Návrh novej urbanistickej štúdie MIB-u predstavuje prototyp citlivého vytvárania mestských štvrtí

2. októbra 2023

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vypracoval návrh mestskej urbanistickej štúdie pre rozvoj východnej časti Mlynských nív a jej premenu na modernú mestskú štvrť. Aktuálne návrh predstavuje širokej i odbornej verejnosti. Je dostupný na webe magistrátu hlavného mesta a pripravený na pripomienkovanie.

Na návrhu pracoval tím MIB-u zodpovedný za územné plánovanie v meste. Spolu s hlavným architektom Jurajom Šujanom má jasno v tom, ako sa má Bratislava rozvíjať do budúcnosti. Zásadnými sú v tomto kontexte princípy rozvoja mesta. Podľa nich má byť mesto rozvíjané koncepčne, má byť kompaktným, inkluzívnym, sociálne a environmentálne udržateľným, s kvalitným verejným priestorom a verejnou dopravou a má byť mestom krátkych vzdialeností. Tieto princípy tím pretavil aj do spolupráce s developermi a vlastníkmi pozemkov, aby mohli ukázať ich aplikáciu na konkrétnom území.

Tento projekt je unikátny tým, že princípy a spôsob práce dokážeme replikovať a robiť jednotlivé časti mesta lepšími a lepšími. Štúdia vychádza aj zo strategického dokumentu Bratislava 2030, v ktorom sme princípy zadefinovali. Spolu s developermi sme v spoločnej diskusii dokázali preniesť tieto princípy do mestskej urbanistickej štúdie a vytvoriť tak plán vytvorenia novej, takmer ideálnej mestskej štvrti. Štúdia sa stane inšpiráciou pre ďalšie územia, kde je potrebná spolupráca s developermi a mestom,” uviedol Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Ako ďalej vysvetlil, návrh mestskej urbanistickej štúdie reaguje na výzvu týkajúcu sa nedostatku miest určených na bývanie v Bratislave. Zároveň predstavuje citlivý spôsob, ako premeniť brownfieldy na prívetivé a dostupné verejné priestory, v ktorých sa všetci ľudia budú cítiť vítaní.

Odborníci a odborníčky pri projektovaní reflektovali potreby obyvateľstva i klimatické výzvy. Ich cieľom je územnou recykláciou transformovať priestor na živú, dostupnú a kompaktnú mestskú časť. Z ciest sa stanú ulice a námestia, podporí sa prechod od automobilovej k pešej a cyklistickej doprave. Nová mestská štvrť sa prepojí s ostatnými časťami mesta napojením na nosný dopravný systém integrujúci električkovú a vlakovú dopravu.

Návrh novej štvrte vychádza aj z ekonomicko-finančného modelu územia, ktorý spolu s pripravovanou aktualizáciou metodiky zmien územného plánu vytvorí stratégiu financovania verejno-prospešnej infraštruktúry tohto rozsiahleho územia.

Mestská štvrť starostlivo dizajnovaná na potreby ľudí s ohľadom na klimatické výzvy zvyšuje hodnotu nehnuteľností a znižuje náklady na prevádzku

V lokalite Mlynské nivy, na území po bývalých priemyselných areáloch, môže podľa návrhu štúdie Metropolitného inštitútu Bratislavy vzniknúť štvrť, ktorá prinesie nielen bývanie, ale aj dostupnú občiansku vybavenosť, dostatok zelene či bezpečnú pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu.

Územie má z hľadiska polohy na území mesta v priamom kontakte s celomestským centrom a centrálnou mestskou zónou veľký potenciál na dobudovanie kompaktného mesta. Ide o trend budúcnosti aj v zmysle legislatívy Európskej únie, ktorá presadzuje nezaberanie poľnohospodárskej pôdy a nerozširovanie miest do krajiny. Naopak, jej cieľom je tvoriť ekologicky udržateľné štruktúry miest. Kompaktná zástavba je energeticky menej náročná, ľahšie a lacnejšie sa obsluhuje z hľadiska dopravnej a technickej infraštruktúry.

Podľa návrhu má stredom štvrte prechádzať električka

V štvrti vznikne efektívne napojenie na električkovú trať v priamom kontakte s centrom mesta. Električka v tejto štvrti by mala prechádzať jej stredom, spolu tu pribudne 1,5 km novej električkovej trate s 3 zastávkami. Štúdia celkovo kladie dôraz na preferenciu pešej, cyklistickej a mestskej hromadnej dopravy.

Odborníci a odborníčky navrhujú vytvoriť sústavu parkov rôznych veľkostí

S ohľadom na výzvy klimatickej zmeny je nevyhnutné zlepšovať klimatickú odolnosť miest. Jedným z efektívnych opatrení je zvyšovanie počtu a kvality zelených plôch v meste. Návrh štúdie preto myslí na potrebu komplexného riešenia zeleno-modrej infraštruktúry. Mala by do nej patriť sieť parkov, a to od zonálnych, cez lokálne až po susedské, ktoré budú súčasťou vnútroblokov a ostatných verejných a poloverejných priestorov.

