Aká je a bude Krížna ulica a jej okolie? Aké sú názory verejnosti?

Milota Sidorová, Zora Pauliniová, Juraj Hurný, Lenka Kudrnová, Rebeka Petrtýlová

Bratislava sa mení a my chceme, aby sa menila na kvalitnejšie a spravodlivejšie mesto. Práve preto je dôležité nielen to, akým smerom sa rozvoj mesta uberá, ale aj to, akým spôsobom hľadáme a definujeme víziu jeho budúcnosti.

Súčasťou revitalizácie ružinovskej električkovej radiály je aj plánovaná obnova Krížnej ulice “od fasády k fasáde”. Krížna predstavuje známu ulicu s električkou v Starom Meste. Revitalizácia ponúka príležitosť vniesť do centra mesta európsku kvalitu regenerácie nielen samotnej trate, ale celej ulice.

Kancelária participatívneho plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy do procesu formovania názoru na to, čo pre nás táto kvalita znamená a aký by mal byť rozvoj Krížnej ulice, zapojila rôznorodú verejnosť. V čom bol tento participatívny proces jedinečný a čo sme vďaka zapojeniu verejnosti dosiahli?

Na túto, ale aj na ďalšie otázky sme sa pozreli v našom článku, ktorý je určený pre tých, ktorí pracujú v oblasti participácie či využitia dát a zaujímajú sa, ako možno dosiahnuť vďaka zapojeniu verejnosti kvalitnejšie výstupy pri plánovaní. Ponúkame im:

1. Prehľad procesu zapojenia verejnosti v časti „Ako sme zapojili verejnosť“ 
2. Zistenia, tematicky zoskupené okolo hlavných téz a podporené vizualizovanými dátami v časti „Kľúčové zistenia“  
3. Odporúčania, stavajúce na zisteniach a ich interpretácii v časti „Ako ďalej – zhrnutie a odporúčania“.

Kompletné metódy a zistenia je možné nájsť v záverečnej správe z procesu zapojenia verejnosti.

Ako sme zapojili verejnosť?

Verejný priestor Krížnej, doteraz definovaný len dopravne, sme skúmali z viacerých uhlov pohľadu – architektonického, ekonomického, environmentálneho, ale aj sociálneho a vzťahového (vnímanie ulice ľuďmi, rozvíjanie identity tejto lokality).

Komplexný proces zapojenia verejnosti bol realizovaný v relatívne náročnom období pandémie, kedy opatrenia znemožnili väčšinu stretnutí tvárou v tvár. Vo fáze mapovania územia sme začali rôznymi prieskumami – mapovaním prevádzok či sčítaním parkujúcich áut. V čase najprísnejších opatrení sme ďalej využili online metódy dotazníkov, ale nezabudli sme ani na krehkejšie cieľové skupiny verejnosti. Tými pre nás boli seniori a seniorky, ktorých sme oslovili telefonicky. Keď sa začala situácia zlepšovať, zrealizovali sme susedské stretnutie a sériu tematických prechádzok. Počas nich účastníci a účastníčky mapovali konkrétne problémy lokality, napríklad nočnú bezpečnosť a bezbariérovosť. Šlo o mimoriadne prínosný formát interakcie s ľuďmi, pričom sme o ulici získavali skutočne detailné informácie.

V rámci projektu sa naša Kancelária participatívneho plánovania na Metropolitnom inštitúte Bratislavy zúčastňovala na stretnutiach pracovnej skupiny s odborníkmi a odborníčkami z Magistrátu, s Dopravoprojektom a s ďalšími odbornými organizáciami. Veľkým prínosom projektu bola aj spolupráca s miestnou komunitou a iniciatívami (Blumentálska partia, o.z.). Prostredníctvom lokálnych partnerov (napríklad združenie Kmeťovo námestie) sme nadviazali na ich dlhodobú komunitnú prácu a na snahy o rozvoj verejných priestorov.

Participatívny proces, ktorý sme viedli od februára do septembra 2020, sa zameral na viaceré ciele:

• Získať štandardné a nadštandardné dáta o území a podnety od rôznych skupín verejnosti.
• Prispieť k príprave kvalitnejšej projektovej dokumentácie, potrebnej  na revitalizáciu ružinovskej radiály.
• Ponúknuť príklad pilotného participatívneho procesu, ktorý posunie odbornú aj verejnú debatu o verejnom priestore ulice mesta a o rekonštrukciách električkových tratí.

Keď sa spätne pozrieme na proces zapojenia verejnosti (všetky participatívne aktivity možno nájsť aj v záverečnej správe), teší nás, že sme ani v ťažkých časoch nerezignovali na hľadanie nových foriem participácie a obojstrannej diskusie s verejnosťou. Sociopriestorové mapovanie, fotoprieskum, online dotazník, osobné i telefonické rozhovory s rôznymi cieľovými skupinami, veľké susedské stretnutie, tvorba problémových máp a viaceré tematické prechádzky nám poskytli množstvo vstupov. Vieme preto povedať, že zistenia, ku ktorým sem prišli a na nich postavené odporúčania vychádzajú z aktívneho dialógu s verejnosťou a pomenúvajú verejný záujem.

