Územný plán musí vychádzať z demografickej prognózy: budúcnosť mesta sa dá predpovedať 

Ako bude vyzerať Bratislava, ak by sa zastavil príliv obyvateľov do hlavného mesta? Populácia by do roku 2050 nielen významne zostarla, ale klesla by na úroveň spred 20 rokov.

Scenáre budúcnosti, ktoré prináša Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), však vďaka prílivu predovšetkým mladších obyvateľov počítajú aj s pozitívnymi rastovými scenármi. Veľmi vysoký scenár rastu populácie hovorí až o takmer 600 tisíc trvalo bývajúcich obyvateľoch v roku 2050, ktorí sú dôležití pre rast ekonomiky mesta a celej krajiny.  

Metropolitný inštitút Bratislavy v štúdii s podtitulom Demografický potenciál, sociálna a ekonomická geografia – scenáre rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050 dáva dôležité, dátovo podložené odpovede, tzv. demografické prognózy, ktoré výrazným spôsobom posúvajú tvorbu nového územného plánu hlavného mesta, ako aj iné mestské politiky. 

„Prognóza je významným dokumentom, vďaka ktorému bude mesto môcť lepšie a premyslenejšie plánovať svoj rozvoj. Umožňuje nám pracovať s možnými scenármi o budúcnosti hlavného mesta a zohľadňovať ich v tvorbe nového územného plánu tak, aby reflektoval budúce potreby obyvateľov a obyvateliek,“ uviedla Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

MIB na odbornej konferencii 27. 2. 2024, na ktorej vystúpili aj niektorí spoluautori a recenzenti štúdie – RNDr. Tomáš Kučera, CSc., prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD. či Mgr. Martin Šveda, PhD., predstavil demografické analýzy a prognózy v kontexte nového územného plánu. 

„Závery tejto monografie pomôžu nájsť odpovede na to, akým mestom Bratislava bude v budúcnosti. Počet obyvateľov a ich štruktúra sú kľúčové informácie pre budúci rozvoj mesta najmä z pohľadu bývania, služieb či dopravy,“ povedala námestníčka primátora mesta Bratislava Lenka Antalová Plavuchová. 

Čo monografia obsahuje? 

Monografia Bratislava 2050 je dokument, ktorý obsahuje demografickú analýzu a prognózu o rozvoji hlavného mesta. Publikácia pracuje s piatimi rôznymi scenármi vývoja Bratislavy, z ktorých tri sú prognostické a dva projekčné. Vďaka nim získavame predstavu o predpokladaných problémoch, ktoré môžu vzísť z odhadu o budúcnosti populačného vývoja v hlavnom meste.  

Súčasťou monografie je aj sumár s naznačením miery neurčitosti prognózy, faktorov demografického vývoja a zároveň vplyvov demografického vývoja na vybrané kľúčové oblasti urbánneho vývoja. Konkrétne ide o miestnu ekonomiku, trh práce a príjmové nerovnosti, dochádzku za prácou a do školy, dopravu a mobilitu, sociálnu infraštruktúru a sociálnu starostlivosť a bývanie. 

Čo a prečo sme skúmali?  

Výsledky demografickej analýzy a prognózy poskytujú obraz o demografických vývojových trendoch. Závery skúmania komplexu faktorov ovplyvňujúcich populačný vývoj odkrývajú možné scenáre budúcnosti mesta. Na základe nich môžeme napríklad uvažovať o tom, kde a aká občianska vybavenosť v budúcnosti pribudne. Prognóza skúma niekoľko kľúčových faktorov. 

• Miestna ekonomika 

Ekonomický stav mesta vplýva na počet obyvateľov a obyvateliek a migráciu. Miestna ekonomika a jej sila môže pôsobiť ako magnet a veľmi silný faktor pre ľudí hľadajúcich si prácu alebo lepšie platenú prácu. Hlavné mesto je zároveň centrom vysokoškolského vzdelania, ako aj ekonomickým centrom štátu. Je tu zjavná vysoká pracovná migrácia z celého Slovenska. 