Školy, škôlky, zariadenia zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a športu a ďalšia občianska vybavenosť v pešej dostupnosti do 15 minút

Základný je princíp kompaktného 15-minútového mesta, kde sa do niekoľkých minút chôdze nachádzajú všetky potrebné funkcie, ako škola, škôlka, zdravotné a sociálne zariadenia či parky a kultúra. Štúdia navrhuje napríklad výstavbu dvoch základných škôl a prvá by sa mala začať stavať, keď počet obyvateľov a obyvateliek štvrte presiahne hranicu 5 000 ľudí.

Nová mestská štvrť vznikne v spolupráci mesta a developerov

Zmluvy o spolupráci na spracovanie urbanistickej štúdie s hlavným mestom a Metropolitným inštitútom Bratislavy podpísalo 8 vlastníkov, ktorí zastupujú 14 projektov a zúčastnili sa na rokovaniach.

Spolupráca je významná, pretože zabezpečí zladenie záujmov mesta i zapojených aktérov a zároveň koncepčný rozvoj štvrte. Včasným plánovaním a dohodou s vlastníkmi pozemkov mesto zabezpečí, aby v lokalite nepribudli len komerčne zaujímavé funkcie, ale aj ďalšie, verejnoprospešné funkcie zvyšujúce kvalitu života obyvateľstva.

Nová štvrť na Mlynských nivách bude výsledkom spojenia strategického plánovania, verejného záujmu a zladenia záujmov zapojených aktérov. Vďaka spoločnej koordinácii sa uplatnia princípy definované v stratégii Bratislava 2030, čím vznikne kompaktná a sociálno-environmentálne udržateľná štvrť, v ktorej bude všetko dôležité dostupné v pešej vzdialenosti do 15 minút. Som presvedčený, že táto štvrť bude pre Bratislavu modelovou a na základe nej sa budú ďalej pretvárať ďalšie štvrte,”  povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Teším sa, že v mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy prvýkrát vo významnej mierke pretavujeme zásady rozvoja mesta, stanovené v dokumente Bratislava 2030, do konkrétnej podoby novej mestskej štvrte. Že sa darí zlaďovať parciálne záujmy jednotlivých vlastníkov a developerov v území, stanoviť im celkovú koncepciu a jasné pravidlá a vytvárať tak podmienky pre postupný vznik živej a plnokrvnej mestskej štvrte s blokovým charakterom zástavby”, doplnil Juraj Šujan, hlavný architekt mesta Bratislavy.

Verejnosť môže pripomienkovať návrh štúdie do 31. októbra 2023 Verejné prerokovanie sa začína 2. októbra a skončí 31. októbra. Od 10. do 12. októbra si verejnosť môže prehliadnuť fyzický model urbanistického návrhu, výkresy a videoprezentáciu k štúdii v Zichyho paláci v Bratislave. V týchto dňoch budú na konzultácie k dispozícii aj zástupcovia Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Pripomienky k návrhu štúdie možno posielať oficiálnou cestou od dnes do 31. októbra. Inštrukcie, ako poslať pripomienky, sú dostupné na webe magistrátu. Po vyhodnotení pripomienok obstarávateľom štúdie (hlavné mesto SR Bratislava) ich odborníci a odborníčky z Metropolitného inštitútu Bratislavy následne zapracujú a vyhotovia čistopis, s ktorým sa oboznámi mestské zastupiteľstvo. Čistopis bude slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu. Po úspešnom verejnom prerokovaní štúdie a schválení zmien a doplnkov bude možné začať s realizáciou zámerov.

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Start with Children: Bratislava bude v máji medzinárodným centrom diskusie o tvorbe miest budúcnosti pre deti

28. 3. 2024

Koncom mája sa Bratislava na dva dni premení na centrum medzinárodnej diskusie o tvorbe miest, ktoré sú bezpečnejšie, zelenšie a ohľaduplné voči potre...

Start with Children: ak chceme udržateľnú budúcnosť miest, plánujme s ohľadom na potreby detí 

13. 3. 2024

V máji privíta Bratislava viac ako 30 špičkových odborníkov a odborníčok na tvorbu miest ohľaduplných voči potrebám detí. S cieľom odovzdať svoje know...

Územný plán musí vychádzať z demografickej prognózy: budúcnosť mesta sa dá predpovedať 

27. 2. 2024

Ako bude vyzerať Bratislava, ak by sa zastavil príliv obyvateľov do hlavného mesta? Populácia by do roku 2050 nielen významne zostarla, ale klesla by ...