Kľúčové zistenia – Čo nám hovoria dáta?

Ulica v transformácii

Zmeny na Krížnej ulici a v jej okolí len odzrkadľujú väčšie socio-demografické zmeny, ktoré prebiehajú v Starom Meste a v celej Bratislave. Na základe sčítania obyvateľstva si môžeme všimnúť, že je to práve oblasť Starého Mesta a Ružinova, ktoré sú charakteristické pomerne vysokým počtom starších obyvateľov.

Ľudia v Starom Meste však zarábajú v priemere viac, ako kdekoľvek inde v Bratislave. Z dát Sociálnej poisťovne vidíme, že z hľadiska príjmov je táto mestská časť absolútnym ťahúňom v porovnaní s ostatnými mestskými časťami. Vnímame teda dva trendy, postupnú obmenu obyvateľstva, kde nastupujúca mladšia a ekonomicky silná trieda nahrádza starších obyvateľov. Toto je aj kontext transformácie Krížnej ulice a jej okolia.

Krížna bola vždy ulicou pre život. Táto životaschopnosť je definovaná jej “ľudskými” dimenziami (napr. podlažnosť) a architektúrou budov, ktoré v celej línii rátali s aktívnymi priestormi v parteri pre malé a stredne veľké obchody a služby každodenného života. Môžeme povedať, že rozsahom a kompaktnosťou je Krížna v tomto úseku unikátna a jednou z mála živých “hlavných” ulíc v Bratislave. Na Krížnej ulici a v jej okolí boli vďaka jej dispozícii a priestorovým možnostiam v minulosti prítomné rôzne prevádzky – obchody, služby, dokonca verejné inštitúcie (škôlky, knižnice…). Obyvatelia spomínajú, že “stačilo zbehnúť nadol a človek si nakúpil, čo potreboval”.

Vnímame, že Krížna a okolie je charakteristická vyváženou skladbou gastroprevádzok, rôznych predajní a bežných služieb. Tieto svojím charakterom reprezentujú zmes starších, pomerne ľudových predajní s novšími, už drahšími prevádzkami (reštaurácia U Taliana a ďalšie). Celkovo má však ulica ešte pomerne ľudový charakter, kde si každý nájde dostupné produkty a služby. Rôzne prevádzky ulice, najmä gastro charakteru, sem však prirodzene lákajú aj iných, než domácich. Takýmto spôsobom ulica začína presahovať charakter ulice výlučne pre lokálnych rezidentov.  

Majitelia obchodov a prevádzok ako jeden z dôvodov pre výber sídla na Krížnej určili jej blízkosť k centru (47,8 %) a prítomnosť vlastných zákazníkov a zákazníčok (52,2 %). Hoci sa v pomerne blízkom okolí nachádza výrazné nákupné centrum OC Central, väčšina prevádzok je stále aktívna. Usudzujeme z toho, že klientela si v súčasnosti navzájom nekonkuruje.

Dôležitá, ale nehostinná mestská trieda

Takmer každý, kto sa ocitne na Krížnej, môže vnímať aspekty pohybu a pobytu, ktoré ju robia nepríjemnou. Živý parter, okná i balkóny sú obrátené do ulice bez stromov, hoci tie boli kedysi jej súčasťou. Autá parkujú nielen na chodníkoch, ale čiastočne i na vozovke. Letné terasy a sedenia v užších častiach chodníka síce oživujú pocit z priestoru, zároveň však vytvárajú prekážky. Ďalšími bariérami na chodníkoch sú stĺpy, reklamné pútače či kvetináče, ktorých ambíciou je zrejme zabrániť parkovaniu áut na chodníku a nahradiť chýbajúcu zeleň.

Ako ľudia vnímajú Krížnu ulicu?

Jediným pozitívnejšie hodnoteným aspektom bola dostupnosť verejnej dopravy, všetky ostatné aspekty priestoru boli hodnotené kriticky. Najhoršie boli hodnotené podmienky týkajúce sa mobility a bezpečného pohybu – podmienok pre cyklistov a cyklistky, ale aj bezpečného priestoru pre deti.

Celkový negatívny pocit z ulice posilňuje aj hluk, prašnosť, znečistenie ovzdušia z automobilov, stav zelene, povrchy a poškodené fasády, chýbajúci mobiliár či jednoducho absencia dobrého osvetlenia vo večerných hodinách. V letných mesiacoch je priestor prehriaty, v jesenných a zimných zase chladný a nevľúdny. Ľudia dnes ulicu nenavštevujú preto, že je bezpečná a príjemná, ale najmä preto, že je dôležitou dopravnou tepnou a ponúka rôznorodú občiansku vybavenosť.

