Oslavujeme 3 roky MIB

Už po troch rokoch vidíme výsledky práce MIB. Pracuje sa na strategických dokumentoch, ktoré vznikajú na základe dát, analýz a vstupov odborníkov.

Vyše 40 projektov v programe Živé miesta na obnovu zanedbaných verejných priestorov, z ktorých prvých dvadsať je hotových alebo sa realizujú. Základný strategický dokument na najbližšie desaťročie – Bratislava 2030. Manuál verejných priestorov, ktorý predstavuje a vysvetľuje hodnoty, na akých chce mesto tvoriť a obnovovať verejné priestory a k nemu vypracovaných 10 koncepčných princípov a štandardov, ako je napríklad správne umiestňovanie mobiliáru, exteriérových terás, manuál osvetlenia, prístreškov MHD či starostlivosti o zeleň. Manuál participácie, viac ako 15 000 ľudí zapojených do participácie. 13 súťaží v celkovej investičnej hodnote cez 90 miliónov eur. Vrátenie ikonických kúpeľov Grössling Bratislavčanom a Bratislavčankám ako otvorený priestor pre všetkých. Bratislava pred tromi rokmi získala odborného partnera pre témy rozvoja mesta, architektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania.

Už po troch rokoch vidíme výsledky práce MIB. Pracuje sa na strategických dokumentoch, ktoré vznikajú na základe dát, analýz a vstupov odborníkov. Rozvoj mesta je postavený na základe súčasných trendov a presadzuje verejný záujem. Plánovanie budúcnosti mesta prebieha zásadne otvorenejším a odbornejším procesom, aby existoval jasný plán, s ktorým sa dokážu stotožniť všetci Bratislavčania a Bratislavčanky. Téma rozvoja mesta a úprav verejného priestoru nebola nikdy tak dominantná a nemala taký záujem ako v posledných troch rokoch vďaka MIB.

„Bratislave dlhodobo chýbal koncepčný prístup k rozvoju mesta, urbanizmu či verejným priestorom. Chýbali jej jasne definované verejné politiky a ciele, ale aj štandardy a rámce, akým spôsobom by sa mala rozvíjať, aby bola mestom atraktívnym pre život všetkých Bratislavčanov a Bratislavčanky. Na MIB mestský rozvoj nastavujeme na základe výsledkov participácie, analýz a dát. Na základe toho vieme porozumieť jednotlivým záujmom v meste a vybrať riešenie, ktoré reprezentujú verejný záujem,” povedal Ján Mazúr riaditeľ MIB.

„Princípy a štandardy už teraz uplatňujeme v projektoch vo verejnom priestore, ktorých mnohé sa už dnes realizujú a zlepšujú naše mesto,” povedal Mazúr.

Úloha Metropolitného inštitútu Bratislavy je od začiatku vytvárať podmienky na to, aby Bratislava mala odborné podklady pre súčasné aj budúce výzvy ako sú mestský a územný rozvoj, bývanie, či zveľaďovanie roky zanedbaných verejných priestorov. Model oddeleného inštitútu s takýmto zameraním je dlhoročnou zahraničnou praxou vo väčšine európskych metropol, ako Viedeň, Brusel, Paríž, Amsterdam, ale aj v Prahe či Brne. Samostatný koncepčný inštitút znamená, že existuje v meste metropolitný think tank, ktorého kapacity sú smerované do lepšieho a funkčnejšieho prostredia a mesta.

Posledné roky boli v novodobej histórii hlavného mesta jedny z najťažších. Dva roky trvajúca pandémia zmenila pohľad na všetky potreby mesta, verejného priestoru a zasiahla väčšinu oblastí fungovania mesta a jeho obyvateľov. Aktuálne Bratislava reaguje na vojnu na Ukrajine, s čím súvisí najmä príchod desaťtisícov utečencov, cez ktorých Bratislava na kratší alebo dlhší čas získa nových obyvateľov.

„Úlohou MIB je teraz nastaviť princípy a verejné politiky pre udržateľný rozvoj mesta tak, aby aj v meniacej sa situácii, či už je to kvôli pandémii, vojne na Ukrajine alebo starnutiu populácie či klimatickej kríze, dokázala Bratislava reagovať, no vo svojich princípoch odolávať zmenám a napĺňať potreby všetkých obyvateľov a obyvateliek,” dodal Mazúr.

