Dizajn ako terapia a príroda, ktorá mení aj mrakodrapy na dedinu – zúčastnili sme sa konferencie Pulse  

Náš urbanista Daniel Tomko prezentoval bratislavský projekt Mlynských nív.

Ústrednou témou bol kľúčový faktor pri úspešnom rozvoji miest – spolupráca. Spolupráci medzi investormi a mestom, klientom a architektom, medzi developmentom a umením či medzi komerčnými projektmi navzájom sa venovali spíkri z krajín V4, širšej Európy aj Ázie na dvoch pódiách počas dvoch dní.

„Niekedy sa rozvoj miest prezentuje ako ukončený príbeh, hoci mestá sa stále rozvíjajú. Hádankou je, kto dnes rozvíja mesta? Odpoveďou je, že všetci partneri spoločne,“ hovorila Petra Javůrková z Janáčkovej filharmónie v Ostravy. Mesto je podľa nej ekosystém, ktorý tvoria architekti/*ky, verejnosť, inštitúcie, privátny sektor, politici/*čky. Architektúra je stredobodom tohto systému, pretože ovplyvňuje, ako prebieha spolupráca ostatných stake holderov.  

Účastníci konferencie sa zhodli, že architektúra má veľký vplyv na to, ako sa naše mestá rozvíjajú, bez ohľadu na to, či sú malé alebo veľké.  

Ako pomôcť menším mestám 

Malé mestá zápasia s nedostatkom zdrojov a zmysluplný rozvoj je pre ne výzvou. Petr Štěpánek, urbanista, ktorý riadi Centrum pre regionálny rozvoj ČR a rozhoduje o prerozdelení EÚ fondov v Čechách, rozprával o príkladoch transformácie menších českých miest. Aj drobné zásahy môžu podľa neho zmeniť potenciál miest. „Malé mestá v Čechách sa scvrkávajú preto, lebo v nich panuje nízka kvalita života a architektúry,“ vysvetlil. Ľudia chcú žiť tam, kde je to príjemné, kde je život.  

Na druhej strane veľkomestá s veľkým ekonomickým výtlakom sa musia vysporiadať s opačným problémom – ako zabezpečiť kvalitu života rovnomerne na veľkej ploche a pri vysokej hustote?

Príklady z ázijských miest hovorili o využívaní potenciálu medziposchodí či striech.  

„V Čechách máte množstvo krajiny k dispozícii,“ vysvetľoval Alan Chueng, mladý architekt z Číny, zakladateľ One Bite Design, „my nemáme inú možnosť ako stavať do výšky.“ Vo veľkých ázijských mestách je preto snahou tvoriť polyfunkčné objekty, kde v jednej budove dokážete naplniť väčšinu svojich potrieb. „Vďaka tomu sa nesnažíme o 15-minútové mestá, ako vy v Európe, ale o 5-minútové,“ povedal.  

Jeho práca je príkladom, že kreatívne riešenia umožňujú zlepšiť život ľuďom aj v náročných podmienkach vysokej hustoty miest. Predviedol, ako využívajú strechy výškových budov – na ihriská či športoviská. Nestačí podľa neho urobiť len krásny priestor, treba do tvorby zapojiť aj ľudí. Preto je veľkou súčasťou jeho projektov participácia a práca kreatívcov. Vďaka tomu sú ľudia od začiatku súčasťou tvorby a kreatívci zase prinášajú originálne nápady – napr. súčasťou športoviska na streche je aj terénna hra.

Češka Eva Le Peutrec žijúca v zahraničí, ktorá roky pracuje na projektoch mrakodrapov po celom svete a považuje ich za katedrály 21. storočia – teda výkladné skrine ekonomickej, politickej a technologickej sily, sa snaží prinášať do týchto budov život v podobe parkov na medziposchodiach. Inšpiráciou jej „vertikálnych dedín“ je samotný vzor tradičných čínskych záhrad. Záhrada v Číne nie je doplnok bývania, naopak, záhrada je ústredným bodom a bývanie sa často tvorí okolo nej.  

Príroda na medziposchodiach podporuje stretávanie ľudí a pomáha tvoriť komunitu v lokalite – práve to, čo v mrakodrapoch často chýba.  

Slovenka Maria Gal Tkacova, ktorá viedla transformačné procesy miest po celom svete a dnes pracuje pre svetoznáme štúdio Gehl hovorila o tom, že bez ohľadu na to, akí sme alebo v akom meste žijeme, všetci máme radi to isté – sadáme si tam, kde je to najpohodlnejšie, priťahuje nás príroda, potrebujeme bezpečiem najlepšie vnímame svet pri rýchlosti 5 km/hod a najviac nás zaujímajú druhí ľudia. Podľa nej sú základom urbanizmu a premien miest dáta. Podobne ako Metropolitný inštitút Bratislavy, aj ona vo svojich projektoch zbiera a interpretuje množstvo dôležitých podkladov.  

Zároveň môžeme architektúru a urbanizmus stavať na jednoduchých princípoch a prirodzených ľudských potrebách – vtedy je skutočne orientovaná na ľudí. Za týmto tvrdením sú roky výskumu, ktoré realizoval architekt Jan Gehl spolu so svojou manželkou – psychologičkou Ingrid Gehl. Dnes z týchto poznatkov čerpá celý svet. Myšlienky ako mestá pre deti, či mestá pre všetkých sú odvodením tejto ústrednej filozofie.  

