Architekt mestskej tržnice v Brne: Ľudia nechodia na trhy kvôli pekným stánkom

Český architekt Michal Palaščák viedol pred šiestimi rokmi rekonštrukciu krytej mestskej tržnice v Brne, ktorá sa nachádza vedľa Zelného trhu. Jeho skúsenosť ukazuje, že len pekná a funkčná architektúra nestačí. Ľudia totiž vyhľadávajú trhy kvôli atmosfére a tá je v rukách hlavného prevádzkara trhoviska, ktorý by sa mal starať o pestrú skladbu predajcov počas celého roka. Rovnako dôležité je dostať medzi stánky kultúru.

Krytú tržnicu v Brne nanovo zrekonštruoval ateliér dílna v roku 2017. Foto: dílna.

Trhoviská už dávno nie sú len o nakupovaní čerstvej zeleniny ci ovocia. V posledných rokoch sa zmenili na centrá kultúry a komunitných aktivít. Aj architekti sa na ne pozerajú ako na vzácny mestský priestor, kde môžu ľudia tráviť čas rôznym spôsobom a nadväzovať nové vzťahy. Z tohto dôvodu musia vytvoriť priestor, ktorý sa vie flexibilne prispôsobiť aktuálnym potrebám.

Zákazník musí mať dôvod prísť vždy

Architekt Michal Palaščák uvažoval nad novou podobou mestskej tržnice v Brne ako o neriadenej prevádzke, ktorá sa má každý deň zaplniť a žiť vlastným životom. Trhovníci majú ráno prísť a zložiť sa na ktoromkoľvek stole, ktorý je práve voľný. Priestor preto musí poskytovať spoľahlivé technické zázemie v podobe prípojky na vodu či elektrinu a dostupné možnosti skladovania tovaru v noci.

„Ako architektovi sa mi podarilo  vybudovať plne funkčný moderný priestor, v ktorom dokážu predajcovia komfortne predávať svoj tovar. Avšak to je len prvá polovica práce. V prípade trhoviska je nesmierne dôležité vytvoriť podmienky pre udržateľné fungovanie prevádzky počas celého roka,“ prízvukuje Palaščák s tým, že táto úloha je na pleciach prevádzkara.

Práve udržateľné fungovanie býva najväčšou výzvou pre farmárske trhy, kde predajcovia ponúkajú sezónne produkty len určitý čas v roku. V praxi to znamená, že nechodia predávať každý deň a zákazníkom sa môže naskytnúť pohľad na prázdne stánky. Prevádzkovateľ trhoviska preto musí priebežne oslovovať predajcov rôzneho druhu, aby si zákazník vždy našiel dôvod uprednostniť trh pred supermarketom.

Interiér krytej mestskej tržnice v Brne. Foto: dílna.

Kombinovaný model fungovania

Pri navrhovaní moderného trhoviska treba tiež vymyslieť model fungovania jednotlivých prevádzok. V Brne koncipovali trhovisko tak, že na spodné poschodie umiestnili celoročne žiadané prevádzky, ktoré platia vyšší nájom vďaka čomu sú dotovaní sezónni predajcovia, ktorí nedokážu predávať svoj tovar 365 dní v roku. Ide o vzájomne prospešný vzťah, ktorého výsledkom sú verní zákazníci.

„Domnievam sa, že tento model by mohol fungovať aj u vás v Bratislave v prípade trhoviska Miletičova. Hlavne vychytené gastroprevádzky, ktoré fungujú celoročne dokážu urobiť dobrú službu trhoviskám vo všeobecnosti.“

Palaščák je presvedčený, že okrem atraktívnej ponuky stálych a sezónnych predajcov treba medzi stánky priniesť aj kultúrny program. „Trhovisko je nutné riadiť aj vertikálne, aby to nebolo len o predávaní uhoriek či jabĺk. Miesto zatraktívni kultúra v podobe koncertov, workshopov či výstav. Práve preto treba schopného človeka, ktorý to všetko naplánuje a dohliadne na to,“ vysvetľuje s tým, že v Brne sa tento zámer nepodarilo splniť a trhovisko tak nevyužíva svoj potenciál naplno.

Interiér krytej mestskej tržnice v Brne. Foto: dílna.

