V mestských lesoch na Peknej ceste otvárame hájovňu. Fungovať bude ako pavilón s grilom a ohniskami aj zázemie pre cyklistov
Pôvodná hájovňa z prelomu 19. a 20. storočia začne opäť slúžiť ľuďom, ktorí prichádzajú do lesa za oddychom. Mesto so svojimi organizáciami sa budove a okolitému priestoru, ktoré v minulosti fungovali ako muničný sklad, rozhodli prinavrátiť verejnú funkciu a momentálne tu ľudia nájdu voľnočasový pavilón s vnútorným grilom a vonkajšími ohniskami, zázemie pre turistov aj cyklistov, či ihrisko na petanq.
Budova pôvodnej hájovne na Peknej ceste opäť slúži Bratislavčanom a Bratislavčankám. Ide o ďalší dokončený projekt z programu Živé miesta, ktoré spríjemňujú pobyt v mestských lesoch všetkým návštevníčkam a návštevníkom. Po pozorovateľni zvierat Vydrica, pobytových schodoch na brehu štvrtého rybníka, Včelej lúke, či turistickom areáli Malý Slavín, ktorý získal cenu CEZAAR, je hájovňa na Peknej ceste piatym novým verejným priestorom v rámci tohto programu v mestských lesoch. Za projektmi stojí hlavné mesto, Metropolitný inštitút Bratislavy a Mestské lesy v Bratislave.
Mestské lesy sa počas posledných rokov stali atraktívnou lokalitou, kde ľudia radi trávia svoj voľný čas. Počas pandémie sa záujem o lesopark ešte zvýšil, a aj preto sa vedenie hlavného mesta v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a Mestskými lesmi rozhodli vybudovať tu niekoľko kvalitných verejných priestorov z programu Živé miesta. Aktuálne je dokončených päť projektov – konkrétne pozorovateľňa zvierat Vydrica, Včelia lúka, pobytové schody na štvrtom rybníku, hájovňa na Peknej ceste, a tiež turistický areál Malý Slavín, ktorý vlani získal hlavnú cenu CEZAAR v kategórii Exteriér.
„Kvalitná architektúra a urbanizmus patria ku kľúčovým hodnotám, na ktorých sa nielen podieľame, ale ich aj tvoríme v našom meste. Mestské lesy neslúžia iba ľuďom z jednej mestskej časti, ale všetkým Bratislavčanom a Bratislavčankám, o to viac ma teší, že vďaka našej spolupráci atraktívne miesta, kde môžu ľudia tráviť čas v Malých Karpatoch, pribúdajú,” povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.
„Mestské lesy systematicky pracujú na tom, aby sa z lesoparku stal najlepší prírodný rekreačný areál v regióne. Až na výnimky nie je potrebné budovať úplne nové projekty, sieť rekreačných areálov aj infraštruktúra je dostačujúca. Je však dôležité citlivo opravovať a zveľaďovať existujúce miesta tak, aby boli nielen v dobrom technickom stave, ale aj esteticky pekné a reflektovali aktuálne potreby návštevníkov,“ uviedol Marek Páva, riaditeľ Mestských lesov v Bratislave.
Po 100 rokoch opäť hájovňa
Pôvodná hájovňa z prelomu 19. a 20. storočia začala opäť slúžiť ľuďom, ktorí prichádzajú do lesa za oddychom. Toto miesto v minulosti fungovalo aj ako muničný sklad, ktorý bol verejnosti dlhé roky neprístupný. Mesto so svojimi organizáciami sa však budove a okolitému priestoru rozhodli prinavrátiť verejnú funkciu a momentálne tu ľudia nájdu voľnočasový pavilón s vnútorným grilom a vonkajšími ohniskami, zázemie pre turistov aj cyklistov, či ihrisko na petanq. Návrh súčasnej podoby hájovne pochádza z ateliérov Office 110 a DIVO. Architektom sa podarilo nadviazať na pivnicu pôvodnej hájovne a pretvoriť ju tak, že si zachováva genius loci.
„Naším hlavným cieľom bolo premeniť spustnutý areál bývalých muničných skladov na prírode blízky priestor pre trávenie voľného času a detské hry. Zhodou okolností sme na tomto zámere začali spolupracovať v čase rozbiehajúcej sa koronakrízy, kedy sa téma úniku do prírody stala mimoriadne aktuálnou. Táto potreba je v spoločnosti prítomná aj dnes a Bratislavčanky a Bratislavčania si zaslúžia mať nové kvalitné verejné priestory ako protihodnotu za zvýšený stres spôsobovaný prudko sa rozvíjajúcim mestom,“ povedal architekt Martin Hörmann z Office 110.
Pri aktuálnej obnove sa zachovali pôvodné priestory polozapustenej pivnice hájovne, ktorá tvorí podnož pre centrálne umiestnený altánok. Práve prekrytie priestoru v tvare sedlovej strechy odkazuje na dobový vzhľad budovy. Históriu miesta sa podarilo podčiarknuť aj vďaka použitiu pôvodných materiálov – napríklad pri demontáži havarijného stavu nadzemného podlažia sa uchovalo 40 paliet tvrdých tehál takzvaných klingeriek, pričom na niektorých bola razba aj z roku 1900.
Premenou prešli aj prírodné plochy okolo hájovne, ktoré tvoria ovocné stromy, stará vŕba či potok so studničkou. K vonkajším ohniskám sa dobudovali chodníčky, aby sa k nim ľudia jednoduchšie dostali. Okrem petangového ihriska vzniklo aj detské ihrisko, ktoré rovnako ako mobiliár vyrobili šikovní zamestnanci Mestských lesov v Bratislave z lokálneho dreva. Pred hájovňou tiež vzniklo predpolie z priepustného mlatového povrchu, ktorý je vhodný aj na organizovanie menších podujatí. Projekt obnovy hájovne finančne podporila aj spoločnosť Swiss RE.
Program Živé miesta skrášľuje Bratislavu
Cieľom Programu Živé miesta je revitalizovať dlhodobo zanedbané verejné priestory v Bratislave, zastrešuje ho Metropolitný inštitút Bratislavy. Aktuálne program zahŕňa približne 40 projektov, ktoré sú dokončené, rozpracované alebo vo fáze návrhu.