V Bratislave žije najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale akútnym problémom sa stáva zreteľný odliv študentstva a mladých ľudí do zahraničia. 

• Trh práce a príjmové nerovnosti 

Stav trhu práce hovorí o vzdelanosti obyvateľstva, ekonomickom stave a potrebách trhu práce. Prognóza nám napovie, ako bude vyzerať mesto o 30 rokov, a to nielen populačne, ale aj vekovo. Tieto predpoklady ovplyvňujú aj jednotlivé pracovné odvetvia.  

• Dochádzka za prácou a do školy 

Pohyb obyvateľstva v rámci mesta, jeho zázemia, prípadne vzdialenejšieho územia je dôležité sledovať, pretože ide o kľúčovú súčasť života mesta. Prognóza má potenciál odhaliť časti mesta, ktoré sa budú vyvíjať rastovo, a teda bude sa v nich ponuka pracovných miest alebo školských kapacít koncentrovať, alebo, naopak, ponuka bude nedostatočná a tieto oblasti budú trpieť istým nedostatkom. 

• Doprava a mobilita 

Pre mesto je dôležité poznať dopravné toky, mobilitu, ale aj mieru využívania jednotlivých dopravných systémov. Prognózovanie dopravy je však pomerne náročné, pretože chýbajú podrobné dáta. Preto táto časť monografie skôr sumarizuje očakávané trendy vývoja mobility, a to na základe viacerých štúdií, ktoré vyšli v poslednom období a ktoré zohľadňujú najnovšie spoločenské, dopravné, technologické i ekonomické hľadiská vývoja európskej mestskej mobility. 

• Sociálna infraštruktúra a sociálna starostlivosť 

Školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť spadajú do výhľadovo najvýznamnejších oblastí poskytovania občianskej vybavenosti v meste. V tejto oblasti sú nevyhnutné prognózy počtu obyvateľov a obyvateliek a ich vekovej štruktúry, ktorým je potrebné prispôsobiť jednotlivé zložky občianskej vybavenosti – budovať škôlky, školy, nemocnice a ďalšie zariadenia, prípadne riešiť nedostatok dostavbami a transformáciou existujúcich zariadení. 

• Bývanie 

Rozvoj bývania je kľúčovou témou budúcnosti, a to aj v rámci územného plánovania. Bude pokračovať tak na území mesta, ako aj mimo jeho administratívnych hraníc. Koordinované, dobre moderované riadenie podporujúce okrem žiadanej funkcie bývania aj paralelný rozvoj súvisiacich infraštruktúrnych projektov bude potrebné dôsledne premietnuť aj do sféry územného plánovania.   

Na čo slúži dokument Bratislava 2050? 

Hlavným dôvodom vzniku monografie je potreba premyslene plánovať mesto a využiť informácie z nej do procesu prípravy nového metropolitného územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky. 

Z akých zdrojov monografia vychádza? 

Demografická prognóza vychádza z oficiálnych štatistík Štatistického úradu SR, konkrétne zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB). z roku 2021. Východiská a scenáre pritom zohľadňujú najmä trvalo bývajúcu populáciu Bratislavy, ktorá aktuálne ako jediná slúži pre všetky oficiálne výpočty. Množstvo ľudí so zákonom rozoznaným trvalým pobytom v Bratislave je zároveň nižšie ako množstvo ľudí, čo v Bratislave žijú, či do nej denne dochádzajú, prípadne využívajú jej služby. Z hľadiska mestského rozvoja a rozvoja kapacít mestských služieb je preto nutné rátať s určitou odchýlkou a usilovať sa o spresnenie údaja o množstve skutočných užívateľov mesta. Tento údaj je kľúčový aj pre výpočet financovania hlavného mesta.