Dôležité je povedať, že obyvatelia a obyvateľky dobre poznajú problémy lokality. K jasne verbalizovaným, často kritickým názorom, ktoré podporujú tézu o nehostinnosti ulice, možno pridať aj mapu problémových miest. Táto zobrazuje podnety zozbierané počas susedského stretnutia na Kmeťovom námestí, prechádzok po Krížnej ulici (historická, nočná, bezbariérová) a telefonických rozhovorov so seniormi a seniorkami. Podnety sú rozdelené do troch kategórií, a to na: mobilitu, verejné priestory a životné prostredie a jasne ilustrujú dôkladnú znalosť ulice a jej problémov.

Zeleň je prítomná v okolí, ale na ulici chýba 

Kým na Krížnej ulici sa možno stretnúť so zeleňou len ojedinele, v širšej lokalite je zelených priestorov viacero, a navyše zastupujú rôzne kategórie:

• Parky a iné typy verejnej parkovej zelene – napríklad park pri Avione, ktorý bol pri vzniku koncipovaný ako arborétum.
• Menšie sadovnícky upravené plochy (parčíky) – napríklad parčík na Odborárskom námestí, parčík na Vazovovej ulici pred škôlkou, parčík na začiatku Karadžičovej ulice.
• Zeleň v obytných územiach (vnútrobloková zeleň) – napríklad všetky vnútrobloky medzi Krížnou a Záhradníckou; vnútroblok medzi Bernolákovou a Wilsonovou.
• Ostatná zeleň (zeleň námestí a peších zón) – napríklad park na Kmeťovom námestí, park na Námestí M. Benku.
• Prícestná zeleň (stromoradia, aleje, kríkové porasty pri komunikácii a i.) – napríklad stromoradia na Májkovej ulici a v okolí bloku Avion; na Blumentálskej, Karadžičovej, Záhradníckej ulici; kríky a stromy na Floriánskom námestí…

Nechceme, aby zmapovanie a výpočet rôznych zelených plôch viedli k záveru, že zelene je dosť, ide nám skôr o hľadanie odpovede na otázku, ako zelené priestory prepájať, revitalizovať a aké funkcie v nich rozvíjať, aby prispeli k zlepšeniu kvality života v lokalite.

Sieť verejných priestorov v okolí Krížnej 

Hoci je projekt regenerácie ulice v súčasnosti cielený len na Krížnu, život obyvateľov a obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok sa realizuje aj v širšom okolí. O tom svedčí i fakt, že v popularite verejných priestorov územia v dotazníku pre širšiu verejnosť ako rekreačné miesto bezkonkurenčne vyhráva Medická záhrada. Ďalším priestorom s pomerne intenzívnym využitím je podľa respondentov vyššie spomínaná, nedávno rekonštruovaná, cyklotrasa na Blumentálskej a Námestie Martina Benku.

Nie všetky priestory majú rovnakú kvalitu, dôležitá je však skutočnosť, že sa s ich prítomnosťou začína cieľavedome pracovať. Môžeme predpokladať, že revitalizácia ulice bude stimulovať tlak na rozvoj ďalších priestorov a medzipriestorov, ktoré by mohli mať viac pobytový charakter i celkovo vyššiu kvalitu, ale zároveň bude zohľadňovať pohyb, riešený podľa zásad udržateľnej mobility. Parky, ulice s alejami či zelené vnútrobloky by mohli viesť k postupnému vytváraniu nielen pobytových plôch, ale aj tzv. greenways – zelených línií, ktoré umožnia rozvíjať mobilitu.

Ako vidia ľudia Krížnu v budúcnosti?

Výstupy, týkajúce sa toho, ako ľudia vnímajú Krížnu v blízkej budúcnosti (horizont 5 rokov), priamo nadväzujú na hodnotenie kvalít ulice a odrážajú tak priority obyvateľov, obyvateliek či návštevníkov.

Najsilnejšími potrebami v environmentálnej oblasti, ktoré by si ľudia želali zmeniť, sú obnova kvalitnej zelene a stromov, zlepšenie čistoty ovzdušia, zníženie hlučnosti a bezpečné a príjemné osvetlenie. Vysoko je hodnotené aj vybudovanie bezpečnej infraštruktúry pre chodcov a cyklistov či vytvorenie priestoru na oddych a posedenie.

Používatelia priestoru vnímajú aj estetické kvality ulice, ktoré formujú vnímanie jej atraktívnosti. Žiadúcim vylepšením ulice by malo byť práve zvýšenie týchto kvalít, napríklad vylepšenie ošarpaných a vizuálne neatraktívnych fasád, použitie kvalitnejších materiálov pri rekonštrukcii chodníkov, celkový dizajn mobiliáru v uličnom parteri či odstránenie vizuálneho smogu.

Hoci sú opatrenia proti klimatickej zmene až na poslednom mieste, dôležité je všimnúť si, že ich zaškrtlo relatívne vysoké percento respondentov – vyše 45 % ľudí. Kľúčové pojmy, ktoré sa spájajú s víziou ulice, signalizujú, aké opatrenia majú podľa dotazníka podporu verejnosti.

