľudia tráviť voľný čas a zároveň ich aktivita nie je hrozbou pre okolitú prírodu. Za úspechom udržateľného spôsobu ochrany dunajskej prírody stoja regulácie a zonácie, ktoré sú urobené zmysluplne. Vďaka tomu sa docieli, aby sa ľudia mohli voľne pohybovať po parku a súčasne bola príroda chránená. To znamená, že ľudia sa môžu pohybovať len na vyznačených chodníkoch, a tiež je jasne stanovené, kde majú vstup zakázaný. Územie BDP sa môže v budúcnosti stať vstupom do národného parku Podunajsko. Myšlienka národného parku Podunajsko bola tiež jednou z veľkých inšpirácií Bratislavského dunajského parku,“ priblížil jeden z pôvodných iniciátorov BDP a spoluautor štúdie Martin Mišík.

Vďaka tomu, že MIB spolu s iniciátormi BDP vypracovali komplexnú štúdiu s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie súčasného stavu, uľahčil prácu ostatným aktérom, ktorí majú kompetencie zmeny v tomto území realizovať. MIB spoločne s hlavným mestom majú obmedzené možnosti, pretože nemajú priamy dosah na väčšinu pozemkov BDP. Zároveň štúdia slúži ako návrh, ktorý je pred realizáciou úkonov potrebné  ďalej rozpracovať do ďalších štádií projektových dokumentácií .  No už teraz s ňou hlavné mesto pracuje pri úprave generelov vodných tokov.

Nová urbanistická štúdia je rozdelená na krajinné a architektonické zásahy, a vodohospodárske opatrenia a úpravy brehov. Dopomôcť má k naplneniu 3 kľúčových cieľov. Prvým je ochrana územia BDP, to znamená zastaviť akúkoľvek ďalšiu devastáciu územia, či už z pevniny alebo z rieky. Druhým je obnova prírodnej krajiny, s čím súvisí hlavne obnova riečneho charakteru územia tam, kde to je možné. A tretím cieľom je sprístupnenie územia pre verejnosť tak, aby nedochádzalo k devastovaniu chránenej prírody. Ambíciou nie je počet rekreantov obmedziť, ale usmerniť ho pomocou zonácie územia. Pravé zonácia zadefinuje nárazníkové zóny s intenzívnym pohybom ľudí, napríklad pozdĺž priesakového kanála, ako aj územia, do ktorých nebude vstup umožnený vôbec, čo sú napríklad bezzásahové územia s najvyšším stupňom ochrany.

“Doteraz mesto, ministerstvo či príslušné organizácie nemali k dispozícii takýto druh materiálu. Dnes držíme v rukách štúdiu, ktorá dokáže prepojiť relevantných aktérov v tomto území a skoordinovať ich aktivity a zásahy v prospech dunajskej prírody. Štúdia dokáže významne prispieť k vzniku udržateľného turizmu vytvorením chodníkov, lávok, cyklotrás alebo lokálnych športovísk. Rovnako podporuje vznik náučných centier v prírode. V neposlednom rade chce zlepšiť protipovodňovú ochranu a revitalizáciu dunajských ramien, čím sa zlepší manažment vodného toku a záplavových území,” dodala Hudcová.

Návrh zrealizovať BDP je aj súčasťou strategického dokumentu Bratislava 2030, v ktorom sa navrhuje podrobnejšia regulácia a zásady výstavby a rozvoja v prospech tvorby verejných priestorov v nábrežnej časti Dunaja. Aby BDP prosperoval, je potrebné zrevitalizovať jeho čiastkové územia a nastaviť stupne ochrany v závislosti od ich ekologickej hodnoty. Do roku 2030 hlavné mesto navrhuje, aby sa zrevitalizovalo 3 až 5 čiastkových území, dokopy 12,7 kilometra brehov a ramien Dunaja. Tiež sa má zabezpečiť, aby Bratislavský Dunajský Park získal štatút významného prírodného, kultúrneho a rekreačného územia mesta s náležitým stupňom ochrany – „chránené územie“. 

Vzhľadom na to, že BDP rieši rozsiahle územie naprieč Bratislavou, vzniklo aj memorandum o spolupráci. To doteraz podpísali minister životného prostredia Ján Budaj, primátor hlavného mesta Matúš Vallo, starosta Petržalky Ján Hrčka, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Vodohospodárska výstavba š.p., Štátna ochrana prírody, WWF, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Slovenská ornitologická spoločnosť, Asociácia bratislavských vodáckych klubov a tiež občianska iniciatíva Bratislavský Dunajský Park. Signatári memoranda sa zaviazali, že využijú svoje možnosti a kompetencie na napĺňanie vízie BDP a tiež sa budú podieľať na ochrane a obnove prírodného prostredia na brehoch Dunaja.