Plánujeme štvrť 21. storočia: S kvalitnou školou, bez zápch, s množstvom zelene

Nová štvrť v dotyku s centrom mesta, blízko k Dunaju, s množstvom parkov, električkou ako hlavnou formou dopravy a verejnými priestormi pre všetkých. Tak navrhujú odborníci a odborníčky z Metropolitného inštitútu Bratislavy transformáciu územia brownfieldov vo východnej časti Mlynských nív.

V lokalite Mlynské nivy, v dnes málo využívanom území po bývalých priemyselných areáloch, Metropolitný inštitút Bratislavy ukazuje, ako môže vyzerať nová štvrť, ak sa spojí verejný záujem, strategické plánovanie, a zladenie legitímnych záujmov zapojených aktérov. Výhody to prináša pre všetkých budúcich obyvateľov a obyvateľky aj pre mesto.

Vytvárať novú štvrť, kde okrem funkcie bývania pribudnú ďalšie funkcie občianskej vybavenosti alebo množstvo zelene, je fungujúci koncept aj v zahraničí. V Brne na území areálu bývalej zbrojovky vznikne kompaktná štvrť s materskou aj základnou školou, športoviskami a zdravotným strediskom. Územie bývalého Modřanského cukrovaru zase architekti menia na novú ekologickú štvrť dokonca bez áut. V Prahe v lokalite Bubny-Zátory vzniká nová štvrť, ktorá vďaka premene brownfieldu po bývalej nákladnej stanici spojí dve štvrte, ako sa to plánovalo už sto rokov.

Nová štvrť veľká ako sídlisková časť Devínskej Novej Vsi

Územím, ktoré môže byť novou modernou štvrťou, je aj zóna Mlynské nivy. Dnes územie so siedmimi rozsiahlymi brownfieldmi. Zóna má 138 hektárov a je vymedzená moderne sa rozvíjajúcou Košickou ulicou, križovatkou na most Apollo, Prievozskou ulicou s množstvom pracovných príležitostí v business centrách, Hraničnou a Prístavnou ulicou v blízkom dotyku so Zimným prístavom ako ďalším rozvojovým územím.

Hoci v najzápadnejšej časti prebieha postupne obmena územia s novou výstavbou už dnes, v celom území je stále 80 % plôch disponibilných pre novú zástavbu.

Štúdia, ako by mala nová štvrť, jej vybavenosť a funkcie, zástavba a verejné priestory vyzerať, vzniká na Metropolitnom inštitúte Bratislavy a v koordinácii všetkých relevantných požiadaviek a verejného záujmu obyvateľov mesta.

“Na to, aby v novej štvrti s viacerými väčšími a menšími vlastníkmi pozemkov, mohla vzniknúť aj kvalitná infraštruktúra a verejná občianska vybavenosť, z ktorej budú profitovať všetci obyvatelia a obyvateľky z ktoréhokoľvek projektu v území, je dôležitá koordinácia všetkých záujmov,” povedal Martin Berežný, riaditeľ Sekcie územného plánovania MIB.

Prebieha preto spoločné nastavenie transparentného a férového prístupu pre zhodnotenie územia po priemyselných zónach z minulosti. Jasne sa zadefinovali potreby územia a na základe dát vyhodnocujeme, ako ich zabezpečiť pre všetkých.

Štvrť, kde sú všetky funkcie potrebné pre bežný život dostupné do 15 minút

MIB v strategickom dokumente Bratislava 2030 navrhuje premenu brownfieldov – nevyužívaných území, ktoré dnes už neplnia svoj pôvodný účel – za potenciál v rozvoji mesta a veľmi ekologickú a z dlhodobého hľadiska aj ekonomickú premenu nevyužitých území. Bratislava sa chce rozvíjať smerom dovnútra, nie zaberať ďalšiu pôdu v okolí aj sceľovať mesto, aby v ňom nefungovali opustené územia.

Vďaka tomu, že v území Mlynské nivy desaťročia fungovali priemyselné areály, je územie dobre napojené na dopravu z alebo do centra mesta, rovnako aj do iných mestských častí. Okrem toho sa z Mlynských nív ľudia do piatich minút dostanú na diaľnicu D1. V budúcnosti tu má premávať električka smerujúca do Podunajských Biskupíc a Vrakune.

Novú štvrť Mlynské nivy odborníci a odborníčky z MIB nastavujú aj podľa ďalších princípov rozvoja mesta, ktoré vyplynuli zo strategického dokumentu Bratislava 2030.

Základný je princíp kompaktného 15-minútového mesta, kde sa do niekoľkých minút chôdze nachádzajú všetky potrebné funkcie, ako škola, škôlka, zdravotné a sociálne zariadenia či parky a kultúra. Nová štvrť tiež napĺňa princíp dostupnosti – dobrej dostupnosti primárne kvalitnou verejnou dopravou, dostupného bývania blízko centra aj dostupnými športoviskami.

Štvrť tiež tvoríme tak, aby bola enviromentálne pripravená na klimatickú krízu, s množstvom zelene s parkami od zonálnych po susedské.

Podľa dát z aktuálnej demografickej prognózy sa predpokladá, že na začiatku fungovania tejto mestskej štvrte bude väčšina obyvateľov v produktívnom a predproduktívnom veku. Myslí sa aj na to, že postupným starnutím a nárastom podielu seniorov bude potrebných viac zariadení pre seniorov a seniorky. Preto sa škôlky navrhujú s možnosťou ich transformácie na iné zariadenia, napríklad na zdravotno-sociálne služby, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby a denné stacionáre.

Materské školy sú na Mlynských nivách navrhované v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov, ideálne v parteri bytových domov. Základnú školu by mali mať obyvatelia a obyvateľky dostupnú do 600-800 metrov.

Centrálna časť územia novej štvrte Mlynských nív bude patriť pešej a cyklistickej doprave, a do iných štvrtí sa ľudia presúvajú najmä električkou, ktorá prechádza celým územím a okolo nej sa vytvára kvalitný mestský bulvár. Individuálna automobilová doprava bude prioritne vedená po obvode riešeného územia, vo vnútri zóny s upokojenou cieľovou dopravou s minimálnym a čo najkratším prejazdom územím k cieľu.

Kladie sa dôraz na dostatočne široké, priame, bezpečné a bezbariérové pešie trasy k dôležitým bodom, ktoré ľudia často navštevujú. Priestor počíta aj s prepojenými komornými námestiami medzi obytnými priestormi v blokovej zástavbe. Aby bola vybavenosť územia optimálna, je dôležité vytvoriť živý parter. Na Mlynských nivách sa počíta až s 800 metrami aktívneho parteru.

Urbanistická štúdia je prvým krokom k zadefinovaniu si, ako sa bude rozvíjať územie neďaleko centra mesta, ktoré má potenciál stať sa modernou štvrťou 21. storočia.