Sad Janka Kráľa je bližšie k obnove. Víziu vytvorí MIB spolu s česko-slovenským tímom odborníkov

Súťaž na zhotoviteľa štúdie vyhral tím so skúsenosťami s obnovou veľkých parkov na Slovensku aj v Česku.

Odborná porota udelila prvé miesto kolektívu zloženému z krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej. Predložené portfólio podľa porotcov spĺňa najvyššie kvality a skúsenosti pre nastavenie koncepčného rozvoja tohto navštevovaného parku. Víťazi súťaže začnú s MIB spolupracovať na štúdií, ktorá prinesie víziu pre park s rozlohou 37,5 hektára. Budúca vízia má zohľadňovať adaptáciu na klimatickú zmenu, bezbariérovosť, koncepčný rozvoj zelene či lepšie zapojenie rieky do života ľudí v meste. Ide o významný krok k tomu, aby sa Sad Janka Kráľa stal ešte príjemnejším oddychovým miestom pre Bratislavčanov a Bratislavčanky.

Metropolitný inštitút Bratislavy prostredníctvom verejnej súťaže našiel skúsený tím odborníkov pod vedením krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, ktorý navrhne, ako rozvíjať obľúbené miesto pri Dunaji. Víťazný tím architektov má za sebou realizáciu projektov obnovy parkov na Slovensku a v Českej republike. Ateliér DUMA sa podieľal na projekte revitalizácie areálu Kamenný mlyn v Trnave. Dvojica Sendler-Radilová spolupracovala na úprave parku Budúcnosť v Havlíčkovom Brode. Zdeněk Sendler je taktiež spoluautor revitalizácie Parku Boženy Němcovej v Karvinej.  

Podľa odbornej poroty predložené portfólio kolektívu autorov reprezentuje najvyššie kvality a skúsenosti pre plnenie zadania revitalizácie Sadu Janka Kráľa.

„Teším sa, že sa nám podarilo nájsť kvalitného partnera pre vypracovanie štúdie, ktorá významne pomôže ďalšiemu rozvoju Sadu a Tyršáku. Našou snahou je podchytiť a správne nasmerovať rozvoj parku do ďalších desaťročí. Spolupráca s víťazmi štúdie naštartuje ďalšiu systematickú obnovu tejto celoslovensky významnej lokality, aby na seba racionálne nadväzovali dielčie rekonštrukcie, výsadba novej zelene, ale aj lepšie zapojenie povodia Dunaja do života v meste,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Čo sa očakáva od víťazného tímu

Sad Janka Kráľa so susediacim Tyršovým nábrežím navštívia denne stovky ľudí. Ide o obľúbené miesta rodičov s deťmi, športovcov, seniorov či turistov, ktorí majú odtiaľto panoramatický výhľad na hrad či historické centrum. Mať uprostred hlavného mesta celistvú zeleň v priamom kontakte s vodnou plochou je veľká výhoda, z ktorej profitujú všetci obyvatelia mesta. 

Zámerom mesta je preto vytvoriť komplexnú koncepciu rozvoja Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia. Od štúdie, ktorú vypracuje víťazný tím, sa očakáva, že ponúkne ucelený pohľad na ďalší rozvoj územia a také riešenia, ktoré zohľadnia všetky jeho vrstvy. Štúdia sa má skladať z dvoch častí – zo štúdie realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie.

Odborníci a odborníčky nadviažu na už vypracovanú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, a tiež stratégiu rozvoja definovanú v dokumente Bratislava 2030.  

Štúdia má tiež pracovať s vývojom územia v budúcnosti – aby navrhované zásahy reagovali na riziká vyplývajúce z klimatickej zmeny a zmiernili jej dopady. Nová výsadba má podporovať biodiverzitu flóry a fauny. Dôležitou požiadavkou je podporiť rozvoj zeleno-modrej infraštruktúry. V štúdii bude snaha podporiť interakciu ľudí s riekou, aby park dostatočne interagoval so susediacim Dunajom. Blízkosť rieky totiž významne dotvára atmosféru celého riešeného územia. 

Dopyt po komplexnej štúdii vzniká aj z dôvodu budúcej výsadby zelene, pretože mnohé zo súčasných stromov (niektoré z nich pochádzajúce ešte z doby vzniku parku) dožívajú a začínajú byť pre návštevníkov/čky nebezpečné. Vzniknúť má preto jasný plán pre výsadbu nových stromov, ktoré v takýchto prípadoch nahradia dožívajúce jedince.            

Štúdia má tiež zohľadniť fakt, že rôzne časti parku majú odlišnú identitu či funkciu. Kým Tyršovo nábrežie za posledné roky ožilo vďaka spoločenským podujatiam, centrálna časť parku je skôr pokojnejšia a ľudia ju vyhľadávajú kvôli oddychu. Vítané bude také programové a prevádzkové riešenie, ktoré zodpovedá nárokom 21. storočia a parku s celomestským významom a rešpektuje historické hodnoty parku. Medzi tie patrí prírodno-krajinárska kompozícia, ktorá sa vzťahuje na výsadbu stromov alebo iné krajinárske zásahy z prvých etáp vývoja parku – napríklad existujúce stromy ako pozostatky pôvodného lužného lesa, Protinapoleónsky val či centrálny východno-západný priehľad, ktorým je súčasná centrálna lúka.

Návštevníci a návštevníčky chcú zeleň a kľud

V období rokov 2021 až 2022 zastrešil Metropolitný inštitút Bratislavy participáciu s návštevníčkami a návštevníkmi v tomto území. Z jej výsledkov vyplynulo, že ľudia SJK najčastejšie vyhľadávajú a oceňujú pre jeho oddychovú funkciu a množstvo zelene. Obávajú sa najmä úbytku zelene, boli by proti prípadnej výstavbe či komercionalizácii priestoru. Rovnako rezonoval dopyt po zlepšení bezbariérovosti, aby sa po parku lepšie pohybovalo aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Všetky tieto požiadavky sú zohľadnené v zadaní a štúdia sa nimi bude zaoberať. 

Za posledné obdobie sa v parku udialo mnoho väčších či menších zásahov, ktoré skrášlili a sfunkčnili tento exponovaný verejný priestor. Vlani v parku pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 nových smetných košov, Cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku. Upravilo sa okolie Pamätníka obetiam extrémizmu a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety.

Napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP. Tiež sa už začalo s obnovou objektu bývalej správy parku, ktorý donedávna slúžil ako nočný salón. Už v tomto roku tu vznikne pre návštevníkov/čky cenovo dostupné bistro s bezbariérovými verejnými toaletami.