Ako budú vyzerať kúpele Grössling? Obnovia aj zasypaný bazén z roku 1895, celý areál bude prístupný verejnosti

Revitalizácia
4. novembra 2020

Bratislava, 4.11. 2020 - Mestské kúpele Grössling sú jedfnou z ikonických stavieb Bratislavy. Od jari prebiehala architektonická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh, podľa ktorého mesto kúpele po 25 rokoch od ich zatvorenia obnoví. Celý priestor bude otvorený verejnosti, pribudnú nové bazény a sauny, rovnako ako úplne nové funkcie pre verejnosť vďaka presťahovaniu Mestskej knižnice do bývalej administratívnej časti.

Jedna z najočakávanejších architektonických súťaží v  hlavnom meste pozná víťaza. Hlavné mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy oživujú historické mestské kúpele Grössling v centre mesta. Od svojho vzniku v 19. storočí boli okrem miesta pre očistu aj dôležitým spoločenským stretávacím bodom. Posledných 25 rokov, žiaľ, chátrali. Ide pritom o jednu z posledných nezrekonštruovaných národných kultúrnych pamiatok v centre Bratislavy.  

Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. Takýmto miestom majú byť aj oživené kúpele Grössling, kam v rámci rekonštrukcie presunieme tiež časť Mestskej knižnice. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste, bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo. “Veľmi ma teší, že kúpele Grössling oživujeme s obyvateľkami a obyvateľmi mesta, ktorých od začiatku do tejto obnovy zapájame. Na obnove s nami spolupracujú tiež odborníci z budapeštianskych kúpeľov, ktorí poznajú každý detail kúpeľníctva a presne vedia, ako nastaviť každý detail, aby kúpele slúžili čo najlepšie,” dodal Vallo.   

Návrh zvýrazňuje hodnotu 125 ročnej budovy 

Víťazný návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura (Antonio  Salvi, Francesco  Polci, Filippo  Pecorai, Paola  Chiriatti) umožní nielen obnoviť architektonický význam Grösslingu, ale aj znovu objaviť spoločenskú a kultúrnu hodnotu, akú toto miesto má pre Bratislavu.

Podľa poroty návrh najlepšie reaguje na požiadavku mesta vytvoriť pokojný mestský blok. Návrh v plnej miere využíva existujúce priestory, zvýrazňuje hodnotu a patinu 125 ročnej budovy, a zároveň vytvára fungujúcu prevádzkovú schému  kúpeľov, knižnice a kaviarne. 

Návrh prinavrátil pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice.  Autori počítajú aj s obnovou najstaršieho bazéna, tiež z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Obnovia sa tri sedacie bazény,  pribudne k nim parná sauna a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Návrh vytvára aj samostatnú saunovú zónu, miesta na masáže a kúpeľné služby, či vonkajší bazén.

Záujem zapojiť sa do medzinárodnej architektonickej súťaže bol obrovský, v prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. Od leta do vyhodnotenia súťaže na návrhoch pracovalo päť postupujúcich tímov: taliansky tím OPPS Architettura – Antonio  Salvi, Francesco  Polci, Filippo  Pecorai, Paola  Chiriatti;  slovenský tím Grau architects – MRCK Group; slovenský tím Tvar a Roar architekti – A-design;   český tím mar.s architects; a maďarský tím Deichler Jakab Stúdió Bt. 

O víťazovi rozhodla medzinárodná porota:  

Ilja Skoček (SK) – architekt, predseda Slovenskej komory architektov, predseda poroty 

Lászlo Kovács (HU) –  prevádzkový riaditeľ budapeštianskych kúpeľov 

Adam Halíř (CZ) – architekt, www.projektil.cz 

Henrieta Moravčíková (SK) – teoretička architektúry, Fakulta architektúry STU v Bratislave 

Peter Lényi (SK) – architekt, www.2021.sk, vedúci útvaru súťaží MIB 

 „Súťaž bola osobitná preto, že pracovala s veľmi delikátnym architektonickým dedičstvom. Nie často sa už v dnešnej Európe stáva, aby sa verejnou súťažou súťažilo také veľké zadanie, tak komplexné a historicky hodnotné. Tým sa otvorili dvere pre nápady od všetkých generácií architektov z rôznych krajín,“ povedala teoretička architektúry, členka poroty Henriety Moravčíková.

Víťazný návrh podľa Moravčíkovej ponecháva pôvodnú substanciu celého komplexu skoro nezmenenú, len veľmi jemne a krehko sa dotýka pôvodnej štruktúry. „Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá.