Paradox dostupnosti

Spôsoby pohybu po Krížnej

O mimoriadnom význame budúceho zlepšenia podmienok pre chodcov a chodkyne a celkovej dostupnosti hovoria aj ďalšie dáta, ktoré sme získali z dotazníkového prieskumu. Respondentov sme sa pýtali na najčastejšie spôsoby pohybu za konkrétnymi cieľmi, ktorými boli napr. cesta do práce, na nákup či sprevádzanie detí do školy. Vo všetkých vybraných aktivitách dominovali ako najčastejšie druhy pohybu chôdza a presun MHD. Je potrebné dodať aj to, že tento trend sa potvrdil rovnako u všetkých respondentov, nezáležalo teda na tom, či to boli obyvatelia Krížnej a okolia alebo celá vzorka z dotazníka. Podmienky pre chodcov však až 46 % respondentov a respondentiek vyhodnotilo ako negatívne (spojenie kategórií skôr negatívne a veľmi negatívne).

Automobil, ako kľúčový dopravný prostriedok, nedominoval v žiadnej z kategórií, len polovica respondentov a respondentiek používa automobil na pravidelnej báze. Špecificky u obyvateľov a obyvateliek Krížnej a okolia to bolo 52,3 % opýtaných. Nemenej významným zistením z dotazníka je fakt, že ženy využívajú auto v porovnaní s mužmi v omnoho menšej miere. To, prirodzene, zvyšuje nároky na pešiu dostupnosť priestoru a nároky na kvalitu verejnej dopravy.

Čo sa týka využívania MHD, kľúčová z hľadiska podielu obslužnosti je v rámci riešeného územia električka, ktorá odvezie viac ako polovičný podiel všetkých cestujúcich, pričom najfrekventovanejšou je zastávka Krížna v smere na Zlaté piesky (linka č.4).

Krížna a okolie sú dostupné, ak ste zdraví, inak funguje menej alebo vôbec

V prípade fyzickej dostupnosti priestoru musíme uvažovať o tom, akým spôsobom, a či vôbec, je Krížna a okolie dostupná pre všetky kategórie užívateľov a užívateliek. Preto sme nesledovali len všeobecnú verejnosť, ktorá je reprezentovaná predovšetkým zdravými ľuďmi v ekonomicky produktívnom veku, ale aj ďalšie skupiny obyvateľstva, ktorých hlasy častokrát nebývajú pri rozhodovacích procesoch vypočuté.

Zaujímavé je, že negatívne vymedzenie sa voči situácii s dostupnosťou vníma veľmi intenzívne aj všeobecná verejnosť. Tak nastala situácia, že až tretina zo všetkých respondentov dotazníka sa v otvorenej otázke vyjadrila k tomu, že si pod skvalitnením spojeným s revitalizáciou priestoru predstavujú aj zlepšené podmienky pre chodcov či cyklistov.

Ste na ulici s dobrou dopravnou obslužnosťou, ale plnej najrôznejších bariér

Téma bezbariérovosti bola formulovaná prostredníctvom širokého spektra bariér, od situačných v podobe nevhodne zaparkovaných áut až po tie systémové, ktorých obsah sa nám odhalil aj prostredníctvom ďalších participatívnych metód.

Množstvo existujúcich bariér tomto v priestore sme mali následne možnosť otestovať aj sami, na čo sme využili tematické prechádzky po ulici a okolí. Naplno sa na nich prejavili fyzické bariéry priestoru v miere, v ktorej sa stal priestor pre ľudí so špecifickými potrebami neprechodný.

Špecifickým typom bariér sú letné terasy podnikov. Z hľadiska života ulice ide o vítanú zmenu, keď sa prevádzky otvárajú do verejného priestoru a prinášajú doň život. Tento dobrý úmysel ale môže mať často negatívne dôsledky pre ľudí so špecifickými potrebami. Pre nevidomých a slabozrakých ľudí tvoria takéto objekty prekážku vo vedení uličnej čiary, ktorú si sledujú pri chôdzi predovšetkým na fasádach budov, pre ľudí na invalidnom vozíku či pohybujúcich sa o barlách zase spôsobujú ďalšie zúženie už tak úzkych chodníkov. Jedným zo zistení bola aj skutočnosť, že menej ako polovica oslovených prevádzok na Krížnej a v okolí neposkytuje bezbariérový vstup.

Uvedomujeme si, že keď v rámci skúmaného priestoru hovoríme o mobilite a o jej zlepšení, nestačí sa zaoberať výlučne zlepšeniami podmienok pre chodcov či používateľov verejnej dopravy. Krížna je tranzitná ulica a jej charakter sa nezmení zo dňa na deň. Rovnako tak si uvedomujeme (a výstupy z dotazníka pre širšiu verejnosť nám to potvrdili) to, že obyvatelia a návštevníci používajú automobily – aj keď v rôznej miere a na rôzne účely.

Parkovanie je dostatočné, poriadok v parkovaní nespôsobí zhoršenie parkovacej situácie

V súčasnosti slúži Krížna časti verejnosti ako bezplatné, neregulované parkovisko. Je to jedno z najbližších celodenných bezplatných parkovísk v pešej vzdialenosti od historického centra mesta. Túto situáciu využívajú vo veľkej miere viaceré skupiny motoristov.

