MIB Talk: Budovanie bezpečného mesta otvára cestu pre slobodný pohyb všetkých ľudí 

Trasa na Vajanského nábreží je kúsok Holandska na Slovensku, aj to zaznelo v diskusii Metropolitného inštitútu Bratislavy na nádvorí Slovenskej národnej galérie v prvú septembrovú stredu. Bolo plné ľudí, ktorí prišli spoločne rozmýšľať o tom, prečo v Bratislave (ne)bicyklujeme.

Aké mesto chceme? Opýtala sa na úvod Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy svojich štyroch hostí, tentokrát v súvislosti s alternatívnymi spôsobmi dopravy. Je zmena len o fyzickej transformácii, alebo si vyžaduje aj tú psychologickú?  

Téma dopravy je podľa diskutujúcich o bezpečí, zdraví a kvalite života v meste. „Už malé deti sa stotožňujú s priestorom natoľko, nakoľko im poskytuje bezpečie – dôležité pre ne je, či sa v blízkosti nachádzajú ihriská, športoviská, domy, kde bývajú ich kamaráti, či poznajú susedstvo. Tínedžeri sa zase rozhodujú, ako sa budú pohybovať v meste podľa toho, či je priestor vybavený infraštruktúrou – či má dobré značenia, dobre nastavené semafory a bezpečné priechody,“ vysvetľovala na diskusii výchovná poradkyňa Martina Vagačová. Aj preto je podľa nej dôležité budovať bezpečné mestá – aby sa zraniteľné skupiny mohli pohybovať v priestore a aby sa rodičia nemuseli báť o svoje deti.  

Prezident Cyklokoalície Dan Kollár hovoril o tom, že za desať rokov vidí posun. „Čo pomohlo, je celkové upokojovanie dopravy, zavedenie parkovacej politiky, ktorá viedla k reorganizácii štvrtí, ktoré predtým boli zapratané, zlepšovanie verejných priestorov… to sú nepriame faktory, ktoré ovplyvňujú, či ľudia napr. používajú bicykel.”  

1. námestníčka primátora a predsedníčka Komisie dopravy a informačných systémov Tatiana Kratochvílová zase vyzdvihla fakt, že hromadnú dopravu sa v Bratislave podarilo za posledné roky výrazne skvalitniť: „MHD sa posunula na vysokú úroveň, chodia sa k nám pozerať a učiť iné mestá aj z iných štátov – sledujú, ako sa MHD riadi a financuje.“  

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zobraziť galériu

Preto ide významná miera mestského rozpočtu Bratislavy do verejnej dopravy. Inak má finančne okresaná Bratislava, ktorá je podľa posledných dát druhým najchudobnejším mestom v Európe, problém financovať a realizovať väčšie cyklotrasy. Podľa Tatiany Kratochvílovej to nie je len otázka financií, ale aj dohody s vlastníkmi pozemkov. „Je to o hľadaní priestoru pre bezpečné cyklotrasy,“ vysvetľuje.

Zároveň dodáva, že preferencia verejnej, cyklo a pešej dopravy pred automobilovou nie je len stratégiou mesta, ale vyplýva aj z národných stratégií. „A to ani nehovoríme o miere znečistenia ovzdušia,“ dodáva námestníčka.  

„Automobilová doprava tvorí tretinu škodlivých emisií v mestách a je zodpovedná za toxické ovzdušie s dopadmi na zdravie obyvateľov a obyvateliek. Zvlášť negatívne vplýva na deti v predškolskom veku, ako aj seniorov,” zdôraznila Petra Marko.  

V debate o doprave je potrebné myslieť aj na zdravie 

Popri fyzickom zdraví je dôležité rozprávať sa aj o psychike, ktorá sa najmä u detí, mladých ľudí, ale aj seniorov posledné roky rapídne zhoršuje. „Nárast duševných porúch u mladých ľudí je takmer 100-percentný, pokus o samovraždu je už na 2. mieste v počte náhlych úmrtí u tínedžerov,“ zdôrazňuje výchovná poradkyňa Martina Vagačová. Okrem zjavných faktorov ako bola pandémia covidu či začiatok vojny na Ukrajine je za tým podľa nej aj zmena životného štýlu – napr. nedostatok prirodzeného pohybu v priestore. Petra Marko doplnila, že dve tretiny bratislavských detí bývajú vo vzdialenosti do piatich minút pešo od školy, avšak viac ako polovicu z nich stále vozia rodičia autom.  

Dáta ukazujú, že segregované cyklotrasy, aká vznikla aj na Vajanského nábreží, dokážu motivovať ľudí pohybovať sa inak. „Oddelené cyklotrasy sú dôležité najmä pre ženy a deti,“ hovorí Petra Marko. Čísla len potvrdzujú význam kritizovanej cyklotrasy – za štyri mesiace stúpol počet cyklistov na Vajanského nábreží o viac ako 20 000. „V minulosti väčšina áut, až 70 %, tadiaľto len prechádzala, dnes vidíme, že tranzit klesol o 30 %,“ uviedla.  

Dan Kollár zdôraznil, že žiadna katastrofa, ktorej sa verejnosť na začiatku obávala, nenastala. „V minulosti sme robili merania na Vajanského nábreží a vodiči išli bežne centrom mesta aj 70 km/h, pri múzeu bolo takmer nemožné prejsť peši. Dnes vidíme výsledky tejto cyklotrasy – podarilo sa scivilizovať a spomaliť dopravu, prejazd trvá len o niečo dlhšie, autá idú pomalšie a cyklisti túto trasu hojne využívajú,“ vymenúval Dan Kollár.  

Illah van Oijen, členka o.z. Punkt, ktoré stojí za množstvom podujatí v Bratislave a aktuálne vydalo magazín CTNZ o cyklodoprave, s úsmevom povedala, že cyklotrasa na nábreží je pre ňu kúsok Holandska v Bratislave. „Vyrástla som v Holandsku s cyklotrasami všade – vítam akýkoľvek meter cyklotrás v našich mestách.“  

Téma mobilita je podľa nej aj o slobode: „Keď chceme, aby sa v meste všetci pohybovali slobodne, musíme myslieť na to, že deti, mladí ľudia, ale aj množstvo iných ľudí nemôže šoférovať auto,“ uzatvára Illah van Oijen.

Bez vzájomného rešpektu a ohľaduplnosti to v meste jednoducho nepôjde.