Architekti navrhli ako prepojiť Chorvátske rameno kvalitnými lávkami pre chodcov a cyklistov
Z architektonickej súťaže vzišli víťazné návrhy pre štyri lávky pri petržalskom Chorvátskom ramene. Cieľom súťaže bolo priniesť najlepšie riešenia na napojenie Chorvátskeho ramena s novými MHD zastávkami, ktoré v Petržalke pribudnú po dotiahnutí električkovej trate z Jugmannovej k Janíkovmu dvoru. Zároveň majú lávky prispieť k tomu, aby sa z tejto lokality stala dobre dostupná obľúbená rekreačná zóna.
BRATISLAVA. Štyri lávky pre chodcov a cyklistov ponad Chorvátske rameno v mestskej časti Petržalka majú víťazné architektonické návrhy. Najlepšie riešenia na prvé tri lávky priniesli brnenskí architekti z M2AU + AXXI. Víťazom návrhu na štvrtú lávku sú architekti zo slovenského ateliéru DOXA.
Cieľom súťaže bolo nájsť riešenia pre komfortnejší prístup na zastávky MHD, ktoré v tejto lokalite vzniknú po predĺžení električkovej trate z Jugmannovej po Janíkov dvor. Všetky lávky budú bezbariérové s vhodným sklonom pre vozíčkarov. Rovnako majú lávky napomôcť k lepšiemu využívaniu Chorvátskeho ramena ako lokálnej rekreačnej zóny.
„O lávkach sme neuvažovali iba ako o čisto dopravných uzloch, ale vnímali sme aj ich potenciál pre voľnočasové aktivity. Vďaka zvýšenému počtu okoloidúcich sa z lávok môžu stať miesta, kde sa obyvatelia budú chcieť stretávať, vychutnávať si pohľad na vodnú hladinu a tiež tu vzniká priestor pre kultúru. Našim cieľom preto bolo, aby sa z lávok stali aktívne prvky v rámci celej štvrte a súčasne rešpektovali charakter okolitého prostredia,“ objasnil Daniel Struhařík za M2AU + AXXI.
Architektonicko-konštrukčné súťaže vyhlásilo Hlavné mesto Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy a METRO a na základe predbežného odhadu budú náklady na samotnú výstavbu štyroch lávok 2,5 milióna eur bez DPH. V novodobej histórii Slovenska je to jedna z mála súťaži, ktorá sa venuje lávkam pre peších a cyklistov.
„Aj táto súťaž je dôkazom, že Bratislava vie pristupovať k tvorbe verejných priestorov zodpovedne. V porote mali zastúpenie architekti, urbanisti aj stavební inžinieri, keďže najlepšie mosty či lávky vznikajú na základe spolupráce týchto odborníkov. Víťazne návrhy skvele skĺbili technické aj architektonické riešenia a sú výbornou správou pre budúcu podobu Chorvátskeho ramena,“ uviedol Peter Lényi, riaditeľ sekcie súťaží v Metropolitnom inštitúte Bratislavy.
Všetky víťazné lávky budú betónové, čo zjednoduší ich údržbu a predĺži im životnosť. Rovnako ich umiestnenie je navrhované tak, aby správne prepojili existujúce a predpokladané chodníky a trasy s budúcou električkovou traťou a súčasnou aj plánovanou okolitou zástavbou.
Prvá lávka je plánovaná v úseku medzi Bosákovou a Rusovskou cestou. Z lávky sa bude dať napojiť na sieť cyklochodníkov a chodníkov na ľavom brehu Chorvátskeho ramena a na Mlynarovičovu ulicu na pravom brehu. Druhá a tretia lávka sú v úseku medzi Rusovskou cestou a Romanovou ulicou a obe lávky budú napojené na existujúce chodníky pozdĺž ramena. Štvrtá lávka nahradí súčasnú pontónovú lávku a bude prepájať protiľahlé brehy Chorvátskeho ramena. Ideou je vytvoriť priame napojenie na jazero Veľký Draždiak chodníkom na teréne, ktorý vyvrcholí v podobe móla nad úrovňou jazera.
„Návrh štvrtej lávky cez Chorvátske rameno sme spracovávali v pomerne početnom kolektíve autorov, pracovalo na ňom šesť architektov a jeden statik. Aj to nám umožnilo premýšľať v omnoho širšom kontexte. Snažili sme sa uchopiť podstatu pohybu človeka. Zvolili sme stratégiu čím prírodnejšie prostredie, tým menej ambiciózny zásah,“ priblížili architekti z ateliéru DOXA.
Porota vyberala z 29 návrhov, pričom na prvú, druhú a tretiu lávku prišlo po 8 súťažných návrhov a na štvrtú lávku 5 návrhov. Prihlásené architektonické ateliéri si mohli vybrať či pošlú návrhy na všetky lávky alebo len na vybrané. Išlo o štyri samostatné súťaže návrhov s rovnakým jadrom zadania, ktoré boli vyhlásené naraz a vyhodnocovala ich jedna porota v spoločnom termíne. Kompletné súťažné zadanie je zverejnené na stránke MIB a portáli verejného obstarávania.