Život sa deje tam, kde sú ľudia, kde sa pohybujú a interagujú. Tam, kde dominujú autá a urbanizmus orientovaný na autá, je život do istej miery eliminovaný. Tým klesá atraktívnosť lokality, aj ekonomický potenciál. Preto mestá orientované na ľudskú mierku v Európe napredujú. A v Ázii sa túto myšlienku snažia pretaviť do konkrétnych zásahov v rámci vertikálnej architektúry.  

Štvrte pre ľudí 

Konferencia sa venovala aj väčšej mierke – urbanizmu štvrtí a miest. Architekti Maté Antal (Maďarsko), Ondřej Švancara (Česko) a Alfred Willinger (Rakúsko) hovorili o návrhu transformácie železničného koridoru v Budapešti, na ktorom sa podieľa 11 tímov z troch ateliérov. Do urbanistickej súťaže sa spoločne prihlásilo 16 tímov, ktoré pracovali na zadaní. Je to dokonalý príklad spolupráce, bez ktorej nemôžu vznikať kvalitné štvrte.  

Na to nadviazal urbanista Daniel Tomko, ktorý prezentoval príbeh spolupráce stake holderov na projekte Mlynských nív. „Niekedy je jednoduchšie hľadať spoločnú víziu rozvoja ako čakať na každé jedno ´áno´,“ povedal.  

Spolupráca je podľa organizátorov konferencie veľmi dôležitou zručnosťou. „Práve v dnešnej dobe, v ktorej je spoločnosť často rozdelená politicky, vytvárame túto platformu, kde si môžeme vymieňať vedomosti, skúsenosti, informácie a kde môžeme nadväzovať spolupráce,” zdôraznil poľský spisovateľ a kritik umenia Marcin Szczelina, kurátor Pulse.

Súčasťou podujatia bol aj večer vyhlásenia nominovaných na cenu Pulse Award 2026 v kategóriách architektúra, interiérový a produktový dizajn. Prezentácia nominovaných projektov bola originálne spojená s live premiérou symfónie venovanou Leošovi Janáčkovi, autorom ktorej je Jiří Trtík a STRO.MY Ensemble.

Dizajn ako terapia

Silnou témou konferencie bol interiérový dizajn. Dizajnéri z celej Európy predstavili svoje produkty – svetlá, keramiku či interiéry.  

Podľa Michaela Anastassiadesa dizajn nie je len o kráse, má oveľa väčší význam. „Môže byť terapiou na úzkosť z dneška,“ hovoril cyperský dizajnér s 20-ročnou praxou. Dizajn a architektúra ovplyvňujú, ako sa cítime doma, ako sa správame v meste. Preto je dôležité tvoriť ho vnímavo a s ohľadom na najnovšie poznatky. Alebo môžeme čerpať z nadčasových riešení. Taliansky dizajnér Massimo Adario premietal obrázky z talianskych palácov, ktoré navrhuje s odkazom na luxusné talianske paláce naprieč storočiami. Sálu zaplavili nádherné obrázky z interiérov víl vo Florencii či Ríma. Pre stredoeurópsky trh to bol závan luxusu, exotiky a ohurujúcej krásy. ň

Tá však nie je vždy luxusne prvoplánovaná. Samotné miesto, kde našla konferencia Pulse domov už 3. rok, je dôkazom, že krása sa nachádza aj tam, kde by sme ju nečakali.

Ide o Dolní Vítkovice v Ostrave – obec, ktorá vznikla vďaka rozvoju hutníckeho priemyslu v 19-tom storočí. Hutnícky areál na výrobu koksu, železa a príslušných produktov bol od svojho vzniku výkladnou skriňou technologických riešení a pokroku, a to naprieč celou existenciou továrne počas 150-tich rokov. Areál sa po zatvorení v roku 1998 stal Národnou kultúrnou pamiatkou a postupne sa mení na živý kultúrny areál. Potvrdzuje, že industriálne objekty majú dnes veľkú atraktivitu a môžu byť kreatívne transformované. Konferencia využíva aulu Gong – ide o veľký kruhový objekt pôvodného plynojemu. Hneď vedľa nájdete taliansku reštauráciu v hale po energetickom zásobníku. Z pôvodných objektov Vítkovíc dnes stojí asi 40 %, ostatné si zobral zub času. Z priemyselnej činnosti už funguje len posledná hala, ktorú dnes využívajú železiarne Třynec.  

Návštevníci konferencie si tak okrem iného môžu pozrieť výnimočný príklad transformácie a znovu oživenia brownfieldu, ktorá je ilustráciou historického vývoja z priemyselného nadšenia a geniality cez úpadok na základe vedeckého poznania, aj zmeny režimu a znovuzrodenie areálu vďaka úplne novej funkcii. Nie náhodou je symbolom tejto premeny obrovský oceľový vták fénix s roztiahnutými krídlami, ktorého nájdete zaveseného v areáli. Podobne ako fénix, tak aj fascinujúci areál Dolních Vítkovíc povstal vďaka vízii a kreativite z popola (a hrdze). Návštevu konferencie sa preto oplatí spojiť aj s návštevou národnej kultúrnej pamiatky.