Autentické trhoviská majú ľudia radšej

Pri plánovaní mestského trhoviska v Brne sa neuskutočnil participatívny proces, ktorý by zisťoval požiadavky na budúcu podobu tohto miesta od predajcov či obyvateľov. Podľa Palaščáka iba z pozície architekta nie je možné ovplyvniť budúce fungovanie nejakého miesta. Rovnako si myslí, že by sa nemal zbytočne preceňovať význam dizajnového mobiliáru, pri ktorom stačí, že bude funkčný. Uvedomil si to v Rotterdame, kde navštívil nedávno otvorené trhovisko Markthal, ktoré návštevníkov ohuruje svojou nevšednou architektúrou.

„Neďaleko tejto známej turistickej atrakcie je miestna tržnica s lokálnymi predajcami, kde síce nie sú dizajnové stánky, ale to miesto má uveriteľnú atmosféru, akú chcete na trhu zažiť. Trhovníci majú hlinu za nechtami a ponúkajú krivé mrkvy. A presne o autentickosti to celé je. Ľudia nechcú umelú architektúru, ale živý kolos, ktorý sa každý deň mení a ponúka niečo nové,“ hovorí na záver Palaščák.

História mestskej tržnice v Brne

Príbeh budovy mestskej tržnice na Zelnom trhu v Brne sa začína v roku 1941, kedy sa začalo s jej výstavbou. V 50. rokoch sa z tohto miesta stal Dom potravín s vôbec prvou samoobsluhou v meste. V 90. rokoch prešla budova necitlivou rekonštrukciou, ktorá narušila statiku. Po roku 2000 sa v priestoroch niekdajšej tržnice striedali rôzni nájomcovia od predajcov oblečenia z druhej ruky po drogériu. Zlom nastal až v roku 2015, kedy mesto Brno rozhodlo o kompletnom zrekonštruovaní a prinavrátení jej pôvodnej úlohy. Autorom návrh mestskej tržnice sa stal architekt Michal Palaščák z ateliéru dílna. Jeho víziou bolo vytvoriť prázdnu a zároveň funkčnú schránku, ktorá sa každý deň prispôsobí potrebám predajcov.


Michal Palaščák (1970) je český architekt, ktorý pôsobí v Brne v ateliéri dílna a tiež učí na fakulte architektúry VUT.

Autor: Annamária Ondrejková

Ďalšie aktuality

Zobraziť viac aktualít

Komfortnejší pohyb po meste a dlhšia životnosť zelene. Bratislava má manuál pre správne vysádzanie stromov a starostlivosť o zeleň

Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil komplexné usmernenia, vďaka ktorým sa docieli kvalitnejšia výsadba a starostlivosť o stromy a zeleň v meste. Princípy a štandardy starostlivosti o zeleň v meste a Princípy a štandardy zelene v meste sú súčasťou Manuálu verejných priestorov, ktorý bol verejnosti predstavený minulý rok. Manuál verejných priestorov s jednotlivými princípmi a štandardmi na konkrétne oblasti dáva na stôl jasné pravidlá, ako by sa mali verejné priestory v meste tvoriť a obnovovať. Po princípoch a štandardoch zelene pribudnú ešte v tomto roku princípy osvetlenia, dláždenia, osádzania reklamy či prístreškov MHD. Postupným uplatňovaním jednotných pravidiel, ktoré sa už deje na viacerých miestach pri aktuálnych obnovách, mesto a jeho verejné priestory dostanú kompaktný vizuál. Všetky dokumenty sú voľne dostupné na www.mib.sk.

www.bratislava2030.sk

Mesto tvorí novú víziu pre Bratislavu. Ako bude vyzerať Bratislava v roku 2030 môžu ovplyvniť aj Bratislavčanky a Bratislavčania

Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto aktuálne tvoria strategický plán, ako by mala vyzerať Bratislava v roku 2030. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 bude vychádzať z ročnej práce odborných pracovných skupín aj z vstupov od verejnosti. Budúcnosť hlavného mesta tak môže ovplyvniť každá Bratislavčanka a Bratislavčan. Stačí vyplniť dotazník a prispieť svojim nápadom.

Mesto klimatickú krízu nevyrieši, môže sa však proti nej brániť

Na chodníky kvapká voda z prepracovaných klimatizácií, električkové trate dostávajú zabrať pod nápormi najväčších horúčav za posledné roky, obyvatelia sú unavení a nemôžu si oddýchnuť ani počas noci, pretože teplota neklesá dostatočne. Následne prichádzajú veľké návaly dažďa, ktoré rýchlo odídu a mestské povrchy ich väčšinou nemajú ako uchovať a mestská zeleň vysychá. Tento stav je zapríčinený klimatickou zmenou, ktorá situáciu v Bratislave bude naďalej zhoršovať.