15 000 ľudí zapojených do Mesta pre deti prinieslo zvýšenie bezpečnosti v takmer všetkých častiach mesta 

Projekt Mesto pre deti, ktorý realizuje Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s hlavným mestom Bratislava, zapojil za tri roky svojej existencie viac ako 15 000 obyvateľov a obyvateliek mesta – detí, rodičov, zástupcov škôl, mestských častí aj miestnych komunít do zvyšovania bezpečnosti ulíc a verejných priestorov v okolí škôl.

Výsledkom tejto rozsiahlej participácie a mapovania lokalít sú zmeny v okolí 14tich základných a materských škôl a pripravované opatrenia v ďalších 18tich lokalitách.

Hľadanie dobrého mesta pre všetkých 

Projekt Mesto pre deti vznikol z jednoduchej, no zásadnej otázky: Čo potrebuje mesto na to, aby v ňom mohli vyrastať, dospievať a žiť šťastní ľudia? Z rozhovorov s odbornou, ale aj laickou verejnosťou vyplynulo, že dobré mesto potrebuje bezpečné ulice, ktoré motivujú ľudí k aktívnej mobilite (pešo, na bicykli), fungujúcu dopravnú infraštruktúru a kvalitné verejné priestory so zeleňou či hravými prvkami, ktoré umožňujú bezstarostný pohyb detí aj dospelých po meste. Dobré priestory spoločne podporujú medziľudský kontakt a susedské vzťahy.

Kým iniciatíva Živých miest sa sústredí na verejné priestory, Mesto pre deti skúma bezprostredné okolie škôl. Vychádza z predpokladu, že v mestách sú práve školy lokálnymi centrami života mestských častí.  

Dáta, ktoré hovoria za deti 

Za tri roky sa do projektu Mesto pre deti zapojilo viac než 15 000 obyvateľov, z toho:

• 5 641 rodičov prostredníctvom dotazníkov,

• 1 689 žiakov a žiačok 2. stupňa ZŠ prostredníctvom žiackych dotazníkov,

• 2 432 detí počas osobných aktivít priamo na školách,

• viac než 5 000 prostredníctvom podujatí na školách a v uliciach.

Z dát, ktoré boli zbierané prostredníctvom mapovania v uliciach, dronmi či participáciou, jasne vyplynulo, že deti by sa chceli pohybovať po meste aktívnejšie, než im to dnešné podmienky umožňujú. Kým v realite chodí dnes do školy autom 44 % detí druhého stupňa, ich ideálna predstava je výrazne iná. Deti jasne vyjadrili, že ak by bola cesta do školy bezpečná a infraštruktúra prispôsobená aktívnej mobilite, ich spôsob dopravy by výrazne stúpol v jej prospech.  

Pešo by chcelo chodiť 31 %, autom 25 %, bicyklom alebo kolobežkou 24 % a verejnou dopravou 20 % žiakov a žiačok. Už dnes existujú v Bratislave školy, do ktorých chodí väčšina detí inak ako autom – ZŠ Hargašova v Záhorskej Bystrici s takmer identickými reálnymi číslami a ZŠ Trnková v Jarovciach, kde dnes chodí bicyklom až 27 % žiakov a žiačok 2. stupňa.  

Faktom je, že 80 % adries v meste Bratislava je vzdialených menej ako 15 minút od najbližšej základnej školy. Zároveň na týchto adresách žije vyše 95 % obyvateľstva mesta. Otázkou ostáva, čo by potrebovali rodičia a ich deti, aby sa nebáli chodiť do školy pešo, či autobusom?

Odpoveďou je opäť bezpečnejšie okolie. Okolie školy dnes vníma ako úplne bezpečné 4 % rodičov, ako skôr bezpečné 48 %, ako skôr nebezpečné 41 % a ako úplne nebezpečné 7 % rodičov. Keďže o pohybe detí rozhodujú primárne rodičia, potrebné je nielen postupne meniť susedstvá, ale aj kontinuálne viesť dialóg s dospelými o tom, čo v meste potrebujú. Základom je aj osveta o tom, prečo je slobodný pohyb detí v meste taký dôležitý – nielen pre fyzické, ale aj psychické zdravie detí, ich sebavedomie a odolnosť.  

Všetky tieto myšlienky boli zahrnuté v roku 2024 do prvého Prihláškového programu Mesta pre deti, ktorý bol otvorenou výzvou pre školy na zvýšenie bezpečia ich okolia.  

Program, ktorý rastie ďalej 

Do pilotnej výzvy sa prihlásilo 34 školských zariadení, z ktorých bolo vybraných 20 škôl, od materských až po stredné.  