V  januári a februári 2020 sme uskutočnili terénny výskum, počas ktorého sme zdokumentovali všetky zaparkované autá na Krížnej a na uliciach v okolí. Situáciu sme pozorovali počas dvoch pracovných dní a jedného víkendu. Postupovali sme exaktnou metódou monitorovania každého automobilu zvlášť, pričom následne, v spolupráci s Oddelením dátovej politiky a analýz, došlo k prepojeniu údajov o registrácii týchto vozidiel. Na základe toho sme mohli identifikovať základné skupiny vlastníkov a lepšie rozpracovať štruktúru zaparkovaných áut.

Kde a ako parkujú ľudia na Krížnej počas dňa?

Hlavnou skupinou parkujúcich sú rezidenti a rezidentky žijúci v skúmanej lokalite. Druhou najvýznamnejšie zastúpenou skupinou sú ľudia z ostatných bratislavských častí, ktorí tu tiež zostávajú po celý deň i noc. Nemenej významnú skupinu tvoria ľudia s autami registrovanými v iných mestách Slovenska. Najmenšou skupinou sú cudzinci.

Poďme sa teraz pozrieť na to, kde parkujú autá s rôznymi evidenčnými číslami. Ako vidíme, väčšina áut stojí priamo na Krížnej ulici alebo v jej tesnej blízkosti (kde je momentálne parkovanie pre všetkých zadarmo). Naopak, obyvatelia využívajú blízke ulice (s parkovaním obmedzeným reguláciou pakovania mestskou časťou) a vnútrobloky na odstavenie svojich automobilov.

Zároveň, vzhľadom na to, že táto mapa reflektuje aj množstvo nameraní konkrétnych vozidiel, vidíme znova sa opakujúci fenomén stáleho parkovania áut domácich obyvateľov. Tí na to využívajú primárne vnútrobloky, kde môžeme vidieť najväčšie body viacerých meraní.

Zaujímavosťou je skutočnosť, v akom čase parkujú na Krížnej a okolí autá s rôznym vzťahom k lokalite. Užívatelia a užívateľky áut s bezprostredným vzťahom k lokalite (bývajúci do vzdialenosti 70 m od miesta parkovania) parkujú najčastejšie v lokalite celodenne. Rovnako rezidenti z iných mestských častí Bratislavy parkujú na Krížnej vo veľkej miere bez ohľadu na dennú dobu. ​Tu je ale nutné dodať, že na rozdiel od vozidiel majiteľov bývajúcich v lokalite, v prípade ostatných mestských častí sú to v priebehu dňa iné vozidlá. Počas dňa tak dochádza k obmene automobilov pri zachovaní vysokej intenzity ich výskytu. Celodenne sa v lokalite vyskytujú len automobily majiteľov priamo z Krížnej alebo z okolia. To poukazuje aj na to, že títo obyvatelia nutne nepotrebujú automobil na dennej báze.

Hoci predpokladáme, že vnímanie mesta sa môže odvíjať od toho, ako prijíma rôznych ľudí, ktorí sem prichádzajú, zároveň považujeme za dôležité chrániť pobytové i environmentálne kvality verejného priestoru. Chodníky na Krížnej sú plné zadarmo parkujúcich áut a naše sčítanie poskytuje dôkazy o tom, že verejný priestor ulice využíva skupina občanov, ktorí síce žijú v Bratislave, ale nie sú trvalými rezidentmi, neplatia dane a tak sa takýmto spôsobom nepodieľajú na zlepšení kvality života v meste.

Pre Bratislavu je to tiež dôkaz potreby ďalšieho výskumu tejto skupiny ľudí a presadenia zmeny legislatívy v oblasti systému trvalého pobytu. Touto zmenou by sme mohli dospieť k lepšiemu a spravodlivejšiemu podielu zdrojov na zabezpečenie pokrytia výdavkov spojených s údržbou ciest, chodníkov a verejnej zelene, čím sa všetkým ľuďom zabezpečí vysokokvalitné mestské prostredie.

Menej zrejmé aspekty bezpečnosti

Oficiálne bezpečná Krížna, ale…

Oficiálne policajné štatistiky považujú za najväčší problém parkovanie a narúšanie nočného kľudu. Kriminalita ulice sa ale počas predchádzajúcich rokov znižovala. Zatiaľ čo v minulosti bola ulica známa otvoreným sex businessom a predajom drog, tieto fenomény z nej zmizli. Ulica je dnes považovaná za objektívne bezpečnú.

Avšak mimo oficiálnych záznamov existuje množstvo podnetov, ktoré sú subjektívne (respektíve mimo spoločensky vnímaného násilia) a pochádzajú väčšinou od žien, starších ľudí a iných skupín, ktoré tieto strety zväčša nenahlásia. Tieto situácie/miesta úzkosti vyplývajú jednak z dizajnu priestoru, ale hlavne zo spoločenských noriem. Preto tému bezpečnosti, najmä žien, musíme skúmať oveľa podrobnejšie, neformálnejšie, kvalitatívnejšie a hľadať ju v tzv. sivej zóne medzi architektúrou/dizajnom priestoru a spoločenskými normami.

