MIB pripravil podmienky a zadanie pre aktuálnu súťaž na nové sídlo Ústavu pamäti národa
Ústav pamäti národa má mať reprezentatívne sídlo s priestormi otvorenými pre verejnosť.
Ústav pamäti národa vyhlasuje architektonickú súťaž návrhov na svoje sídlo. Revitalizáciou nevyužívaných budov vo vlastníctve štátu má vzniknúť priestor pre odbornú organizáciu, ktorá slúži ľuďom, s otvorenou a príťažlivou prevádzkou múzea, knižnice a archívu. Súťažné podmienky a zadanie pre súťaž spracovali Metropolitný inštitút Bratislavy a spoločnosť QCM. Ide po prípravných krokoch pred súťažou na Najvyšší súd SR v minulom roku o druhú verejnú zákazku pre MIB.
Ústav pamäti národa od svojho vzniku pred dvadsiatimi rokmi sídli v prenajatých priestoroch na rôznych miestach Bratislavy. Doteraz nemal nikdy možnosť na vytvorenie príjemných otvorených a reprezentatívnych priestorov pre verejnosť.
Teraz sa to má zmeniť. UPN vyhlasuje súťaž na Revitalizáciu areálu pre Ústav pamäti národa. Jednokolová architektonická súťaž návrhov má priniesť riešenie, ktoré z doteraz nevyužívaných budov na štátnych pozemkoch v širšom centre mesta na rozhraní mestských častí Ružinov, Staré mesto a Nové mesto urobí vhodné sídlo Ústavu aj s verejnými priestormi pre návštevníkov. Celé územie je veľmi dobre napojené na verejnú dopravu, čo posilňuje dostupnosť pre návštevníkov.
Ide o územie s celkovou rozlohou 7 684 metrov štvorcových. V minulom storočí na tomto území stál Ludwigov palác, sídlo obchodníka Johana Ludwiga, ktorý bol však koncom 2. svetovej vojny aj so susedným k nemu patriacim mlynom zbombardovaný. V areáli bola postavená a do užívania v roku 1934 daná budova vojenskej väznice, neskôr prestavaná na administratívnu budovu.
Administratívna budova je súčasťou areálu a riešená v súťaži ako objekt na nové sídlo Ústavu pamäti národa. Budova bola čiastočne zrekonštruovaná okolo roku 2000 pre orgány štátnej správy. Po necelých desiatich rokoch však bola vyprázdnená a od roku 2009 je nevyužívaná a chátra.
V areáli riešeného územia je ešte jedna menšia budova. Historicky hospodárska budova, jediná zachovaná z Ludwigovho paláca, je zároveň evidovaná ako pamätihodnosť. Pôvodne bola súčasťou rozľahlého jednopodlažného mestského paláca v neorenesančnom štýle. Historicky zaujímavá budova dáva príležitosť práve na funkcie a priestory pre verejnosť, ideálne s prepojením na exteriér a nadväzujúcu záhradu.
Kvalitné pracovisko, ktorého dôležitou súčasťou je areál otvorený pre verejnosť
Najväčšiu časť budovy budú tvoriť kancelárske priestory, no porovnateľne veľkú plochu získa múzeum. V múzeu mesto a verejnosť získajú stálu expozíciu s vystavenými zbierkovými predmetmi, písomnosťami, figurínami, nábytkom a inými predmetmi. V exteriéri je plánovaný priestor pre busty a sochy. V priestoroch sa počíta s dvomi menšími zasadacími miestnosťami a konferenčnou miestnosťou pre približne osemdesiat ľudí.
Dôležitá funkcia je otvorenie sa verejnosti, preto revitalizácia počíta s verejnými časťami v priestoroch archívu ako je bádateľňa a knižnica, no ďalšie rozšírenie pre verejnosť bude vďaka výstavným priestorom galérie, resp. eventového priestoru a kaviarne so zázemím.
Priestory archívu si vyžadujú špecifické požiadavky na uloženie dokumentov, s aktívnou vzduchotechnikou pre optimálnu teplotu a regulovateľnú vlhkosť priestorov. V okolí budovy je atraktívny verejný priestor s množstvom zelene, no v súčasnosti nie je plnohodnotne využívaný.
Súťažný návrh má vhodnou mierou skultivovať areál, doplniť mobiliár a vytvoriť priestory pre verejnosť, počíta sa s oddychovou zónou pre zamestnancov a obyvateľov okolia. Areál bude verejnosti sprístupnený v rámci otváracích hodín.
Vstup do areálu sa pre dobré napojenie na hlavné pešie ťahy a zastávky MHD predpokladá z Krížnej a Karadžičovej ulice. Areál je tiež možné otvoriť do okolia a integrovať ho vo väčšej miere do verejného priestoru.
Dôležitá architektúra aj zakomponované opatrenia na adaptáciu na zmeny klímy
Od návrhu sa očakáva, že nájde vhodnú mieru medzi technickými a priestorovými požiadavkami. Dôležitý okrem kvalitného architektonického návrhu bude aj ekonomický, environmentálny a energetický aspekt riešenia.
Súťažný návrh riešenia by mal zohľadňoval opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Súťažiaci by mali navrhnúť riešenia s nízkou uhlíkovou stopou, zamerané na šetrenie vodou či na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody v území za pomoci prvkov zelenej infraštruktúry, prvkov technického charakteru a znižovanie podielu nepriepustných povrchov na teréne.
V rámci prípravy návrhu prebehnú pre architektonické tímy tri obhliadky areálu v priebehu mája a júna.
Úlohou MIB v spolupráci so spoločnosťou QCM, ktorá pôsobí v oblasti projektového a stavebného manažmentu, bolo kompletné zastrešenie súťažných podmienok a zadania súťaže. Vlani Metropolitný inštitút Bratislavy oslovil Najvyšší súd SR, aby MIB pripravil a zastrešil prípravné kroky a následne architektonickú súťaž na budovu Najvyššieho súdu na Župnom námestí.
Súťaž je overená Slovenskou komorou architektov. Členmi odbornej poroty sú autorizovaní architekti a členovia Českej komory architektov MgA. Ondřej Císler Ph.D. a Ing. arch. Petra Coufal Skalická, autorizovaní architekti Slovenskej komory architektov Ing. arch. Branislav Husárik a Ing. Ing. arch. Ondrej Marko spolu s riaditeľkou Kancelárie ÚPN Mgr. Adelou Martinkovičovou.
Lehota na prihlasovanie návrhov do súťaže je do 11. augusta 2023 a zverejnenie výsledkov plánované na koniec septembra tohto roka. Autori po súťaži dopracujú návrh do projektovej dokumentácie. Kompletné znenie podmienok je zverejnené TU.