Hlavné činnosti MIB sa dajú rozdeliť do troch úrovní podľa zásahu, aký dosahujú:

Hlavným dlhodobým pilierom činnosti MIB sú dokumenty s celomestským a územnoplánovacím zásahom. Sú to dokumenty zásadné pre rozvoj mesta na úrovni strategického plánovania ako je Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo Územný plán.

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja s názvom Bratislava 2030 oproti minulosti vznikal na základe vyhodnotenia predošlého PHSR, participatívne s viac ako sto odborníkmi a obsahuje konkrétne ciele a návrhy presných opatrení pre dosiahnutie nastavených cieľov. Do tvorby sa zapojili odborníci a zástupcovia mestských častí, ale aj široká verejnosť – celkovo cez 4000 respondentov.

Ukončených a rozpracovaných je päť urbanistických štúdií ako podkladových materiálov pre nový územný plán (Urbanistická štúdia brownfieldy, Urbanistická štúdia umiestnenia nájomné bývanie v Bratislave, Urbanistická štúdia Výškového zónovania, príprava zadania Urbanistickej štúdie Vinohradov, príprava zadania Urbanistickej štúdie Pribinová – Zimný prístav). V spolupráci vznikla tiež Urbanisticko-krajinárska štúdia Bratislavský Dunajský park.

Druhou úrovňou aktivít MIB, ktorá už dnes slúži na aplikovanie jednotných pravidiel pre akýkoľvek verejný priestor, sú koncepčné materiály. Na ich základe môže rozvíjať verejné priestory každý subjekt. Hlavný usmerňujúci materiál pre tvorbu verejných priestorov je Manuál verejných priestorov a ďalších 10 koncepčných materiálov, princípov a štandardov. Princípy presne hovoria, ako by mali vyzerať napríklad prvky mobiliáru, alebo ako by mali byť umiestňované exteriérové terasy, ako sa starať v meste o zeleň, ako obnovovať povrchy v jednotlivých zónach, aká je kvalita osvetlenia podľa toho, či ide o obytnú zónu alebo široký verejný priestor. Bratislava cez prácu MIB prvýkrát v novodobej histórii získala jasné pravidlá pre jednotný a kompaktný vizuál verejných priestorov.

Už v minulom roku sa na základe princípov a štandardov vyasfaltovalo približne 5000 m2 povrchov, ďalších  približne 3100 m2 chodníkov bolo vydláždených betónovou dlažbou, a ďalších 1000 m2 bolo vydláždene žulovou platňou. Na 1200 m2 boli zväčšené alebo vytvorené úplne nové výsadbové plochy, spolu s pásom mobiliáru a zelene. V tomto roku je rozpracovaných ďalších 15 projektov bratislavských chodníkov a ulíc v koordinácii MIB, medzi nimi také významné ulice ako časť Krížnej ulice, Dunajská ulica, Ulica 29. augusta, Dorastenecká ulica a ďalšie. 

Na Sekcii mestských štúdií a participácie vznikol 300-stranový manuál participácie s názvom Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom?. Publikácia krok po kroku prináša zrozumiteľný návod všetkým, ktorí chcú vo svojich projektoch zlaďovať záujmy rôznych skupín ľudí. Čerpať z neho môžu samosprávy, architekti aj developeri.

„Za dôležitú časť práce MIB považujeme zapájanie verejnosti do procesov tvorby verejných politík, zapájanie obyvateľov do rozvoja mesta, rovnako ako aj ďalšie šírenie povedomia o téme verejného priestoru. Aby bol verejný priestor kvalitný, musí slúžiť všetkým obyvateľom mesta bez rozdielu. MIB investoval veľa energie do zapájania verejnosti do celomestských projektov. Vďaka práci mojich kolegýň a kolegov dnes disponujeme 18 záverečnými správami, ktoré boli súčasťou zadaní pre architektonickú súťaž alebo realizácií projektov. Udialo sa tak pri projektoch Krížna, Živé námestie, Sad Janka Kráľa aj Trhovisko Miletičova,“ povedal Mazúr.

Dnes najviac viditeľnou úrovňou práce MIB sú zásahy vo verejnom priestore. Patria sem projekty vo verejnom priestore rôzneho rozsahu od samostatných objektov po celé zóny, ktoré obnovujú konkrétne lokality v Programe obnovy zanedbaných verejných priestorov Živé miesta. Ďalším rozmerom projektov vo verejnom priestore sú architektonické súťaže.