Úzky chodník, parkovanie a nočné terasy

Z výskumov vyplýva, že ženy v priestore nočného mesta používajú stratégie, ktoré si spoločensky internalizujú už od detstva. Ide napríklad o to, ako podvedome volia svoje oblečenie, keď sa pohybujú mestom samy. Napríklad, v prípade absentujúcej MHD si častejšie volajú taxi, ako by mali kráčať dlhé vzdialenosti, vyhýbajú sa istým typom miest viac ako muži, pretože ich považujú za nebezpečné.

I počas prechádzok nočnou Krížnou účastníčky hodnotili priestor chodníka s terasami nočných prevádzok ambivalentne. Prítomnosť ľudí na ulici je pozitívnym signálom v prípade, že sa tým primárne myslia prevádzky, v ktorých sa nachádzajú zmiešané skupinky mužov a žien. Skupinky mužov, ktorí postávajú na chodníku a popíjajú alkohol, v okoloidúcej žene, ktorá kráča sama, vyvolávajú pocity úzkosti. Často preto volí inú cestu a vyhýba sa očnému kontaktu.

Táto situácia je nepríjemnejšia v prípade, že je priestor chodníka zúžený a nie je na ňom v prípade interakcie kam uhnúť. Takéto miesta nachádzame aj na časti Krížnej ulice, kde je manévrovací priestor z jednej strany obmedzený terasou prevádzky, z druhej neregulovaným parkovaním.

Zastávky MHD ako miesta potenciálneho stretu

Zastávky MHD sú ďalším bodom úzkosti. Keďže sa interakcie v nočných hodinách odohrávajú častokrát práve na týchto miestach, je dôležité, aby boli nielen osvetlené, ale aj otvorené a poskytovali možnosť bezpečného úniku.

Kriticky bola hodnotená zastávka Americké námestie oproti prevádzke Tesco. Hoci obsahovala tabuľu s dynamickými informáciami o príchode spojov (tieto zvyšujú pocit bezpečia, pretože pomáhajú rozhodnúť sa, či na zastávke zostať alebo zvoliť iný spôsob transportu), zábradlie, ktoré ju lemovalo takmer po celej dĺžke ostrovčeka, bolo zároveň aj jeho bariérou. Zle bol hodnotený aj nočný parčík (špinavý, ráno s exkrementmi a zvratkami). Osvetlenie by malo byť bližšie k chodníku pri parku (pod korunami stromov).

Zatiaľ čo zastávky autobusov a električky z južnej strany námestia sú pomerne dobre osvetlené a ľahko dostupné (hoci nie bezbariérové), problémom je prepojenie na ďalšiu zastávku električky (3). Najkratšia cesta je možná cez parčík. I počas nočnej prechádzky sme videli rôzne skupinky prechádzať temnou zeleňou tohto priestoru. Logická spojnica zastávok nebola podporená chodníkom (ten sa strácal v polovici).

Ako kritické miesta boli počas tematických prechádzok označená aj miesta ako Námestie M. Benku, priestory vnútroblokov, zanedbaný zelený priestor pred drogériou DM či Blumentálska ulica a Kmeťovo námestie vo večerných hodinách. O tých je možné prečítať si viac v záverečnej správe z participatívneho procesu.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že pocity bezpečia ovplyvňujú v tomto prípade napr. nejasná orientácia v priestore, zlá kvalita osvetlenia, zúžený a ohraničený priestor zastávok MHD či iných kontaktných zón, alebo prerastené kroviny najmä vo vnútroblokoch a na námestiach. Všetky zhoršujú prehľad a orientáciu v priestore a znižujú možnosť vyhnúť sa potenciálne konfliktnej situácii.

Ako ďalej – zhrnutie a odporúčania 

Na základe zistení, ktoré boli zoskupené okolo hlavných téz sme formulovali aj odporúčania v nasledujúcej časti. Doplnili sme navyše časť 3.5. Boj o priestor, ktorá nazerá na zistenia prierezovo a navrhuje opatrenia nad rámec definovaných téz.

Ulica v transformácii

Najvýznamnejším zistením v tejto oblasti je skutočnosť, že v lokalite Krížna a okolie dochádza k priestorovým i sociálnym zmenám (postupná zmena skladby obyvateľov). Zmeny vo vekovej štruktúre i v ekonomickom statuse obyvateľov lokality, ale aj postupné skvalitňovanie verejných priestorov môžu viesť ku gentrifikácii ulice, ktorá sa zvykne primárne premietať do rastu životných nákladov a postupného odchodu zraniteľnejších cieľových skupín.

Krížna ulica a okolie mení svoj charakter a my si už teraz musíme klásť otázku, pre koho by mala ulica a jej okolie slúžiť v budúcnosti tak, aby zabezpečila férový prístup všetkým svojim užívateľom. 