Otvorené a dostupné funkcie

Po tom, čo sa do kúpeľov doplnili všetky zamýšľané funkcie, zostala v priestore voľná plocha. Do tohto priestoru pribudne Mestská knižnica, teda ďalšia verejná funkcia, vďaka čomu celý Grössling otvorí verejnosti. Spojenie knižnice a kúpeľov je jedinečné, pretože obe verejné funkcie sa navzájom posilňujú.

Pri plánovaní financovania Grösslingu sme použili koncept projektového financovania. Náklady na prípravu projektu a projektovú dokumentáciu má v rozpočte mesto v budúcom roku (2021). Do projektu by sa mal zapojiť aj štát prostredníctvom Slovak Investment Holding, okrem iného investuje aj do kultúry a kreatívneho priemyslu. „Spojenie kúpeľov a knižnice má potenciál finančne udržateľného projektu, a preto sme radi, že s mestom môžeme rokovať o investícii do rekonštrukcie časti areálu,“ povedal Ivan Lesay, generálny riaditeľ Slovak Invesment Holding. Ďalšie zdroje na rekonštrukciu budú financované z bankových úverov. Model financovania aj v čase prevádzky bude nastavený tak, aby bol udržateľný, a zároveň pre obyvateľov mesta dostupný, pričom nie je cieľom vytvárať zisk, vnímame to ako službu obyvateľom.

Rekonštrukcia Grösslingu je naplánovaná v postupných fázach. Budúci rok sa má začať revitalizácia parku, verejného priestoru pred budovou, a postupne budú nasledovať ďalšie časti. Rovnako otváranie bude postupné.

Príbeh kúpeľov

Kúpele Grössling, s dobovým názvom „Pozsony fürdő“, po nemecky nazývaný aj ako „Bad Pozsony“, otvorili v máji 1895. Projekt budovy navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komorou. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov. Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport. Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.   

Víťazný návrh spolu s ďalšími ocenenými návrhmi nájdete grossling.sk/vysledky-sutaze.

Pre verejnosť je pripravená výstava na Komenského námestí, kde si bude môcť ocenené návrhy pozrieť hneď, ako to okolnosti dovolia.

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Mesto klimatickú krízu nevyrieši, môže sa však proti nej brániť

Na chodníky kvapká voda z prepracovaných klimatizácií, električkové trate dostávajú zabrať pod nápormi najväčších horúčav za posledné roky, obyvatelia sú unavení a nemôžu si oddýchnuť ani počas noci, pretože teplota neklesá dostatočne. Následne prichádzajú veľké návaly dažďa, ktoré rýchlo odídu a mestské povrchy ich väčšinou nemajú ako uchovať a mestská zeleň vysychá. Tento stav je zapríčinený klimatickou zmenou, ktorá situáciu v Bratislave bude naďalej zhoršovať.

www.bratislava2030.sk

Mesto tvorí novú víziu pre Bratislavu. Ako bude vyzerať Bratislava v roku 2030 môžu ovplyvniť aj Bratislavčanky a Bratislavčania

Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto aktuálne tvoria strategický plán, ako by mala vyzerať Bratislava v roku 2030. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 bude vychádzať z ročnej práce odborných pracovných skupín aj z vstupov od verejnosti. Budúcnosť hlavného mesta tak môže ovplyvniť každá Bratislavčanka a Bratislavčan. Stačí vyplniť dotazník a prispieť svojim nápadom.

Ako by mala vyzerať Vrančovičova ulica?

V sobotu na Rozálskych hodoch v Lamači ste mohli postrehnúť náš MIB stánok, kde nám návštevníci a návštevníčky mohli predstaviť, ako vidia budúcnosť Vrančovičovej ulice.

Menej bariér pre chodcov na chodníku a viac novej zelene v parku. Architekti ukázali, ako by mohol vyzerať priestor na Mudrochovej ulici v Rači

Park na Mudrochovej ulici spolu s priľahlým verejným priestorom pri miestnom úrade na Kubačovej ulici prejde revitalizáciou. Jej cieľom je oživiť park, aby v ňom vedeli tráviť voľné chvíle všetky vekové kategórie cez deti, mladých aj seniorov. Okrem parku architekti navrhujú aj úpravu verejných priestorov v okolí obchodného domu Račan po miestny úrad, kde majú pomôcť zlepšiť pohyb ľuďom, aby bol plynulý bez zbytočných bariér.