V programe obnovy verejných priestorov Živé miesta, je aktuálne ukončených, rozpracovaných a navrhovaných vyše 40 projektov, ktoré majú dokopy 243 563 m² a pokrývajú väčšinu mestských častí. V tomto roku sa plánujú obnoviť verejné priestory na rozlohe 88 014 m². 

„V Bratislave sa do niektorých verejných priestorov neinvestovalo päťdesiat alebo šesťdesiat rokov, ak tak dochádzalo k čiastkovým úpravám, ktoré boli nekoncepčné a verejný priestor skôr rozbíjali. Dokázali sme nájsť na jednej lokalite desať rôznych povrchov a množstvo bariér,“ povedal Mazúr. „Keby chcelo mesto opraviť všetky svoje cesty a chodníky, bez investovania do zelene či parkov, mimo doplnenia osvetlenia alebo obnovy technickej infraštruktúry pod zemou, potrebuje na to investíciu takmer pol miliardy eur. MIB vo svojich projektoch pritom robí komplexnú obnovu priestoru s jeho funkčným nastavením, nielen obnovu povrchu alebo zelene v lokalite, čo ešte zvyšuje vyčíslený investičný dlh,” povedal.

Medzi už dokončené projekty patria, napríklad, pozorovateľňa zvierat Vydrica či turistický areál Malý Slavín, Hodžovo nám, Parčík Husova-Koliba, Platany na Trnavskom mýte. Viaceré projekty sa aktuálne realizujú – deje sa oprava najväčšej fontány Družba na Námestí slobody, obnova horárne na Peknej ceste, a tiež sa finalizuje rekonštrukcia športového parku a obnovuje sa vstup do cintorína v Karlovej Vsi, pripravujú sa pobytové schody Klepáč, Park Legionárska aj Park na Dunajskej ulici. 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

“Úlohou MIB pri všetkých týchto projektoch je pomôcť mestu identifikovať, aká funkcia pre aké skupiny obyvateľov sa v danom priestore hodí, aká tam chýba. Koordinujeme spracovanie architektonických štúdií, teda technických podkladov, ktorých iba čiastkovou súčasťou sú vizualizácie. Následne zastrešujeme povoľovacie procesy na stavebných úradoch v jednotlivých mestských častiach a pri realizáciách zabezpečujeme autorský dozor. Postupne robíme všetko preto, aby sa projekty vo verejnom priestore realizovali vo všetkých mestských častiach,” povedal Mazúr.

Významný posun nastal aj pri obnove ikonických kúpeľov Grӧssling, kde sa MIB podarilo získať partnera, ktorý finančne pomôže s ich komplexnou rekonštrukciou. Aktuálne mesto spolu s architektmi pracuje na projektovej dokumentácii, prebiehajú aj konzultácie s budapeštianskymi kúpeľníkmi. Dobiehajú povoľovacie procesy.

MIB za tri roky vyhlásil trinásť architektonických súťaží v celkovej investičnej hodnote cez 90 miliónov eur. Súťaž je formálne v štátnej a verejnej správe legislatívny postup verejného obstarávania, ktorý obsahuje komplexné zadanie s technickými podkladmi, analýzami potrieb, historickým a spoločenským kontextom. 

Zadania architektonických súťaží vychádza z participácie, vďaka čomu najlepšie odzrkadľuje a zlaďuje verejný záujem v danom projekte. Výsledky architektonických súťaží zase vychádzajú z transparentného a veľmi odborného hodnotiaceho procesu.

Víťaz súťaže sa vyberá na základe kvality návrhu, ktorý nielenže najoptimálnejšie rieši územie, ale dlhodobo aj môže šetriť zdroje.  Cena za služby architekta je stanovená vopred a najkvalitnejší návrh vyberá odborná porota. Za najlepšiu cenu tak mesto vďaka architektonickým súťažiam dostáva najkvalitnejší výsledok, čo je najdôležitejšie kritérium vo verejnom priestore. 

V uplynulom roku sa zintenzívnila spolupráca MIB s kľúčovými aktérmi na plánovanej rekonštrukcii hlavnej stanice pred vyhlásením sú ďalšie súťaže na diela vo verejnom priestore, Sad Janka Kráľa a Trhovisko Miletičova.

Podrobný prehľad všetkých aktivít MIB je detailne spísaný v správe 3 roky MIB: