Znížili sme energetickú náročnosť našej budovy z kategórie C na A1 

Vďaka modernizácii mestskej dvoj-budovy na Ventúrskej a Sedlárskej ulici, ktorú má od roku 2022 zverenú Metropolitný inštitút Bratislavy, sa podarilo zastabilizovať dve národné kultúrne pamiatky a zároveň znížiť energetickú náročnosť budov z kategórie C (180 bodov) na kategóriu A1 - ultranízkoenergetická budova (67 bodov).

Týmto prispievame k jednému zo strategických cieľov mesta – ušetriť 35 % energie spotrebovanej na mestských budovách a zariadeniach.

Rekonštrukcia pamiatkovo chránených budov na rohu Ventúrskej a Sedlárskej, ktorá prebiehala od minulého roka až do marca 2026, bola zameraná na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, stavebno-technického stavu a kvality vnútorného prostredia. Práce zahŕňali:

• obnovu a zateplenie strechy,  
• výmenu okien a dverí formou replík alebo repasáciou,
• výmenu okien a dverí formou replík alebo repasáciou,
• systémov chladenia a vetrania s rekuperáciou vzduchu,  
• inštalovanie obnoviteľných zdrojov energie či úsporného osvetlenia.  

Realizovaná obnova budov bola v hodnote 766.239 eur. Projekt bol spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko (v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou). Výška nenávratného finančného príspevku predstavovala sumu 655 272,59 €, z toho 262 109,04 € bolo financovaných zo zdrojov EÚ.  

Okrem kvalitatívnej stránky modernizácie musela byť dodržaná aj vysoká estetická a pamiatková úroveň – v prípade výmeny okien a dverí boli podľa pokynov pamiatkarov vyhotovené historizujúce repliky.  

„Keďže ide o budovy v pamiatkovej zóne mesta, považujeme za dôležité zlepšovať ich technický stav, zhodnocovať ich a prispôsobovať súčasným potrebám administratívneho využitia. Rovnako dôležitá je pre nás aj ich vizuálna kvalita, pretože prostredie, v ktorom sa ľudia pohybujú, ovplyvňuje ich psychiku aj zdravie. Preto sa aktívne zapájame do relevantných výziev, ktoré nám umožňujú získavať externé zdroje na obnovu a ďalší rozvoj týchto budov,” vysvetľuje Dana Hudcová, riaditeľka kancelárie riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy.                                                                            

Rekonštrukcia budov ukazuje, že významné energetické úspory je možné dosiahnuť aj pri historických a pamiatkovo chránených objektoch. V prípade objektu MIB sa podarilo znížiť spotrebu energie o viac ako 40%. Zároveň však platí, že takéto obnovy sú technicky aj finančne mimoriadne náročné. Ak majú mestá realizovať podobné projekty vo väčšom rozsahu, potrebujú na ne vhodne nastavené dotačné mechanizmy.

Šetriť energie, sadiť zeleň a adaptovať mesto na zmeny klímy – to je Klimatický plán 

Obnova budov je súčasťou širšieho úsilia Bratislavy napĺňať ciele Klimatického plánu (SECAP), ktorý mesto schválilo v roku 2024. Jedným z kľúčových opatrení je práve energetický manažment. Mesto preto vytvorilo tím energetického manažmentu, ktorý systematicky pracuje na znižovaní spotreby energie v budovách vo vlastníctve mesta. „V posledných dvoch rokoch tím vybudoval základy riadenia spotreby energií: na viacerých budovách zaviedol inteligentné meranie spotrieb, vybudoval systém automatizovaného zberu údajov z faktúr, realizoval pilotné projekty optimalizácie vykurovania, informačnú kampaň o šetrení energiami pre zamestnancov a pod.,” vysvetľuje Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie mesta Bratislava.  

Práve kombinácia týchto systémových opatrení a postupnej hĺbkovej obnovy budov má Bratislave v dlhodobom horizonte pomôcť dosiahnuť cieľ znížiť spotrebu energie v mestských budovách o 35 %, ako aj znížiť produkciu CO2.

Klimatický plán sa netýka len objektov a majetku mesta, ale smeruje aj k súkromným majiteľom objektov, keďže sú zodpovední za približne tretinu celkových emisií v meste. Súkromné subjekty mesto oslovuje prostredníctvom Klimatickej výzvy primátora Bratislavy.  Aktuálne je do nej zapojených 16 subjektov, ktoré kooperujú na energetických a klimatických cieľoch mesta.  

Primátor Matúš Vallo nedávno  ocenil prvých 10 spoločností zapojených do Klimatickej výzvy, ktoré realizovali opatrenia na 12 budovách s celkovou podlažnou plochou približne 250 000 metrov štvorcových. Výsledkom sú reálne úspory energie vo výške približne 1 GWh, investície za viac ako desať miliónov eur a inštalácie fotovoltiky s celkovým výkonom 3,5 MWp, čo zodpovedá ročnej spotrebe elektriny približne 1800 domácností na Slovensku alebo ročnému záchytu uhlíka približne 65 000 stromami.

Na ciele Klimatického plánu nadväzuje aj program Živé miesta, prostredníctvom ktorého mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy postupne pretvárajú verejné priestory tak, aby boli kvalitnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na dôsledky zmeny klímy. Projekty realizované alebo rozbehnuté v uplynulom roku – od pešej lávky na Partizánskej lúke, cez obnovu lesoparkov a Sadu Janka Kráľa, až po revitalizáciu okolia Domu služieb v Dúbravke či Živé námestie – neprinášajú len úpravu povrchov a verejného priestoru. Ich dôležitou súčasťou je aj rozširovanie a skvalitňovanie zelenej a modrej infraštruktúry, ktorá pomáha mestu lepšie zvládať horúčavy, sucho aj prívalové dažde. Zároveň ide o opatrenia, ktoré zvyšujú kvalitu života obyvateľov a vytvárajú bezpečnejšie prostredie aj pre zraniteľné skupiny, ako sú seniori a deti.