Lávka č. 1
1. miesto: M2AU + AXXI
Daniel Struhařík, Kryštof Foltýn, Luděk Šimoník
Spolupráca: Martin Holý, Anastasia Bezborodko, Anna Vrzalová
Návrh prepája zadané body a okrem samotnej lávky vníma autor ako dôležité aj napojenie na okolitú urbanistickú infraštruktúru, hoci poloha a miera dôležitosti týchto napojení bola porotou diskutovaná. Lávka citlivo pracuje s kontextom miesta. Subtílnosť lávky podporená prírodnou farebnosťou vychádza z lineárneho vnímania priestoru a snahy nevytvárať príliš silné akcenty. Postupne sa vynárajúca horizontálna sochárska hra je adekvátnou a vyváženou odpoveďou na otázku miery zásahu do krajiny Chorvátskeho ramena. Vtipné tvarovanie lávky nie je samoúčelné, súčasným jazykom redukuje hmotu na elegantné minimum. Železobetónová konštrukcia má výhodu nízkych nákladov na údržbu. Použitie vysokopevnostného betónu je považované za primerane ambiciózne. Z technického pohľadu je návrh považovaný za uskutočniteľný s drobnými výhradami k niektorým detailom riešenia (napr. tvar zakladania).
V ďalšom dopracovaní návrhu porota odporúča:
– doriešiť urbanistické prepojenie v nadväznosti na pešie ťahy v mieste a zvážiť mieru pokory či výraznosti ich vstupu do územia,
– doriešiť parametre zábradlia vo vzťahu k požiadavkám STN a prechodu cyklistov.
Lávka č. 2
1. miesto: M2AU + AXXI
Daniel Struhařík, Kryštof Foltýn, Luděk Šimoník
Spolupráca: Martin Holý, Anastasia Bezborodko, Anna Vrzalová
Návrh citlivo pracuje s kontextom a významom miesta. Vníma polohu a vzťah k plánovanému verejnému priestoru námestia a využíva pre seba jeho ľudský potenciál. Spojenie lávky a pobytového schodiska prirodzene ponúka v rámci celého Chorvátskeho ramena až prekvapivo výnimočnú, ale veľmi vítanú možnosť prístupu k vodnej hladine. Ambiciózne tvarovanie lávky, ktoré evokuje, že sa nachádzame
v 21. storočí, je rozvíjané predovšetkým v horizontálnom smere, čo je vnímané ako adekvátne a krajinársky vyvážené riešenie. Návrh tak vytvára signifikantné miesto v rámci promenády Chorvátskeho ramena.
Z technického pohľadu je návrh považovaný za uskutočniteľný s drobnými výhradami k niektorým detailom riešenia (tvar zakladania). Železobetónová konštrukcia má výhodu nízkych nákladov na údržbu, použitie vysokopevnostného betónu je považované za primerane ambiciózne.
V ďalšom dopracovaní návrhu porota odporúča: rozšírenie prechodového profilu lávky s ohľadom na jej pobytovú funkciu, premyslenie plynulejších, prípadne priestorovo štedrejších napojení na okolie, detailné doriešenie terénnych schodov a architektonického výrazu zábradlia pre dosiahnutie bezpečnosti v súlade s normami.
Lávka č. 3
1. miesto: M2AU + AXXI
Daniel Struhařík, Kryštof Foltýn, Luděk Šimoník
Spolupráca: Martin Holý, Anastasia Bezborodko, Anna Vrzalová
Tvarovanie lávky efektívne a súčasným jazykom redukuje jej hmotu a vzniká tak subtílne riešenie, ktoré má najlepší predpoklad zapadnúť do kontextu miesta. Farebnosť a pokorná sochárska hra je adekvátnou a vyváženou odpoveďou na otázku miery zásahu do krajiny Chorvátskeho ramena. Triezve technické riešenie s votknutiami do základov na oboch brehoch a nízkou hrúbkou mostovky v strede rozpätia vytvára v kombinácii so železobetónovým materiálom lávky veľmi logické a takmer bezúdržbové riešenie, ktoré v kombinácii so subtílnym zábradlím na seba zbytočne neupozorňuje a necháva vyniknúť prírodný charakter prostredia. Rekreačný potenciál územia podporuje umiestnením terénnych pobytových schodov na oboch brehoch ramena.
Lávka č. 4
1. miesto: DOXA s.r.o.
Ondrej Jurčo, Maroš Mitro, Pavel Bakajsa, Martina Hončárová, Olena Osadchuk, Tomáš Boroš, Juraj Rohár
Návrh zaujímavým a pritom jednoduchým spôsobom pracuje s prechodom cez rôzne prostredia: rieka, park, pláž. Porota oceňuje koncepciu jednotnej línie. Priečny rez lávky reaguje na prostredie, ktorým práve prechádza. Súčasne hierarchizuje prepojenie na primárne (rameno-jazero) a sekundárne (prepojenie na budúcu zastávku električky). Napriek silnej líniovej koncepcii lávka nepotláča charakter Chorvátskeho ramena a materiálové prevedenie vhodným spôsobom reaguje na prostredie. Transparentnosť zábradlia nezaťažuje priehľady do územia. Monolitická železobetónová konštrukcia je považovaná za realizovateľnú a logickú s nízkymi nákladmi na budúcu údržbu.
Päť rokov participácie v číslach
Sekcia participácie a mestských štúdií Metropolitného inštitútu Bratislavy funguje už viac ako päť rokov a do svojich projektov zapojila viac než 100 ...
Riazanská ulica bude čoskoro bezpečnejšia
V súčasnosti až 58 % z opýtaných rodičov považuje okolie ZŠ a MŠ Riazanská za nebezpečné. Spomedzi tých, čo chodia pešo, je to až 75 % – hovoria dáta ...
Budúcnosť Bratislavy sa deje už dnes
Bratislava, mesto na rieke, obklopené Karpatami, v sebe skrýva veľký potenciál. Nad budúcnosťou kvalitného hlavného mesta sa však zamýšľame už dn...