Výsledkom bola rozsiahla spolupráca medzi expertami a expertkami Metropolitného inštitútu Bratislavy so školami a susedstvami vrátane rodičov a detí, mapovanie lokalít a návrhy konkrétnych riešení v lokalite. Výsledky tejto rozsiahlej spolupráce dnes už vidno v uliciach: 

• 7 ucelených zón 30 (upokojené zóny, kde je znížená maximálna povolená rýchlosť na 30 km/h),  

• zvýšená bezpečnosť 37 priechodov pre chodcov,  

• úprava 16 križovatiek,

• vyhradenie 113 miest určených na ranné/ poobedné vysádzanie a vyzdvihovanie detí z áut (10-minútové krátkodobé státie alebo cikcak zóny na rýchle zastavenie vozidla),

• 3 Školské ulice, na ktorých je ráno medzi 7.30 a 8.00 zákaz vjazdu autám.  

Práve Školské ulice sú spôsobom, ako zlepšiť, aspoň v najvyťaženejších časoch, pocit detí z ich cesty do školy, eliminovať krátkodobo a lokálne hluk a mieru znečistenia súvisiacu s dopravou.  

Pocit bezpečia sa dá zvýšiť aj komunitnými aktivitami na uliciach či v susedstvách. Ide o psychologickú rovinu premeny mesta, ktorú Metropolitný inštitút Bratislavy realizuje prostredníctvom aktivít ako Pešibusy, Ulice na hranie, Pavilón na hranie či Hracie boxy.  

Cieľom je ponúknuť deťom podnety, aby sa chceli a mohli hrať viac vonku, vďaka čomu sa môžu spoznať oni, aj ich rodičia, môžu zažiť ulicu či svoje susedstvo ako bezpečné a príjemné, majú príležitosť zmeniť perspektívu a vo finále zvýšiť aj sociálnu kontrolu. Susedstvá, kde sa ľudia poznajú, sú podľa dát bezpečnejšie a príjemnejšie. Zároveň, ak sa deti v susedstve poznajú, je väčšia šanca, že strávia čas aktívne vonku spoločnou hrou, ideálne bez dozoru rodičov. Voľná hra je totiž dôležitá pre psychický rozvoj detí, podporuje ich sebavedomie, odolnosť a kreativitu pri riešení problémov.  

Projekt Mesto pre deti ponúka komplexnú odpoveď na to, čo možno robiť v mestách preto, aby sa ľudia cítili vo svojom meste lepšie, aby bol pohyb ľudí po meste príjemnejší a bezpečnejší. Sú to konkrétne návody a príklady, ako meniť podobu miest a myslenie ľudí, ktorí v nich žijú. Tieto kroky sa dajú absolvovať prakticky kedykoľvek a v ktoromkoľvek meste na svete. Bratislava je hrdá na to, že sa radí medzi mestá, ktoré pracujú systematicky na zmene k dostupnejšiemu, bezpečnejšiemu a starostlivejšiemu mestu.  

3 roky Mesta pre deti  

Projekt Mesto pre deti odštartoval v roku 2022 pilotnou spoluprácou so ZŠ Tbiliská v mestskej časti Rača. Práve tu sa prvýkrát testoval model intenzívnej participácie – zapájanie detí, rodičov, učiteľstva, menšín aj susedstva do mapovania problémov v okolí školy. Deti kreslili svoje ideálne ulice, chodili na vychádzky po okolí a pomenovávali miesta, na ktorých sa necítili bezpečne. Rodičia a susedia vypĺňali dotazníky a diskutovali na osobných stretnutiach. Výsledkom nebol len zber dát, ale aj prvá Ulica na hranie, ktorá dočasne premenila cestu pre autá na priestor pre hru.

Úspech pilotu viedol k rozšíreniu projektu. V rokoch 2023 – 2024 sa vďaka spolupráci s UNICEF zapojilo ďalších 10 základných škôl, pričom proces sa metodicky spresnil a rozšíril aj o Vnímavé vychádzky s cieľom preskúmať a pochopiť potreby ľudí so zníženou schopnosťou pohybu v priestore. ,,Inak pôsobí mesto očami trojročného dieťaťa, inak z pohľadu zdravotne znevýhodneného človeka či z perspektívy seniora. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny,” vysvetľuje  Sandra Štasselová, koordinátorka projektu Mesto pre deti. Ak sa pri plánovaní mesta riadime tým, čo potrebujú zraniteľní obyvatelia a obyvateľky, výsledkom je mesto dobré pre všetkých.

V roku 2026 bude projekt Mesto pre deti pokračovať a na jar opäť otvorí Prihláškový program MPD pre školy, ako aj ďalšie výzvy pre komunity.