Odporúčania na riešenie týchto problémov:

• Umožniť existenciu zón s kvalitnou architektúrou a mestským dizajnom, tzv. zón bez konzumácie, teda miest, na ktorých bude môcť človek tráviť kvalitný čas i bez povinnosti niečo si kúpiť,   
• plánovať a revitalizovať dostupné komunitné priestory pre podporu vyváženého spoločenského života v susedstve, zamerať sa aj na nízkoprahovosť týchto miest, 
• prehodnotiť využitie priestorov, ktoré doteraz neslúžili širším skupinám obyvateľov (napríklad školské dvory) na rozšírenie možnosti dostupných športových aktivít (napr. školský dvor na Vazovovej),  
• podporiť možnosti tvorby komunitného programu v spolupráci s lokálnymi občianskymi iniciatívami (Blumentálska partia, Kmeťovo námestie, divadlo Ticho, Zrejme).  

Funkčná, ale nehostinná mestská trieda

Výstupy z prieskumov i z diskusií s ľuďmi zapojenými do participácie ukázali, že ulica a nadväzujúce verejné priestory sú vnímané kriticky. Nevľúdnosť a nehostinnosť nie sú spôsobené len izolovanými javmi, ale komplexne celou škálou environmentálnych či dopravných problémov (napríklad absenciou zelene či neregulovaným parkovaním),  ktoré majú dopad na zdravie ľudí či celkovú kvalitu života. Strategické priestorové intervencie a prerozdelenie verejného priestoru v prospech udržateľnej dopravy či výsadby stromov môžu ulicu zásadne zmeniť. 

Odporúčania na riešenie týchto problémov:

• Prispieť k bezpečnosti pohybu, zníženiu hluku a zlepšeniu kvality ovzdušia zmenou priestorového usporiadania a dopravným upokojením ulice, 
• sprístupniť ulicu aj viac zraniteľným skupinám verejnosti (deti, ženy, seniori, ľudia so špeciálnymi potrebami) uvoľnením chodníkov od parkujúcich áut a kumulatívnych bariér, 
• podporiť zlepšenie klímy i energetickej bilancie celej lokality návratom zelene do ulice vo forme životaschopných a dobre udržiavaných stromoradí a zelených mikropriestorov, ale aj regeneráciou okolitých zelených plôch a doplnením vodozádržných opatrení, 
• posilniť využitie, identitu i bezpečnosť priestoru prostredníctvom kvalitného dizajnu pre všetkých, funkčným osvetlením a mobiliárom pre užívateľov každého veku, zdravotného a ekonomického stavu,  
• odstrániť nelegálne reklamné pútače, ktoré tvoria vizuálny smog, ale aj bariéry.

Paradox dostupnosti

Krížna ulica je vnímaná ako dostupná všetkými formami dopravy, pri bližšom skúmaní priestoru sa však ukáže významná bariérovosť verejných priestorov. Táto bariérovosť je do značnej miery ovplyvnená prítomnosťou parkujúcich áut, ale aj stĺpmi, reklamami, mobiliárom, bariérovými obrubníkmi či letnými terasami. Vedie k sťaženiu pohybu zraniteľnejších cieľových skupín, alebo dokonca k ich vytesňovaniu. Citlivá, inkluzívna revitalizácia Krížnej a okolia môže podporiť jej širšie využívanie chodcami a cyklistami. Z tohto pohľadu má rekonštrukcia Krížnej ulice do budúcnosti potenciál ešte ambicióznejšej regenerácie. 

Odporúčania na riešenie týchto problémov: 

• Upokojiť dopravu na ulici, tak, aby sa znížila hlučnosť a množstvo emisií v ovzduší, 
• vytvárať zóny bezpečného, plynulého kumulovaného pešieho pohybu a státia (špeciálne prepojenie chodníkov a zastávok MHD (električka, autobus, trolejbus), ako dostatočne široké, bezbariérové a viditeľné miesta), 
• zregulovať nelegálne a bezplatné parkovanie na obytných chodníkoch a v priľahlých zónach, 
• debarierizovať chodníky, zastávky MHD a nástupy na ne, 
• zredukovať nadbytočné stĺpy, značky a zábradlia, 
• použiť kvalitné materiály na chodníky pre chodcov, 
• priestorovo usmerniť nové terasy, tak, aby neblokovali pohyb chodcov a chodkýň v novom profile chodníka, 
• nadizajnovať kvalitnú cyklotrasu a osadiť doplnkové elementy (stojany na bicykle, signalizácia, prípadne iné…), 
• podnietiť efektívnejšie využívanie súkromnej garáže na námestí Martina Benku,
• stimulovať zlepšenie mobility z pohľadu udržateľnosti aj v blízkych uliciach.
• iniciovať impulz, ako využiť pomerne nevyužívanú a kapacitne významnú súkromnú garáž na Námestí Martina Benku, 
• iniciovať impulz na zlepšenie mobility v blízkych uliciach. 

Menej zrejmé aspekty bezpečnosti

Pri prvom pohľade pôsobí Krížna ulica ako lokalita, ktorá sa zbavila negatívneho vnímania, spojeného s jej nedávnou minulosťou (drogy, sexbiznis). Napriek tomu tu možno nájsť priestory, ktoré sú u niektorých cieľových skupín (ženy, seniori) spojené so silným vnímaním nebezpečia. Výrazne k tomu napomáha samotné riešenie priestoru (neupravená zeleň, parkujúce autá, nedostatočné osvetlenie), ktoré sťažuje orientáciu, ale aj sociálne správanie iných cieľových skupín (muži vo vzťahu k ženám). Práve preto je potrebný interdisciplinárny pohľad a integrovanie dizajnu verejných priestorov, sociálnych služieb a osvetových kampaní do jedného celku.

Odporúčania na riešenie týchto problémov:

• Vykonať elementárne zásahy do kvality verejného priestoru, ktoré vyplývajú primárne z ostatných tém uvedených v záveroch: Ide napríklad o úpravu zelene, zlepšenie osvetlenia, ale napríklad aj o dostatočnú šírku chodníka, 
• pri riešení témy bezpečnosti o nej hovoriť nielen z technického hľadiska, ale hlavne z toho spoločenského, 
• zamerať sa na potreby a riešenia užívateľov a užívateliek, ktorých hlasy v tejto debate počuť málo, 
• poskytnúť priestor odborníkom a odborníčkam na oblasť rodovej rovnosti, sexuálneho násilia, bezpečnosti ako takej, aby mali možnosť v debate o zmene dizajnu verejného priestoru sformulovať a navrhnúť úspešné opatrenia a politiky sociálneho charakteru.

Súťaž o priestor

Revitalizácia Krížnej ulice môže priniesť významnú zmenu v kvalite života ako pre obyvateľov a obyvateľky, tak pre návštevníkov a návštevníčky, nemala by však priniesť dramatickú premenu susedstva. Transformáciou zóny i ulice dochádza k súťaži o priestor, v ktorej sa prirodzene stávajú porazenými práve ľudia s menšími prostriedkami a zhoršeným zdravím. Tým by sme mali vytvárať vhodné podmienky na to, aby sa mohli ulicou voľne pohybovať a využívať ju aj napriek svojmu veku, záťaži či potrebám. Nový dizajn ulice by mal reflektovať tento “boj” o ulicu; priestor musí spĺňať požiadavky dostupnosti a funkčnosti pre všetky skupiny ľudí.

Druhým vnímaným aspektom je prítomnosť nových developmentov a zmena skladby obyvateľstva. Gentrifikácia zóny môže ohroziť jeho diverzitu. Skúsenosti z iných miest ukázali, že v takýchto oblastiach, kde je ešte stále veľký počet starších a iných nízkopríjmových obyvateľov, je lepšie priestor príliš nemodernizovať v zmysle skrášľovania (tzv. beautification). Regenerácia, ktorá je striedmejšia a orientovaná na potreby komunity môže byť dobrým opatrením proti príliš rýchlej gentrifikačnej zmene. Možné sociálne zmeny môže vyvážiť aj ponuka kvalitného verejného priestoru s podporou komunitných iniciatív, dostupných služieb a zabezpečením férového prístupu pre všetkých.

Odporúčania na riešenie týchto problémov:

• Sledovať indikátory vitality zóny (napr. dáta o obyvateľstve, príjmoch, cenách realít a socio-priestorové mapovania zóny), 
• podporiť prevádzky komunitného a občianskeho charakteru v priestoroch parteru ulice či v okolí, ktoré vlastní samospráva,  
• regenerovať ďalšie verejné priestory, ktoré by cielili na špecifické potreby cieľových skupín (vyčleniť priestor a prispôsobiť jeho dizajn napríklad pre teenagerov, mladé dievčatá či seniorov), 
• nebudovať výhradne krásne verejné priestorov, nemeniť komunitný charakter susedstva, 
• skúmať možnosti tvorby vnútroblokových komunitných priestorov či susedských záhrad na vyváženie komerčných služieb, 
• evaluovať kvalitu rekonštrukcie interdisciplinárnymi expertmi z pohľadu dostupnosti, kvality, bezpečnosti a férovosti, prípadne zmeny v dizajne a v mestských politikách. 

Veríme, že sa spôsob, ktorým Kancelária participatívneho plánovania pristupovala k plánovaniu rozvoja, stane po realizácii inšpiratívnym príkladom pre regeneráciu ďalších ulíc a verejných priestorov Bratislavy. Ide o hmatateľný príklad meniacej sa kultúry mestského plánovania, keď participatívne procesy predchádzajú veľkým investičným projektom či architektonickým súťažiam. Tieto sa pre mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy stávajú prirodzenou súčasťou formovania citlivých otázok mestského rozvoja a prepájajú tak strategické zámery mesta, názory odborníkov a odborníčok a skúsenosti a názory verejnosti.

Dáta z dotazníkového prieskumu je možné stiahnuť si na OpenData portáli Bratislavy.